Dobrá správa od zaočkovaného Gatesa: Máme na dosah „normál“, na ktorý sme zvyknutí

Už v roku 2015 65-ročný rodák zo Seattlu predpovedal pandémiu, ktorá sa v ostatných mesiacoch stala skutočnosťou. Napriek tomu, že pandémia napáchala po svete miliardové hospodárske škody a spôsobila mnoho zadĺžení, vidí aj pozitíva. 

„Inovačné systémy v oblasti diagnostiky, nových liečebných postupov a vývoja vakcín sú skutočne pôsobivé,“ povedal Gates pre web Wired.com. 

Koniec pandémie je podľa neho na dosah, predpovedá, že dostupnosť vakcín dosiahne na jar 2021 rozsah nevyhnutný pre ich globálny dopad. 

„Nadobúdam pocit, že v prípade bohatého sveta by sme mali byť schopní do veľkej miery túto záležitosť ukončiť do konca roka 2021. Vakcíny, ktoré budú putovať do menej prístupných krajín, prídu k ľuďom o niečo neskôr. Tento proces môže trvať ďalšie dva až tri roky,“ dodal. Pandémia v celosvetovom meradle podľa neho skončí do konca roka 2022.

Gates najnovšie na Twitteri napísal, že aj napriek znepokojujúcemu obdobiu nás práve masívne očkovanie vedie k životu,  ktorý sa bude podobať tomu, na aký sme boli zvyknutí pred pandémiou.

„Budeme sa môcť vrátiť do kancelárií, otvoriť reštaurácie a bary. Myslím si, že máme na dosah školský rok 2021, ktorý bude úplne normálny,“ opisuje svoju víziu tohtoročného leta Gates.

Nadácia Billa a Melindy Gatesovcov (Bill and Melinda Gates Foundation) je druhým najväčším prispievateľom do Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktorá poskytla 9,76 % celkových prostriedkov. Gates má kontrakt s britskou farmaceutickou spoločnosťou AstraZeneca, ktorá s vedcami z Oxfordskej univerzity vyvinula jednu z vakcín proti koronavírusu.

Vakcínou sa pred pár dňami dal zaočkovať aj samotný Gates: „Jednou z výhod toho, že mám 65 rokov, je, že mám nárok na očkovanie proti COVID-19. Tento týždeň som dostal prvú dávku a cítim sa skvelo. Vďaka všetkým vedcom, ľuďom, ktorí sa zúčastnili testovania, regulačným orgánom a zdravotníkom pracujúcim v prvej línii, ktorí nás dostali tam, kde sme.“

Bill Gates však v rozhovore pre CNN konštatuje, že nie každý sa bude chcieť dať hneď zaočkovať. „Nie každý sa bude chcieť dať z počiatku zaočkovať. Avšak, ak ľudia uvidia prvých 20 až 30 % ľudí, že prijali vakcínu, ktorá účinkuje a nevzťahujú s k nej primárne reklamné informácie o spoločnosti, ktorá ju vytvorila, myslím si, že ďalší sa budú chcieť dať zaočkovať,“ ozrejmil v rozhovore Gates. 

Očkovanie a Slováci

Čo sa týka Slovákov, proti ochoreniu COVID-19 sa chystá zaočkovať 62 % opýtaných. Vyplýva to z prieskumu, ktorý pre Európsku komisiu uskutočnila agentúra Kantar v polovici decembra 2020. Do prieskumu sa zapojilo viac ako 24 000 respondentov zo všetkých 27 členských štátov Európskej únie.

V priemere sa proti COVID-19 chystá zaočkovať 70 % obyvateľov členských krajín EÚ. Slovensko patrí spolu s Bulharskom a Slovinskom aj medzi krajiny, v ktorých najväčšia časť obyvateľstva úplne nesúhlasí s očkovaním.

Viac než tretina Slovákov odpovedala, že by sa zaočkovať nedali nikdy. Mnohí však pripustili, že by zmenili svoj prístup, ak by videli priame dôkazy o bezpečnosti a účinnosti vakcín na už zaočkovaných ľuďoch.

Celkovo 66,5 % všetkých respondentov pritom uviedlo, že pozná ľudí, ktorí mali pozitívny test na koronavírus a 61,7 % respondentov pozná ľudí, ktorí pre nový koronavírus ochoreli. Za jediný možný spôsob ukončenia pandémie považuje 59 % Európanov očkovanie.

Na Slovensku s týmto názorom súhlasí 40,7 % opýtaných. Paradoxne, takmer osem z desiatich Európanov (76,2 %) verí, že závažné choroby v minulosti zmizli práve vďaka očkovaniu.

Navyše, až 96,3 % respondentov uviedlo, že boli zaočkovaní v detstve a 70,5 % Európanov aj v dospelosti. Viac informácií o bezpečnosti vakcín COVID-19 by chcelo získať takmer 57 % opýtaných, o ich účinnosti chce vedieť viac skoro 50 % z nich.

Za najdôveryhodnejšie zdroje informácií o očkovaní považujú Európania zdravotníckych pracovníkov, lekárov, zdravotné sestry a farmaceutov (56,6 %), národný zdravotnícky orgán (42,6 %) a EÚ (20,3 %). Medzi najmenej dôveryhodné radia médiá (9,4 %), webové stránky (7,8 %) a online sociálne siete (5,4 percenta).