Dnes nás čaká vesmírne divadlo: Slováci môžu pozorovať vzácny „Mrazivý Mesiac“
- Na dnešnej nočnej oblohe sa objaví Mesiac v splne
- Novembrový spln má mnoho názvov
- Problémom dnes môže byť počasie
- Na dnešnej nočnej oblohe sa objaví Mesiac v splne
- Novembrový spln má mnoho názvov
- Problémom dnes môže byť počasie
V pondelok si nenechaj ujsť prekrásne vesmírne divadlo – Mesiac v splne. Pôjde o posledný spln Mesiaca pred zimným slnovratom. Podľa portálu ePočasie.eu sa Mesiac dostal do splnu už v doobedných hodinách. V tomto čase ho však nie je z územia Slovenska možné pozorovať. Svoju krásu tak ukáže až večer.
Kto by ho nestihol vidieť dnes, nemusí zúfať. Podľa amerického Úradu pre vesmír a letectvo (NASA) sa Mesiac ako v splne bude javiť ešte aj v utorok.
Vďaka skorému západu Slnka, bude Mesiac dobre pozorovateľný už od 16. alebo 17. hodiny. Toto vesmírne divadlo tak bude dostupné aj pre tých najmenších.
Vesmírne divadlo môžu prekaziť mraky
Pozorovanie splnu môže prekaziť počasie, konkrétne mraky, ktoré sa majú objaviť na nočnej oblohe. Počasie u nás ovplyvňuje plytká tlaková níž. Prevažne zamračené. Teploty 0 až 5 stupňov Celzia, uvádza TASR.
Na západnom Slovensku prevažne zamračené, najnižšie ranné teploty -2 až -5 a najvyššie denné 2 až 5 stupňov C. Stred Slovenska potrápi tiež prevažne zamračené počasie, najnižšie ranné teploty -3 až -8 a najvyššie denné 0 až 4 stupne C. Na východnom Slovensku prevažne zamračené, najnižšie ranné teploty -3 až -7 a najvyššie denné 0 až 4 stupne C.
Počasie na horách: Vo výške 1 000 m prevažne zamračené, najnižšia ranná teplota -5 a najvyššia denná -1 stupeň C. Vo výške 1 500 m prevažne zamračené, najnižšia ranná teplota -8 a najvyššia denná -4 stupne C Vo výške 2 000 m prevažne zamračené, najnižšia ranná teplota -11 a najvyššia denná teplota -7 stupňov C.
Mesiac má mnoho názvov
Novembrový Mesiac nesie viacero názvov ako Bobrí Mesiac, ale aj Mrazivý či Snežný Mesiac, vysvetľuje NASA. Mená mesiacov v splne začal uverejňovať Mainenský farmársky almanach, ktorý ich preberal od indiánskych kmeňov.
Meno Bobrí Mesiac sa môže spájať s faktom, že polovica jesene bola časom na nastraženie pascí na bobra pred zamrznutím močiarov, aby sa zabezpečila zásoba teplých zimných kožušín. Meno však môže súvisieť i s faktom, že bobry sú v tomto ročnom období aktívne, keď sa pripravujú na zimu.
Mená Mrazivý Mesiac a Snežný Mesiac sa zas spájajú, ako naznačuje už ich názov, s príchodom mrazu a dokonca aj snehu.
V Európe mal spln aj iné mená, zvykol sa prezývať ako Jule alebo Dubový mesiac. Prvé meno sa spája so starovekým sviatkom sláveným počas zimného slnovratu, ktorý tento rok nastane 22. decembra. Jule neskôr nahradili Vianoce, niektoré zvyky, ako napríklad zdobenie stromčeku či obdarovanie sa darmi, ostali.
Dubový Mesiac sa tiež spája s pohanskými kmeňmi v Európe. Druidi mali v tomto období zbierať imelo z dubov.
Decembrovú oblohu ozdobia Geminidy
Dokonca novembra sa dá pozorovať aj meteorický roj Leonidy. Ten svoj vrchol síce už dosiahol, no nie je vylúčené, že pozorovateľom sa podarí zazrieť nejaké meteory.
Na ďalší meteorický roj, tentokrát Geminidy, sa môžeme tešiť v decembri.
Je to skupina meteorov, ktoré sú viditeľné od začiatku do polovice decembra. Ich vrchol sa vyskytuje každý rok okolo 14. decembra. V tomto čase môžeme vidieť aj sto meteorov za hodinu, uvádza portál Meteorologia en red.
Geminidy patria k najaktívnejším a najpravidelnejším meteorickým rojom. Momentálne sa ich pôvod stále skúma, no napriek tomu sú zaujímavé práve kvôli ich vysokej aktivite a dynamike. Väčšina meteorických rojov má za materské telesá kométy, pri Geminidoch to tak zrejme nie je.
Astronómovia tvrdia, že tento meteorický roj pochádza z asteroidu 3 200 Phaethon. Vedci sa domnievajú, že Phaethon nie je obyčajný asteroid, ale skôr jadro vyhasnutej kométy.
Geminidy sa neradia medzi najrýchlejšie meteory, so Zemou sa stretávajú pri rýchlosti 34,6 km/s. Ich ďalšou zaujímavosťou je, že sú sfarbené skôr dozelena, oproti ostatným meteorom, ktoré sú bežne biele, modré či žlté. Geminidy prenikajú zo všetkých meteorických rojov do zemskej atmosféry najhlbšie, a to maximálne 40 km nad povrch Zeme.
Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko
Zdroje: ePočasie.eu, NASA, TASR, Meteorologia en red.