Do Európy dorazila vlna tepla. Čoskoro zasiahne Slovensko, prídu horúčavy

Slovensko má za sebou chladné a upršané dni. Od štvrtka minulého týždňa (3. 8.) do pondelka (7. 8.) padlo na našom území na väčšej ploche 100 až 150 milimetrov zrážok. Prichádzajú však ďalšie horúčavy.

Dážď priniesla poveternostná situácia a ako píše Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ), takmer štyri dni sme na viacerých miestach zaznamenávali zrážky v rôznych podobách. Najprv sme boli svedkami najmä búrok v teplom a vlhkom vzduchu. Cez víkend zas dominoval trvalý, lokálne aj výdatný dážď.

Chladné dni však už dlho nevydržia. Počas zvyšných dvoch dní pracovného týždňa by teploty na Slovensku síce nemali presiahnuť 26 stupňov, no počnúc víkendom nás už čaká oteplenie. V sobotu sa najvyššia denná teplota môže vyšplhať na 27 stupňov, v nedeľu už môže dosiahnuť aj 30 stupňov Celzia.

Nedeľným odpočinkom tak začnú ďalšie dni tridsiatok. Od pondelka do stredy totiž SHMÚ hlási, že Slováci majú miestami počítať aj s 32 stupňami.

Počas týchto dní bude jasno až polooblačno. V nedeľu sa nad Alpami bude naďalej udržiavať stred tlakovej výše, zároveň k nám od

juhozápadu bude prúdiť teplý vzduch a od pondelka by už teploty mali dosahovať slabo nadnormálne úrovne.

Horúčavy v juhozápadnej Európe

Ako píše portál Severe Weather, Slováci si síce od urputných horúčav v posledných dňoch vydýchli, no uplynulé tri týždne boli v mnohých častiach Európy extrémne. Horúčavy sa zmenili na požiare v Španielsku, Taliansku a Grécku a v Stredozemnom mori namerali rekordné teploty.  

To všetko sa zmenilo po príchode deštruktívneho počasia. Európu – vrátane Slovenska – zasiahli supercely s krupobitím. Vo viacerých častiach kontinentu hlásili tornáda a veterné smršte, ktoré skončili historickými záplavami v Slovinsku.

Do juhozápadnej Európy sa však už šíri nová vlna horúčav. Do polovice augusta by mohla doraziť aj k nám.

Svetovo významný Panamský prieplav vysychá. Hrozí, že všetko razom zdražie

Cez víkend sa oblak horúceho vzduchu rozšíril do Španielska a Portugalska. Koncom týždňa sa postupne rozšíri po západnej Európe.

Počas víkendu sa horúčavy podľa predpovedí postupne rozšíria na východ cez južnú Európu, stredomorský región, strednú Európu a Balkánsky polostrov. V polovici augusta sa vrátia aj do Talianska či Grécka.

Horúčavy v Španielsku a Portugalsku v sobotu a nedeľu dosahovali 41 až 43 stupňov.

Tepelná kupola

S obrovskými horúčavami v Európe, Kanade či Spojených štátoch amerických sa opakovane spája pojem „tepelná kupola“. Podľa National Ocean Service ide zvyčajne o hlavnú dominantu letného počasia na oboch kontinentoch.

Vzniká v kombinácii silných vysokotlakových atmosférických podmienok a fenoménu La Niña, ktorý práve strieda fenomén El Niño. Vytvoria sa tak rozsiahle oblasti úmorného tepla, ktoré sa zachytí pod vysokotlakovou „kupolou“.

Tím vedcov financovaný z programu National Oceanic and Atmospheric Administration (NOAA) skúmal, čo vlastne tepelné kupoly spúšťa. Odborníkom sa podarilo zistiť, že hlavnou príčinou je výrazná zmena teplôt morskej vody zo západu na východ v Tichom oceáne.

CA might have experienced what NOAA refers to as a ‚heat dome‘ (graphic below) prior to the start of the fires. The Gulf may have experienced the same before two hurricanes exploded from TS status to hurricane in a MATTER OF HOURS. Visit NOAA & search for heat domes. pic.twitter.com/aYFDJWk1hP

— Ron Richard (@RonRichard0946) September 16, 2020

Predstav si napríklad bazén s ohrievačom. Keď sa voda zohrieva, okolo trysiek jej teplota stúpa veľmi rýchlo, zatiaľ čo vo zvyšku bazéna výrazne pomalšie. Pri pohľade na Pacifik ako nejaký veľký bazén teploty na západe oceánu za posledných niekoľko desaťročí v porovnaní s východom stúpli výraznejšie.

V zime to vytvorilo silný teplotný gradient či tlakové rozdiely, ktoré poháňajú vietor v celom oceáne. Zapríčiňuje to proces známy ako konvekcia. Nad západným Pacifikom stúpa viac teplého vzduchu ohrievaného hladinou oceánu, čo stále viac znižuje konvekciu nad stredným a východným Pacifikom.