Dostaneš viac ako 500 eur? 3 modelové príklady, ako bude vyzerať tvoj dôchodok

Priemerný štátny dôchodok dosiahol v septembri 2022 517,42 €.

Startitup na Instagrame zisťoval, či by respondentom takáto suma stačila – vyše dve tretiny odpovedí však boli negatívne. Spokojne by z priemerného dôchodku dokázalo vyžiť len 5 % opýtaných.

Výška štátneho dôchodku je jedna z najkontroverznejších tém na Slovensku a aj keď platí, že dôchodky každým rokom stúpajú, vplyvom inflácie stúpajú aj náklady na život.

„Je to približne ako začarovaný kruh. Dôchodok stúpne, lenže stúpne preto, lebo narástli priemerné platy na Slovensku, od čoho sa dôchodky odvíjajú. Tie ale stúpli kvôli inflácii, kvôli ktorej zase stúpli ceny. Čiže za ten vyšší dôchodok si aj tak veľmi veľa nekúpime,“ vysvetľuje v skratke Marcel Haniš, vedúci oddelenia produktového manažmentu DDS Tatra banky.

Štátna dôchodková schéma obsahuje plejádu výnimiek, vyrovnávacích mechanizmov a premenlivých hodnôt, ktoré sa upravujú každý rok. Na výpočet štátneho dôchodku má vplyv nielen príjem a dĺžka zamestnania, ale aj rast priemerných platov na Slovensku cez špeciálny koeficient „ADH“, ktorý každý rok zverejňuje Sociálna poisťovňa.

Preto je výpočet vlastného štátneho dôchodku v mladom veku dosť komplikovaný – trojica príkladov nižšie slúžia ako orientačné. Výška štátneho dôchodku a dôchodku z III. piliera je uvádzaná v súčasných cenách, čiže po zohľadnení inflácie.

Príklad 1: Vysokoškolák Tomáš

• Tomáš má 25 rokov a je čerstvo po vysokej škole.
• Práve nastupuje do prvého zamestnania v Žiline – bude robiť na TPP v poisťovni.
• Tomáš nerád opúšťa komfortnú zónu, nebude teda podnikať a radšej ostane zamestnaný.
• Čoskoro ale vycestuje na 2 roky, počas ktorých chce spoznávať svet.

Tomáš sa narodil v roku 1997. Ak zarátame 2 nezamestnané roky, počas ktorých bude cestovať, čaká ho minimálne 37 rokov odvodov starobného poistenia. To však nie je jediné, čo je pre výpočet dôchodku dôležité.

Tomáš pracuje vo väčšom krajskom meste a má teda nadpriemerne vysoký plat, no nič prekvapivé. Dajme tomu, že jeho vymeriavací základ, ktorý je pre výpočet kľúčový, bude vždy 1,2-krát väčší, ako je priemerná mzda na Slovensku – takzvaný Priemerný osobný mzdový bod teda dosiahne hodnotu 1,2.

K týmto číslam treba prinásobiť ešte takzvanú Aktuálnu dôchodkovú hodnotu alebo ADH, ktorú každoročne stanovuje Sociálna poisťovňa – a aktuálne dosahuje hodnotu 15,13.

Výsledný štátny dôchodok za 37 rokov s nadpriemerným platom: 679,32 €

Ak by si ale Tomáš od tohto momentu sporil na dôchodok sumu 50 € mesačne, dohromady aj so zhodnotením by ho na dôchodku čakalo nasporených vyše 99-tisíc eur – pritom by do banky poslal len necelých 39-tisíc eur. Dosiahol by tak zhodnotenie viac 60-tisíc eur.

„V prvých rokoch sporenia by mal fond, do ktorého mladí ľudia sporia, investovať najmä do rizikovejších investícií s čo najvyšším výnosom – teda napríklad do akcií, realít a komodít,“ vysvetľuje Marcel Haniš.

„S blížiacim sa dôchodkom by malo vaše sporenie uprednostňovať viac konzervatívne investície, čiže kombináciu akcií a dlhopisov, ktorých cieľom je nasporené desaťtisíce eur uchrániť a zastabilizovať.“

Presne tak funguje napríklad séria dôchodkových fondov Comfort life v dôchodkovom sporení Tatra banky – využívajú inovatívnu stratégiu vhodnú pre mladého človeka, ktorý by mal podstúpiť vyššie riziko za cenu vyšších výnosov. Viac informácií →

Príklad 2: Štátny zamestnanec Martin

• Martin má 33 rokov a aj keď má vysokú školu, zatiaľ nemal žiaden papierový príjem.
• Doteraz sa živil výpomocami na stavbách, až teraz ho čaká prvý nástup do zamestnania.
• Pracovať bude v mestskom podniku za priehradkou, kde mu vychádza tabuľkový plat dve tretiny priemerného platu na Slovensku.
• Martin neplánuje deti, ale jeden rok bude chcieť odísť z práce a venovať sa rekonštrukcii sestrinho domu.

Martin za výpomoc na stavbách bral peniaze na ruku, do Sociálnej poisťovne teda zatiaľ neposlal ani cent. Do dôchodku mu ostáva 31 rokov, mínus rok v nezamestnanosti – dôchodkové odvody bude teda platiť len 30 rokov.

Na výpočet je nutné vedieť aj jeho príjem, kde to nevyzerá najveselšie. Martin pracuje blízko minimálnej mzdy, tabuľkový plat mu určuje priemerný osobný mzdový bod 0,66.

Výsledný štátny dôchodok za 30 rokov s podpriemerným platom: 299,57 €

Martinov výsledný dôchodok je pod hranicou minimálneho dôchodku, v takomto prípade by zasiahol jeden z dôchodkových mechanizmov a Martinov dôchodok upravil minimálne na sumu 334,30 €.

Ak by si od tejto chvíle Martin sporil 50 € mesačne, v III. pilieri by sa mu nahromadilo až 55-tisíc eur, pričom by vložil do banky len 27-tisíc eur. Zhodnocovaním sa tak vklad prakticky dvojnásobí – vyše polovicu jeho treťopilierového dôchodku by tak tvorili výnosy zo sporenia, nie jeho vklady z minulosti.

Príklad 3: Živnostníčka Janka

• Janka má 20 rokov, doteraz ju živili rodičia.
• Špecializuje sa na grafický dizajn – aj keď plánuje mať celý život full-time joby, musí pracovať ako živnostník, keďže v segmente je to bežné.
• Práve teraz si kvôli tomu prvýkrát zakladá živnosť
• V 35 rokoch odíde na materskú dovolenku na polroka – teda 31 týždňov.

Janka bude mať 1 dieťa, jej dôchodkový vek je teda 63,5 roka. Čaká ju 43,5 odpracovaných rokov, pričom dôchodok neovplyvní ani materská dovolenka, pretože i počas nej sa živnostníkom hradí povinné dôchodkové poistenie.

Janke stačí menej, váži si svoj voľný čas a keďže ako živnostník fakturuje, pracuje presne toľko, aby zarobila rovnako, ako je v danom roku priemerný plat. Jej priemerný osobný mzdový bod tak bude 1.

Výsledný štátny dôchodok za 43 rokov s priemerným platom: 658,16 €

Janka má len 20 rokov, čiže ak by si začala na dôchodok sporiť už teraz napríklad 50 € mesačne, jej vklady by sa zhodnocovali úctyhodných 43 a pol roka. Na sporenie by tak poslala asi 46-tisíc eur, no na dôchodku by ju čakal vyše trojnásobok – 130-tisíc eur. „Pri dlhodobom sporení hrá totiž čas v náš prospech a postupne sa zhodnocujú už dovtedy zhodnotené úspory,“ vysvetľuje Marcel Haniš.

zdroj: TASR/AP – Z priemerného slovenského dôchodku by podľa ankety Startitup vyžila len drvivá menšina ľudí.

Slováci by po zamestnávateľoch mali chcieť príspevky navyše

Na rozdiel od štandardného investovania má dobrovoľné dôchodkové sporenie cez III. pilier hneď niekoľko výhod. Okrem toho, že štát sporiteľom v III. pilieri ponúka určité daňové výhody, najzaujímavejším benefitom je možnosť dostávať príspevok na III. pilier od svojho zamestnávateľa.

Mnohé firmy (predovšetkým strední, veľkí zamestnávatelia a firmy s odbormi) totiž zamestnancom popri mzde a iných benefitoch ešte aj prispievajú na dôchodok, práve do III. piliera.

Pre firmy ide o atraktívnu možnosť, ako zamestnancom priniesť nový benefit – a zároveň je to pre nich výhodnejšie z odvodového hľadiska. Prispieť napríklad 100 eur mesačne do III. piliera je pre firmu o 25,2 % výhodnejšie, ako plat zamestnancovi navýšiť o 100 eur, keďže sa takto zamestnávateľ vyhne plateniu sociálnych odvodov.

Za rohom číha demografická kríza

Slovenské dôchodky pritom v najbližších rokoch pravdepodobne čaká vážna diskusia o ich budúcnosti – slovenský (ale aj európsky) dôchodkový systém čelí viacerým výzvam – medzi najväčšie patrí takzvaná demografická kríza, ktorá celý systém už roky nabúrava.

Štátne dôchodky si možno predstaviť ako uzavretý balík peňazí – čo sa dôchodcom rozdá, sa musí aj vyzbierať od pracujúcich ľudí v produktívnom veku, ktorí platia odvody.

„Dlhodobo sa však rodí čoraz menej detí – čoraz menej ľudí tak na dôchodky prispieva a čoraz viac ich poberá,“ vysvetľuje Marcel Haniš. Práve zlý demografický vývoj spôsobí, že ani štátne dôchodky sa nevyhnú pravidelným korekciám a preto bude postupne rásť význam individuálneho sporenia na dôchodok.
Chcem sa preto zabezpečiť na dôchodok →