Do bratislavského klubu len po známostiach, musel som preto spraviť vlastné party, vraví mladý DJ Lukas Willger

Moje začiatky sa datujú približne na rok 2016, kedy som po prvýkrát okúsil čaro tejto „profesie“ a to nič netušiac, kde sa o pár rokov nato dostanem. Veľká vďaka patrí hlavne môjmu otcovi, ktorý ma na túto cestu naviedol. Bol to práve jeho nápad, či by som niekedy nechcel vyskúšať DJ-ing. Odmietol som v domnienke, že toto nikdy nebudem robiť. Je to celkom vtipné, lebo paradoxne predtým, ako som vôbec s DJ-ingom začal, moje ja absolútne neinklinovalo k elektronickej tanečnej hudbe, bolo mi to vzdialené.

To sa však zmenilo o pár mesiacov nato, keď mi kamarát poslal pesničku, len tak, či sa mi bude páčiť. Bola to pesnička Virus od Marina Garrixa. V momente ako som si ju pustil, zamiloval som sa do nej a dodnes ma táto pesnička symbolicky sprevádza. Úplne ma to pohltilo, hneď nato som začal pozerať youtubové videá, hľadal som a študoval všetko čo sa dá. Neskôr som začal navštevovať školu produkcie a DJ-ingu v Prahe, kde som sa každý mesiac zúčastňoval na rôznych kurzoch. 

Koľko času si strávil na škole produkcie?

Školu som navštevoval po dobu 6 mesiacov, kedy som mal každý mesiac súkromnú hodinu s mojím profesorom Kalinom. Každá hodina mi rozšírila obzor. Vždy som mal mesiac na to, aby som vytvoril svoj vlastný track a počas hodín sme dopodrobna rozoberali každú jednu zvukovú linku, čo zmeniť a čo zlepšiť.

Ako dlho trvalo, kým si začal hrať v kluboch?

Trvalo to skoro 3-4 roky. Dostať sa ako mladý no name DJ do bratislavských klubov je takmer nemožné, jedine ak by ste išli cez kontakty a aj to je dosť obtiažne. Preto som to zobral z druhej strany a spolu s mojim kamošom sme vytvorili koncept parties a namiesto hľadania flekov v klube, kde by som bol nútený hrať úplne inú hudbu ako by som chcel, aj keď aj také hrania boli, sme sa rozhodli prenajať na noc klub a hrať vlastné akcie. Musím povedať, že mi to veľmi pomohlo dostať sa do povedomia.

Zo začiatku som mával 15-20 ľudí a to tvorili hlavne moji kamaráti. Postupne sa publikum zväčšovalo, neskôr bola prvá stovka, potom 300 ľudí, až sme koncom roku vypredali klub 650 ľudí. Myslím si, že aj vďaka tejto iniciatíve som kde som a som vďačný za každú osobu na parkete a za každú akciu. Aj vďaka tomuto sa začala karta pomaličky obracať a začali ma sem-tam kluby pozývať na svoje akcie.

Aká bola prvotná investícia?

Jednou z prvých investícií bol pult, ktorý som dostal ako darček od rodičov na rozbeh svojej kariéry. Mal som z neho neskutočnú radosť, keďže som predtým hrával iba na tablete, na ktorom som dokonca odohral aj svoju prvú školskú párty. Neskôr išlo o investície do DJ-licencií a do hudby.

Vracajú sa ti peniaze späť? Je to záľuba, ktorou sa dá na Slovensku živiť?

Je to tak ako v každom inom umeleckom smere, umelci, ktorí na sebe pracujú, vybudujú si meno a sú zaujímaví, sa bez problémov touto činnosťou uživia. A tí ostatní to majú primárne ako hobby.

 Aké žánre hráš a ktorý je tvoj obľúbený?

Na akciách sa vždy snažím ľudom ponúknuť niečo inovatívne a nečakané, možno niečo, o čom ani nevedeli, že sa im môže páčiť a objavia nový svet. Medzi štýly, ktoré sú mojou neoddeliteľnou súčasťou, patria napríklad Electro House, Bass House alebo Progressive, tie tvoria základnú kostru každého setu.

Nemám výhradne jeden štýl, ktorého sa držím. Vždy ide hlavne o pocit, o emóciu, ktorú chcem v daný moment vyjadriť. Ide o to, čo cítim ja, čo cítim z davu. To je na tom fascinujúce, že hudbou dokážeš zmeniť emócie doslova v sekunde. Niekedy sa nedá dopredu povedať čo budem v daný deň hrať. Ide o mix prípravy, ale aj jemnej improvizácie. Je totiž veľa faktorov, na ktoré musím dbať. Záleží, či hrám Warm up, to znamená, že hrám pomalšiu hudbu, ktorú postupne gradujem pred tým, ako príde hviezda večera, Headline alebo zatváram akciu. Ďalší faktor je práca s davom, kde je len na mne ako postavím celý vibe akcie. Buď zvolím niečo viac agresívnejšie ak vidím, že si to ľudia idú, alebo ak vidím, že sú viac zasnení a chcú si oddýchnuť, zvolím niečo, čo si buď vedia zaspievať, alebo so silnou orchestrálnou linkou. 

Na akých akciách hráš najčastejšie?

Ide hlavne o slovenskú scénu, mám za sebou už aj hranie na českej scéne. Primárne hrám na svojich vlastných akciách pod názvom Futurism parties, ktoré spolu s teamom tvoríme už pomaly 2 roky na domácej bratislavskej scéne. Milujem hlavne leto, počas ktorého hrávam na outdoorkách alebo terasové hrania. Tieto outdoor akcie majú pre mňa neskutočnú energiu a čaro, ktoré sa líši od toho v klube. Hrať mimo Bratislavy bol môj veľký sen, ktorý sa stal skutočnosťou koncom minulého roka, kedy som sa stal súčasťou Project x parties pod hlavičkou mojich dobrých DJ kamarátov Robmike a Lela, vďaka nim mám možnosť cestovať a hrávať na zaujímavých miestach po celom Slovensku.

Ako často hráš a pre akú vekovú kategóriu?

Začiatkom tohto roku som bol rozbehnutý, hral som každý piatok a sobotu, ale ako prišli opatrenia s koronakrízou, zrušili sa všetky akcie. Pomaly sa však do toho znovu dostávam.

Moja veková kategória je väčšinou v priemere od 15 do 25 rokov. Ale klientela vie byť rozmanitá. Niekedy sa stane, že na parkete nájdete aj starších fanúšikov, ktorí si prídu na svoje.

Čo si robil počas korony?

Obdobie korony bolo pre mňa z jednej strany veľmi obmedzujúce, jednak z hudobnej stránky, keď sa všetko zastavilo a, bohužiaľ, som bol nútený zrušiť všetky akcie, na ktoré som sa veľmi tešil. To bola prvá facka, pretože som nevedel na čom som, či to bude trvať mesiac, rok alebo pár týždňov. Na začiatku marca som si ani nevedel predstaviť, že ma čaká až 4-mesačná pauza od hrania.

A nie len to, moje druhé ja má túlave topánky a miluje cestovanie. To bola druhá facka, pretože cestovanie mi dáva inšpirácie a energiu, čo je alfaomega v mojej tvorbe, tak ako mi to dáva hranie a ľudia. Bez toho nie som schopný tvoriť.

Ale každá minca má dve strany. Prvý mesiac a pol som si dal totálny relax od všetkého, chodil som každý deň von, snažil som sa tráviť čas aktívnejše. Malo to aj jednu pozitívnu stránku, lebo práve počas obdobia korony vznikla myšlienka úplne nového sólo projektu, ktorý bude mať tento rok premiéru 27. novembra v Bratislavskom klube Hopkirk. Zvolal som team dokopy a začali sme stavať celý projekt na nohy. Konečne som mal čas na tvorbu vizuálnej stránky mojej show. Prebehli natáčania a nespočetne veľa prebdených nocí strávených nad post- produkciou. Koncom júna sa však všetko konečne rozbehlo a hral som prvú akciu.

Je cítiť rozdiel na akciách počas krízy, ak ich porovnáš s tými pred pandémiou?

Samozrejme, myslím si, že pred koronou boli ľudia zvyknutí na to, že každý piatok je nejaká párty, že to je niečo samozrejmé. Niekedy ju vynechali, lebo o týždeň bola ďalšia. Citeľná zmena však prišla po korone. Začali prvé eventy, prvé párty. Bolo cítiť, že sa ľudia zo začiatku boja, boli veľmi opatrní, ale ako čas plynul, začali sa kluby plniť a dostávali sme neskutočnú podporu a energiu.

Bola to čistá radosť znovu stáť na stage a hrať. Osobne si myslím že po-korona parties sú asi jedny z najlepších v zmysle toho, že si začnete vážiť maličkosti, ktoré boli pred koronou samozrejmosťou. A to doslova. Je to pocit na nezaplatenie, keď sa dostanete pred ľudí a oni sa na vás prídu pozrieť, podporiť, prídu za vami po hraní povedať, že sa im to páčilo a že sa už nevedia dočkať na ďalšiu party. Niekedy aj zlé veci sú na niečo dobré a to platí aj v tomto prípade.

Poznáš mladšieho DJ-a ako si ty? 

Osobne sa nepoznám s DJ-om, ktorý by bol mladší ako som ja, aspoň čo sa týka elektronickej hudby. Ale je jeden, ktorého evidujem na českej scéne, myslím že má okolo 10-11 rokov a dokonca hral aj v klube.

Kto je tvoj vzor?

Mám viacero umelcov, ktorými sa inšpirujem či už po hudobnej stránke ako aj po vizuálnej. Niektorí sú viac z undergroundovej scény, niektorí patria medzi svetovú topku. Jeden z mojich najväčších vzorov je definitívne Martin Garrix. Jeho tvorba mi prirástla k srdcu od prvého dňa. Jeho prejav, osobnosť a štýl, ako si stavia svoju kariéru a čo každý rok prinesie na scénu, je dych vyrážajúce a fascinujúce.

Ďalším mojim vzorom je legendárny skladateľ Hans Zimmer, ktorý dokáže vyjadriť emóciu pomocou jediného akordu.

Rád sa však nechám inšpirovať kýmkoľvek, respektíve čímkoľvek. Niekedy stačí pozrieť feed na Instagrame a nápad je na svete.