Dôchodková kríza: Vyspelé krajiny predlžujú pracovnú aktivitu. Slovensko sa v rebríčku posunulo

Demografické zmeny výrazne ovplyvňujú mnohé krajiny, pričom jedným z najvýraznejších trendov je starnutie obyvateľstva. Odhaduje sa, že do roku 2050 sa počet ľudí nad 65 rokov takmer zdvojnásobí. To predstavuje veľkú výzvu pre dôchodkové systémy. Na tento fakt poukázal aj portál openiazoch.zoznam.sk vo svojom článku.

Štáty sa už teraz musia zaoberať otázkou, ako zabezpečiť udržateľnosť dôchodkov v spoločnosti, kde rastie počet seniorov a zároveň klesá podiel pracujúcej populácie. Niektoré štáty na svete sa s týmto faktom vyrovnali lepšie, iné krajiny čoraz viac ovplyvňujú narastajúce problémy.

Každá krajina má svoj vlastný, odlišný spôsob fungovania dôchodkového systému. Poisťovňa Allianz vo svojej globálnej správe o dôchodkoch 2025 skúma a hodnotí 71 rôznych dôchodkových systémov z celého sveta. Na túto analýzu odkazuje aj portál openiazoch.zoznam.sk.

Demografické zmeny ovplyvňujú krajiny

Ako sme spomínali aj vyššie, demografické zmeny naozaj ovplyvňujú svet. V správe od Allianz sa uvádza, že spoločnosť analyzovala 71 krajín, čo tvorí približne 75 % svetovej populácie. Analýzou sa zistilo, že existujú výrazné rozdiely v pôrodnosti aj dĺžke života, pričom rozdiely sú viditeľné aj pri starších obyvateľoch.

„Miera plodnosti sa pohybuje od 0,7 dieťaťa na jednu ženu v Hongkongu až po 4,4 v Nigérii. Tieto dve krajiny zároveň predstavujú aj najnižšie a najvyššie hranice priemerného očakávaného veku dožitia – od 54,6 rokov v Nigérii po 85,6 rokov v Hongkongu. Zatiaľ čo priemerný 65-ročný človek v Hongkongu sa môže dožiť 86. narodenín, jeho rovesník v Nigérii má očakávanú dĺžku ďalšieho života len 12 rokov. Tento rozdiel je ešte výraznejší u žien – v Nigérii je ďalšia očakávaná dĺžka života po 65. roku 12,3 roka, zatiaľ čo v Hongkongu až 25,3 roka,“ informuje poisťovňa v dokumente, ktorý je dostupný na internete 

Dôchodkový systém 

Poisťovňa sa pri analýze zaoberala 71 krajinami a poukazovala na tri hlavné faktory dôchodkových systémov vo svete. Allianz vytvoril súhrnný index krajín, ktorý sa nazýva Allianz Pension Index (API).

Celková analýza zahŕňa 40 parametrov, pričom každý parameter je hodnotený na stupnici od 1 do 7. Známka 1 znamená, že reformy nie sú potrebné. Priemerné skóre krajín je 3,7, čo naznačuje, že globálne dôchodkové systémy si vyžadujú ďalšie reformy. Ako informuje aj portál openiazoch.zoznam.sk, oproti roku 2023 ide o mierne zhoršenie.

Slovensko sa v tomto rebríčku umiestnilo na 27. mieste, pričom si od roku 2015 zlepšilo pozíciu o deväť priečok. Najvýraznejší pokrok nastal v oblasti udržateľnosti, kde sa skóre zlepšilo z 4,0 na 3,4. V časti základné podmienky sme obdržali 4,6 a v primeranosti 3,0. Celkové skóre sme mali 3,5. Vyššie v tabuľke sa umiestnili aj naši susedia. Česko obsadilo 18. priečku.

Ako uvádza portál openiazoch.zoznam.sk, Japonsko bolo ešte v roku 2015 na 46. priečke. Jeho dôchodkový systém patril k najmenej udržateľným, no za desať rokov sa im podarilo dosiahnuť výrazné zlepšenie. V roku 2025 sa už Japonsko radí medzi štyri najlepšie systémy na svete.

Práve Japonsko je jednou z krajín, ktoré sa rozhodli ísť inou cestou. Hlavným cieľom bolo predĺženie pracovnej aktivity. Už dnes tam pracuje tretina ľudí vo veku 65 až 70 rokov a v nadchádzajúcich rokoch sa predpokladá ďalšie zvyšovanie dôchodkového veku, informujú na oficiálnej slovenskej stránke asdss.sk.

Čo sa týka Slovenska, „našou Achillovou pätou zostáva demografická perspektíva, ktorá sa rýchlo zhoršuje“. „Kým v roku 1978 sa na Slovensku narodilo 100-tisíc detí, v roku 2023 to bolo len 49-tisíc detí. Na druhej strane, očakávaná dĺžka života Slováka, ktorá je aktuálne 78 rokov, by sa do roku 2050 mala zvýšiť na takmer 83 rokov,“ píšu na slovenskej stránke Allianz asdss.sk. 

Jedným z hlavných problémov na Slovensku je dostupnosť pracovných miest pre staršiu generáciu. U nás pracuje iba 7 % 65-ročných mužov, pričom v Japonsku ich počet dosahuje až 35 %.

„Z výsledkov rebríčka jasne vidieť, že najlepšie hodnotené systémy sú postavené na silnom kapitalizačnom pilieri, ktorý dokáže znižovať demografické dosahy. Úloha prvého piliera v týchto schémach je poskytnúť dôchodcom základný príjem. Veríme, že cestou posilnenia váhy druhého piliera by sa mala vydať aj naša krajina,“ myslí si predseda predstavenstva Allianz – Slovenskej dôchodkovej správcovskej spoločnosti Miroslav Kotov. Jeho vyjadrenie je zverejnené aj na oficiálnej stránke asdss.sk.

Čítajte viac z kategórie: Zo Slovenska