Dobrá správa pre Slovákov: Máme zarábať viac, národná banka očakáva pokles inflácie
- Národná banka Slovenska zverejnila analýzu, podľa ktorej má inflácia klesnúť
- V peňaženkách nám má ostať viac peňazí
- Dôvodov je viac
- Národná banka Slovenska zverejnila analýzu, podľa ktorej má inflácia klesnúť
- V peňaženkách nám má ostať viac peňazí
- Dôvodov je viac
Ceny na komoditných trhoch poklesli, a tak obdobie vysokej inflácie doznieva. V tomto roku by sa finančná situácia domácností mala zlepšiť, a to aj pre zmrazené ceny energií, uvádza sa v hodnotiacej správe Národnej banky Slovenska (NBS). Keďže domácnosti viac šetria na úkor míňania, z lepších reálnych príjmov by si mali v rastúcej miere ešte dopĺňať úspory.
„Trh práce by mal zostať silný. Dočasný pokles zamestnanosti vplyvom väčšieho odlevu ľudí do predčasných penzií by sa mohol takmer celý dobehnúť v ďalšom období,“ uviedla NBS.
Vyššie mzdy
Koncom minulého roka začali opätovne rásť reálne mzdy. Na medziročnej báze rástli aj nominálne mzdy, a to o viac ako 10 %. Kúpyschopnosť domácností taktiež opätovne vzrástla po dvoch rokoch. Silný vývoj miezd vo verejnej správe, v ktorej sa vyplácali jednorazové odmeny, mal za následok zrýchlenie medziročného rastu.
Pri súkromnom sektore sa rast platov mierne zrýchlil, no v tomto prípade je viditeľná stabilná dynamika okolo 9 % už niekoľko štvrťrokov.
Na rast nominálnych miezd majú tlačiť nedostatok pracovných síl a viac odpracovaných hodín. Nominálne mzdy by podľa NBS mali „pomerne dynamicky rásť v celom horizonte predikcie“. Pomôcť má tomu to, že bude problém s hľadaním vhodnej pracovnej sily. Domácnostiam sa má výrazne výšiť kúpyschopnosť, pretože inflácia bude prudko klesať.
NBS predpokladá, že mzdové vyjednávania a očakávania mierne poklesnú, vzhľadom na nižší rast cien v rokoch 2025 a 2026 oproti zimnej predikcii.
Nižšia inflácia?
V porovnaní s očakávaniami zo zimy rástli ceny potravín rýchlejšie. Prispeli k tomu hlavne vyššie ako predpokladané ceny agrokomodít (surovín získaných z poľnohospodárskych plodín a zvieracích produktov, pozn. red.). Napriek tomu rastú ceny potravín výrazne pomalšie ako pred rokom, a tak sa v medziročnom porovnaní inflácia zmierňuje.
Čistá inflácia sa spomaľuje, no napriek tomu zostáva pomerne vysoká. NBS očakáva, že inflácia v tomto roku výrazne klesne, pretože odznievajú nákladové faktory.
„V nasledujúcich rokoch príde vplyvom nevyhnutného dobiehania trhových cien energií k zrýchleniu tesne pod 4 %. Aktuálne dochádza k výraznému spomaleniu inflácie, ceny potravín však nenaplnili naše očakávania a v porovnaní s predpokladmi rástli mierne rýchlejšie,“ uviedla národná banka.
Ceny energetických komodít sa pritom takmer vrátili na úroveň spred začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Čistá inflácia by sa mala ustáliť, a to na 2,5 % v rokoch 2025 a 2026. Väčšiu rolu by pritom mal zohrať rast platov ako iné nákladové faktory.
NBS konsolidáciu pripúšťa
Kým premiér Robert Fico (Smer-SD) rozpráva, že vláda sa zaviazala nerušiť žiadne sociálne dávky, NBS v analýze píše, že bez prijatí konsolidačných opatrení by sa dlh stabilizoval až ku koncu dekády.
„Pre stabilizáciu dlhu je nevyhnutná po roku 2026 nepretržitá minimálna konsolidácia na úrovni 0,5 % HDP až do roku 2033, pričom zadlženosť by v tomto prípade neklesla pod 65 % HDP,“ uvádza sa v analýze.
Ak by po roku 2026 nedochádzalo k žiadnej konsolidácii, verejný dlh by narástol nekontrolovateľne, a to až nad hranicu 80 % HDP v roku 2033. Zároveň však NBS tvrdí, že pri konsolidácii, pri ktorej by sa zároveň zvyšovali dane, by sa zvýšil rast cien. Konsolidácia verejných financií nad rámec ohlásených opatrení predstavuje podľa NBS riziko.
Ako sme ťa už informovali, ekonómovia radia konsolidovať. Ekonomický analytik Tatra banky Tibor Lörincz a finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik sa pre Startitup vyjadrili, že vláda musí konsolidovať verejné financie.
Lörincz upozornil, že nielen krátkodobo, ale aj dlhodobo. Riešenie vidí v „žiadnom znárodňovaní druhého piliera“, ale v mixe znižovania výdavkov a zvyšovania príjmov.
Čítajte viac z kategórie: Ekonomika
Zdroje: Publikácia NBS Ekonomický a menový vývoj, archív Startitup