„Do hodiny vypukne vojna.“ Európskej krajine hrozí konflikt, v celom regióne to vrie

Srebrenický masaker sa do dejín zapísal ako jeden z najhorších vojnových zločinov 20. storočia. Zahynúť pri ňom malo až vyše 8 000 bosniackych mužov a chlapcov. Ich ostatky neskôr objavili v masových hroboch na východe Bosny, kde ich páchatelia presunuli s cieľom zakryť masaker.

Tento masaker, ktorý je považovaný za genocídu, sa stal synonymom pre Juhoslovanské vojny, s nimi spojené etnické čistky.

Dnes táto masová vražda znova rozdúchava plamene na Balkáne. Nacionalistom z Republiky srbskej, teda jednej z autonómnych celkov, ktoré tvoria Bosnu a Hercegovinu, sa nepáči návrh Berlína. Nemecko spolu s Rwandou predložili na Valnom zhromaždení OSN rezolúciu, aby genocída Tutsiov v Rwande, aj masaker v Srebrenici by mali byť medzinárodne uznané ako genocída. Rezolúcia tiež uvádza, že 11. júl, teda deň, keď sa masaker začal odohrávať, by sa mal stať pamätným dňom.

Berlín očakáva, že rezolúcia získa podporu, pričom hlasovať sa o nej má vo štvrtok. Vodcovia Republiky srbskej na čele s prezidentom Miloradom Dodikom sa vyhrážajú, že ak bude rezolúcia schválená, tento útvar sa odrhne od bosnianskeho štátu.

Európske moria križuje ruská „flotila duchov“. Sme na ňu prikrátki, vzniká nebezpečná situácia

Varuje viceprezident, boja sa i obyvatelia 

Práve na území Republiky srbskej sa masaker odohral. Pričom Dodik, niekedy obľúbenec Západu, postupne menil názor na tento vojnový zločin. V minulosti ho odsudzoval, no teraz jeho existenciu a jeho rozsah spochybňuje.

Dodik pravidelne vyjadruje obdiv k niekdajšiemu bosnianskosrbskému vojnovému lídrovi Radovanovi Karadžičovi a jeho vojenskému veliteľovi Ratkovi Mladičovi, prezývanému ako „mäsiar z Bosny“. Obaja si od Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) vypočuli doživotné rozsudky za vojnové zločiny počas občianskej vojny v Bosne (1992 – 95). Jednalo sa predovšetkým o ich rolu na masakri v Srebrenici.

Politik našiel podporu aj pri srbskom prezidentovi Aleksandarovi Vučićovi. S ním zdieľa myšlienku „Srbského sveta“, teda územia, kde by žili všetci Srbi pokope. Etnickí Srbi nie sú len v Bosne Hercegovine, ale aj napríklad v Kosove. Belehrad je známy zasahovaním do politického diania v okolitých štátoch.

Dodik sa tiež spolieha na svoje dobré vzťahy s Ruskou federáciou, a očakáva, že jeho plán podporí.

zdroj: TASR/AP, Radivoje Pavicic. Na snímke Milorad Dodik

„Ak by Dodik oznámil odtrhnutie, vojna by tu vypukla do hodiny,“ povedal pre Die Welt Camil Durakovič, ktorý pôsobí ako viceprezident Republiky srbskej. Durakovič je proti politike rozdeľovania, no zo svojej pozície zmôže len málo, preto sa rozhodol aspoň varovať svet pred hroziacou eskaláciou.

Obavy majú aj Bosniaci, ktorí žijú na území Republiky srbskej. Jednou z nich je Munira Subasicová ktorá stratila pri masakri manžela, najmladšieho syna i desiatky ďalších príbuzných.

„Druhého mája pošlú matky svoje deti preč zo Srebrenice,“ hovorí. „Znova sa bojím o jej bezpečnosť.“

Žena je členku skupiny „matky zo Srebrenice“, ktorá bojuje za spravodlivosť a uznanie tragédie, no priznáva, že vďaka Dodikovi ostáva diskriminácia a polarizácia krajiny veľká aj po takmer 20. rokov od tragédie.

Putinovi by konflikt na Balkáne vyhovoval

Rezolúcia OSN tak môže urýchliť plány prezidenta, ktorý chcel podľa zdrojov Balkan Insight počkať na voľby do europarlamentu a prezidentské voľby USA, v nádeji, že v nich zvíťazia sily priaznivejšie pre jeho plány.

Ambície Srbov sú podporované aj Kremľom, ktorý sa podľa expertov dlhodobo snaží destabilizovať región zmietaný politickými krízami.

Aj jediný konflikt na Balkáne by mohol znova zapáliť oheň, ktorý nikdy úplne nevymizol a uvrhnúť Balkán do novej série vojen. Napätie je cítiť aj v Kosove, kde pretrvávajú hlavne spory medzi kosovskými Srbmi a kosovskými Albáncami.

Konflikt v Bosne nevylučuje ani expertka na región Ivana Stradnerová. Tá tvrdí, že situácia by vyhovovala hlavne ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi.

„Keď sa Rusko snaží zvrátiť svoju vojnu na Ukrajine, Kremeľ by nepochybne rád rozptýlil pozornosť Západu otvorením druhého frontu na Balkáne,“ uviedla Stradnerová na sociálnej sieti X.

Expertka, pôsobiaca v think tanku Nadácia na obranu demokracií, tvrdí, že Putin chce okrem iného dokázať, že Severoatlantická aliancia (NATO) je papierový tiger, teda, že do ozbrojeného konfliktu na Balkáne nepôjde. Dokazovať to má minuloročný incident v Kosove, pri ktorom boli zranené desiatky vojakov Aliancie pri vyčíňaní kosovských Srbov. NATO ale na incident odpovedalo len navýšením personálu.

zdroj: Flickr/U.S. Army, Nicholas Farina.

„Nezaútočí na Pobaltie, ale NATO na Balkáne je pre neho ideálne, pretože stávky sú dosť vysoké na to, aby vyzvali Západ, ale nemyslí si, že dosť vysoké na to, aby Západ odolal,“ vysvetlila.

Práve Bosna a Hercegovina by bola oveľa zraniteľnejšia ako Kosovo, pretože ju chráni len vojenská misia Európskej únie Eufor.

Je však otázne, či Dodik nechce celú situáciu využiť len na upevnenie svojej pozície a na vyjednávanie s EÚ a USA, ktoré na neho uvalili sankcie. Popularitu týmto získava aj srbský prezident Vučić, ktorý by sa v prípade upokojenia situácie mohol stavať do úlohy mierotvorcu.