„Bambuchačka“ či „denko“. Dokáž, že sa vieš dohovoriť naprieč celým Slovenskom
- Slovenčina je bohatá aj vďaka desaťtisícom nárečových slov
- Každý región má svoj vlastný „cudzí jazyk“
- Dorozumieš za hranicami svojho mesta?
- Slovenčina je bohatá aj vďaka desaťtisícom nárečových slov
- Každý región má svoj vlastný „cudzí jazyk“
- Dorozumieš za hranicami svojho mesta?
Bandurky, zemiaky aj krumple. Ráče, hvarec či tardlo. Slovenčina je neľahký, ale ľubozvučný jazyk aj vďaka nárečiam. V našej krajine i za jej hranicami sa hovorí, či hovorilo, toľkými, že ich vieme ťažko spočítať. Odhaduje sa, že ich je 25 – 30, niektoré zdroje dokonca spomínajú viac ako 30 nárečí.
Delíme ich na západoslovenské, stredoslovenské a východoslovenské. Podľa Miloslava Smetanu z dialektologického oddelenia Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, s ktorým sa rozprávali v denníku Pravda, sa ďalej členia podľa územia, kde sa používajú, a ich najvýraznejších znakov. Napríklad sú to hontianske, zemplínske či trnavské nárečie. A niektoré z nich sa rozdeľujú ešte ďalej.
Hoci sú súčasťou kultúrneho dedičstva a folklóru jednotlivých regiónov, najmä niektoré z nich už používa málokto. Nažive ich drží predovšetkým staršia generácia.
Poznáš naše nárečia alebo tiež patríš k tým, pre ktorých sú ako cudzí jazyk? Otestuj sa v našom kvíze.
1. Ktorým z týchto slov sa spisovne označuje plodina na „výrobu“ hranolčekov?
Spisovne sa plodine na „výrobu“ hranolčekov hovorí zemiak. Plodinu ľudia z rôznych regiónov naprieč Slovenskom pomenúvajú hádam 15 spôsobmi.
2. Ako sa v Trnave hovorí miestu, kde pochovávajú mŕtvych?
Miestu, kde pochovávajú mŕtvych, sa v Trnave hovorí cinter. Slovo poznajú a používajú aj ľudia z Abova, Nitry, Považia, Trenčína, Záhoria a Zemplína. Zahrada je tiež cintorín, a to v goralských nárečiach.
3. Ktorý z týchto predmetov ťa ochráni pred lejou?
Pred lejou, ako hovoria na Liptove dažďu, ťa ochráni parasoľ. Dáždnik takto volajú Šarišania. Naprieč Slovenskom sa celkom bežne používajú i obmeny slova ambrel. Aj pri zlom počasí ti bude do smiechu na Spiši, kde používajú šmatu na kiu. Geltaška je peňaženka, cajgel znamená bicykel a šína je koľajnica.
4. Čo máš urobiť, ak ti mama povie, že máš odstrániť brajgel?
Mal by ísť upratať. Brajgel je totiž neporiadok. Toto nárečové slovo sa rozšírilo od západu na východ. Neporiadku sa na Slovensku hovorí aj binec či bordeľ. S týmto slovom ale opatrne, pretože sa dosť často používa vo význame „nevestinec“.
5. Kam by sa mala dávať gurčica?
Gurčicu je najlepšie nedávať nikam, určite nie na jedno zo spomenutých miest. Na Above je to totiž krtko a toho v posteli mať nechceš. Tejto nočnej more všetkých záhradkárov sa u nás hovorí aj kertica, erdžok (na Zemplíne) či zimóriä (na Gemeri).
6. Vieš, ktoré z týchto slov je spisovné?
Hoci všetky označujú jeden a ten istý predmet, spisovné je iba slovo vreckovka. Salvetky používajú na juhu Slovenska, do kapesníka smrkajú v okolí Trenčína a šnuptichle sa v rôznych podobách rozšírili po viacerých regiónoch od západu na východ.
7. Čo má muž na obrázku?
Muž na obrázku má bajúzy a kalap, teda fúzy a klobúk. Šlajfka je kravata, galoty nohavice, škulky sú okuliare, persciň prsteň. Slovo ancug, ktoré tu „nechali“ Nemci, označuje oblek, a torba je zase taška.
8. Čo donesieš kamarátke z Tekova, keď ti povie, že je kosa?
Kamarátke z Tekova, ktorej je kosa, donesieš bambuchačku. Slovo kosa dosť zľudovelo a nielen pre obyvateľov Tekova a Trenčína znamená zimu. A keď je niekomu zima, veľmi mu pomôže bambuchačka, v regióne Šariš hrubá deka. Hafiry sú čučoriedky, fertucha je zástera a frištik, slovo, ktoré opäť pochádza z nemčiny, znamená raňajky.
9. Ktorý z týchto predmetov využiješ pri varení?
Pri varení využiješ denko, je to doska na krájanie. Hojne ho používajú v regiónoch Abov či Šariš. Stretneš sa s ním ale aj na Liptove, kde z neho lyžičkou alebo nožíkom hádžu halušky do vody. Bakšiš, teda úplatok, môžeš dať niekomu, kto navarí za teba. Chustka (šatka) alebo mašinkver (guľomet) ti budú v kuchyni dosť zbytočné.
10. Ktoré z týchto nárečových slov je synonymom slova vyprávať?
Synonymom slova vyprávať je bešedovac. Slovo sa používa hlavne na východe. Počas rozhovoru sa ale môžete aj handrkuvať (hádať sa), v hádke na seba brízgat (nadávať) a potom jeden druhého (od)lifrovat (poslať) do teplých krajov.
Text sme zrevidovali, upravili, doplnili o nové informácie a vydali nanovo. Článok bol pôvodne publikovaný 18. apríla 2022.
Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti
Zdroje: Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV, Nárečie, Pravda