Dôchodkyňa na úteku. Kvôli skutkom v koncentračnom tábore mala ísť pred súd, svoj život spojila s vraždami

Dôchodkyňa sa dnes mala postaviť pred súd, aby čelila obvineniam z napomáhaniu vraždy tisícky väzňov v koncentračnom tábore Stutthof v Poľsku. Ten sa nachádza pár kilometrov od mesta Gdansk a zahynúť v ňom malo 65-tisíc väzňov zo skoro všetkých krajín Európy.

Irmgard mala 18 rokov, keď získala prácu sekretárky v koncentračnom tábore. Denník The Guardian informuje, že je obvinená z vraždy 11 412 ľudí a zo spolupáchateľstva v 18 prípadoch pokusu o vraždu. V tábore mala pracovať v rokoch 1943 až 1945.

„Pomáhala zodpovedným v tábore pri systematickom zabíjaní židovských väzňov, poľských partizánov a sovietskych ruských vojnových zajatcov ako stenografka a sekretárka veliteľ tábora,“ píšu žalobcovia.

The Guardian tiež informuje, že podľa najnovších správ miesto pobytu Furchnerovej nie je známe. Pred začiatkom súdneho konania totiž z domova dôchodcov utiekla. 

O vraždách vraj nevedela

Furchnerová bola sekretárka veliteľa tábora a majora SS Paula Wernera Hoppera, ktorý bol zodpovedný za popravy či posielanie väzňov do plynových komôr. Súd sa momentálne pokúša zistiť, či bola aj Furchnerová zainteresovaná do vraždiacej mašinérie tábora.

Podľa dôkazov totiž bola podpísaná pod viacerými dokumentami, napríklad pod správou deportácií väzňov do vyhladzovacieho tábora Osvienčim. Pred súd sa už v minulosti postavila viackrát a zakaždým tvrdila, že o vraždách nič nevedela a s väzňami nebola v kontakte.

Desať rokov po vojne sa vydala za Heinza Furchnera, ktorý bol v SS a s ktorým sa spoznala v tábore. Celý život mala pracovať v administratíve.

Podľa Times of Israel mala Furchnerová vybavovať všetku korešpondenciu veliteľa tábora a teda aj písať rozkazy na popravu. Jej právny zástupca však tvrdí, že komunikácia bola natoľko kódovaná, že ako sekretárka jej nerozumela. Súd sa tak bude pokúšať zistiť, či je možné aby niekto pracoval na takomto mieste a zároveň nevedel, že sa okolo neho denne vraždia a spaľujú ľudia.

Proces je skôr symbolický

Irmgard Furchnerová je prvá žena, ktorá sa v takto vysokom veku postaví pred súd kvôli napomáhaniu v holokauste. Posledné roky sledujeme viacero súdnych sporov so skoro storočnými ľuďmi, ktorí boli za podobné činy odsúdení. Mnohí sa však verdiktu už ani nedožili a do väzenia sa tak nikdy nedostali.

V poslednom rozsudku bol obvinený 93-ročný strážca SS Bruno Dey. Bol mu vymeraný dvojročný podmienečný trest. Dey sa neodvolal a svoje činy oľutoval.  Je možné, že pre svoj vek by aj v prípade obvinenia Furchnerová do väzenia nešla.

Podľa The Guardian právni a historickí experti zaoberajúci sa touto problematikou pripomínajú, že ide zväčša o procesy symbolické.

Obete nechcú, aby sa zabudlo

Pre Deutsche Welle sa vyjadril aj bývalý väzeň tábora, v ktorom robila Furchnerová sekretárku. Spolu s jeho rodinou z Litvy prežil najprv prvé roky vojny v gete, neskôr boli presunutí do tábora. Jeho matka so šesťročným bratom bola po príchode deportovaná do Osvienčimu, kde obaja zahynuli v plynovej komore.

Podľa Abbu Naora súd prichádza neskoro a on tak odmietol vypovedať ako žalobca. Tvrdí, že v takto vysokom veku by ju už mali nechať na pokoji, pretože aj tak niektorí hlavní zodpovední vyviazli bez trestu.

„Žiť s pocitom, že ste inému urobili niečo zlé, je niekedy horšie ako byť vo väzení,“ tvrdí.

Opačný podhľad má advokát obetí Onur Özata. Pre Deutsche Welle povedal, niektorí pozostalí vidia veci úplne inak ako Naor. 

Obete sa podľa neho nezúčastňujú na tomto procese, pretože túžia po pomste. Tvrdí, že najdôležitejšia vec pre pozostalých je vydať svedectvo na súde a porozprávať svoj príbeh. Nechcú totiž aby sa na ich utrpenie zabudlo.