Do Európy dorazili exhurikány a priniesli tornádo. Na Slovensku hrozí víchrica

Pozostatky hurikánu Lee zanechali svoju stopu v Európe. Prinášajú so sebou búrky a výdatné zrážky. V Nemecku sa dokonca vyskytlo tornádo, ktoré spôsobilo významné škody v oblasti Eifel. Informuje portál Wetteronline.de.

Hurikán Lee, ktorý predtým ovplyvňoval počasie v Kanade a častiach USA, sa posunul smerom na západnú Európu v oslabenej forme. Ex-hurikán najprv priniesol výdatné dažde do Spojeného kráľovstva a potom sa presunul na juh Nemecka a Švajčiarska.

Dôsledky exhurikánu pociťujeme na Slovensku práve teraz, panuje zamračené, upršané počasie a silný vietor. Pozor by si mali dávať najmä turisti, v Tatrách hrozí až víchrica.

Škody na domoch

Najsilnejšie búrky sa vyskytli v západnej časti Nemecka, najmä v oblasti Eifel, kde zosadlo tornádo. To spôsobilo škody na približne 15 strechách v meste Nusbaum-Freilingen v okrese Eifel, pričom dve osoby utrpeli ľahké zranenia.

zdroj: Wetteronline.de

V ďalšej časti Eifelu, v Hüttingen-Lahr, sa v dôsledku silných dažďov objavil mierny zosuv pôdy, ale nikto nebol zranený. V dôsledku výdatných zrážok boli niektoré pivnice zaplavené. Padali aj stromy, čo viedlo k uzavretiu niektorých ciest.

Polyglot hovorí, ako sa najrýchlejšie naučiť cudzí jazyk: Kľúčovú vec mnohí podceňujú

V Nemecku sa v priemere vyskytne 40 až 60 tornád ročne, pričom väčšina z nich má nižšiu intenzitu na Fujitovej stupnici. Tornáda môžu vzniknúť takmer kdekoľvek na svete, ale najčastejšie sa vyskytujú na stredozápade Spojených štátov. Niektoré z nich dosahujú extrémne rýchlosti vetra nad 500 km/h, podotýka iMeteo.

#Tornado bei #Nusbaum géint 15:50 Auer. 🌪️ pic.twitter.com/0jY92itCSc

— Météo Boulaide (@meteoboulaide) September 21, 2023

Tuhá zima

V nedávnom článku si sa dozvedel, že hurikánová sezóna nad Atlantikom je v plnom prúde. Avšak tieto hurikánové búrky sa obvykle dotýkajú hlavne Ameriky. K nám dorazia ako exhurikány s menšou silou.

Čo sa týka zimy, existujú aj ďalšie faktory, ktoré môžu ovplyvniť jej priebeh v Európe. Jedným z týchto faktorov je polárny vír, ktorý sa formuje nad severným pólom. Silný polárny vír môže prispieť k dlhšej a tvrdšej zime s nízkymi teplotami a zvýšenými zrážkami, vrátane snehových závejov.

Existuje diskusia aj o vplyve javu El Niño, ktorý môže teploty zvyšovať. Avšak v prípade silného kolapsu polárneho víru by tento vplyv mohol prevážiť a priniesť do Európy jednu z najstudenších zím za posledné desaťročie.

Aktuálna predpoveď počasia

Dnešné počasie na Slovensku je ovplyvnené príchodom studeného frontu. Oblačno až zamračené, a miestami môžeme očakávať aj prehánky alebo búrky. Maximálne teploty budú dosahovať hodnoty medzi 20 a 25 stupňov Celzia.

Na západnom Slovensku bude dnes prevažne zamračené a so zrážkami. Maximálne denné teploty sa budú pohybovať medzi 22 a 25 stupňov Celzia.

Na strednom Slovensku prevládne oblačné počasie, s možnosťou prehánok alebo búrok. Maximálne denné teploty budú medzi 20 a 24 stupňov Celzia.

Aj na východnom Slovensku očakávame oblačné počasie a prítomnosť prehánok alebo búrok. Maximálne denné teploty by sa mali pohybovať v rozpätí od 20 do 24 stupňov Celzia.

El Niño čoskoro prinesie počasie plné extrémov. Vyčíňať má až do marca 2024

V Tatrách hrozí víchrica

Na horách Vysokých a Nízkych Tatier hrozí v priebehu dňa víchrica. Slovenský hydrometeorologický ústav v tejto súvislosti vydal výstrahu pred silným vetrom prvého stupňa.

„V polohách nad pásmom lesa očakávame výskyt vetra, ktorý dosiahne v nárazoch 110 – 135 kilometrov za hodinu, respektíve priemernú rýchlosť 70 – 85 kilometrov za hodinu, teda až rýchlosť víchrice,“ uvádzajú meteorológovia SHMÚ k výstrahe, ktorá platí do sobotňajšieho (23. 9.) rána. Nabádajú preto na opatrnosť pri turistických a športových aktivitách vo vysokohorských polohách.

Začiatok jesene

Jesenná rovnodennosť tento rok nastane v sobotu 23. septembra ráno o 8. hodine a 50. minúte stredoeurópskeho letného času. Na Slovensku tak začne astronomická jeseň.

V tomto čase sú deň a noc približne rovnako dlhé. Dĺžka dňa v čase jesennej rovnodennosti je približne 12 hodín na všetkých miestach na Zemi. Slnko vychádza presne na východe a zapadá na západe. Ak stojíme na rovníku v deň jesennej rovnodennosti, slnko svieti presne nad našimi hlavami, čím nevidíme svoj tieň.

Dni sa skracujú na severnej pologuli už od letného slnovratu, pričom skracovanie dní je výraznejšie, čím viac sa približujeme k polárnym oblastiam. Naopak, čím bližšie k rovníku, tým menej výrazne sa dni skracujú.

Zimný slnovrat, teda začiatok astronomickej zimy, nastane tohto roku 22. decembra o 4. hodine a 27. minúte stredoeurópskeho času. Od tohto okamihu sa dni začnú zasa predlžovať.