Dnes nás čaká jedinečné vesmírne divadlo. Uvidíš „plynového obra“ a zvláštne svetlo

Večer po západe slnka nás čaká ohromujúce nebeské divadlo. Mesiac sa zjednotí s Jupiterom na západnom obzore. Podľa portálu TA3 toto pôsobivé stretnutie nastane dnes v súhvezdí Barana a kto pozrie hore, zažije nezabudnuteľný pohľad.

V týchto večeroch môžeme na oblohe pozorovať Mesiac v jeho rastúcej fáze, kedy vyzerá ako svetlý kosáčik. Jeho tajomná krása a stála prítomnosť na oblohe už tisícročia očarúvajú ľudstvo. Mesiac tiež výrazne ovplyvňuje príliv a odliv na Zemi a má hlboký vplyv na našu planétu a jej obyvateľov.

„Plynový obor“ na nočnej oblohe

Dnes večer si môžeme užiť pohľad nielen na Mesiac, ale aj na Jupiter – obrovskú planétu, ktorá je známa ako plynový obor. Je taký obrovský, že jeho veľkosť prekračuje Zem viac ako jedenásťkrát.

Jupiter je známy svojimi farebnými pásmi v atmosfére a Veľkou červenou škvrnou, obrovskou búrkou, ktorá tam zúri už viac ako 300 rokov. Okolo Jupitera sa točí aj veľa mesiacov. Niektoré z nich sú naozaj zaujímavé a mohli by mať potenciálne vhodné podmienky pre život.

Najťažší kvíz o ságe Harry Potter. Až 80 % Slovákov zlyhá už pri prvej otázke (OTESTUJ SA)

Oblohu rozžiari aj „zvieratníkové svetlo“

V týchto dňoch môžeme na oblohe pozorovať aj ďalší zaujímavý jav, ktorý sa nazýva zvieratníkové svetlo. Ako informuje portál iMeteo.sk, najlepšie ho uvidíme večer nad západom, hneď po tom, ako zapadne slnko.

„Zvieratníkové svetlo sa tiahne pozdĺž ekliptiky (roviny zemskej dráhy, ktorá sa na oblohe pomyselne premieta do zvieratníkových súhvezdí) a ide vlastne o prach v okolí Slnka sústredený do rozsiahleho disku, na ktorý sa zo Zeme dívame zboku a ktorý rozptyľuje slnečné žiarenie. Keď teda Slnko zapadne a skončí aj súmrak, obloha stmavne a nad západným obzorom možno nájsť mlhavý kužeľ neostrej žiary. V tomto roku úkaz výrazne doplní jasný Jupiter a pri pohľade malým ďalekohľadom i Urán,“ vysvetľuje Petr Horálek z Fyzikálneho ústavu v Opave.

Toto svetlo je asi 70-krát slabšie ako obloha nad veľkými mestami plnými svetiel. Aby sme ho teda videli, musíme byť na mieste, kde nie je svetelné znečistenie.

zdroj: Freepik/@ArtPhoto_studio

„Rohatá“ kométa

Ako sme ťa už informovali, v týchto dňoch až do polovice apríla je možné pozorovať ďalšie výnimočné vesmírne divadlo. Oblohu „ozdobí“ kométa 12P/Pons-Brooks. V týchto dňoch bude dosahovať viditeľnosť, vďaka ktorej ju bude možné pozorovať voľným okom. Na kométu sa nezabudni pozrieť, pretože ju bude možné vidieť až v roku 2095.

Charakteristický tvar kométy jej vyslúžil názov „rohatá“ kométa alebo „diabolská“ kométa, uvádza Európska vesmírna agentúra.

Rovnako ako ostatné kométy, i táto sa skladá z ľadu, prachu a skalnatého materiálu. Keď sa kométa priblíži k Slnku, teplo spôsobí, že sa ľad vo vnútri kométy zmení z pevného na plynný.

Obľúbenými destináciami sa šíri „krvácavá infekcia“. Na vážne ochorenie neexistuje žiaden liek

Plyn uniká z povrchu kométy a ťahá so sebou prach. Tvoria veľký oblak a chvost, ktorý je slnečným vetrom odtláčaný od Slnka.

Ide o kométu typu Halley s obežnou dobou 71 rokov. Slovenská akadémia vied (SAV) uvádza, že 12P/Pons-Brooks objavil 12. júla 1812 Jean-Louis Pons a neskôr ju nezávisle našiel v roku 1883 William Robert Brooks. Práve podľa týchto dvoch mužoch získala kométa svoj názov.

„Je to jedna z najväčších známych komét s odhadovaným priemerom jadra až 30 kilometrov. Bola tiež identifikovaná v čínskych a európskych textoch pri návrate v roku 1385. Pri súčasnom návrate bola nájdená už 10. júna 2020 ako objekt 23. magnitúdy za dráhou Saturnu. Predpokladá sa, že 12P/Pons–Brooks je materským telesom meteorického roja κ-Drakonidy,“ informovala SAV.