Dôvera v Zelenského na Ukrajine síce vzrástla, no vyššiu podporu si drží bývalý veliteľ ozbrojených síl (PRIESKUM)

Podpora ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v uplynulom období medzi ukrajinskými obyvateľmi vzrástla. Kým v januári mu dôverovalo 57 % Ukrajincov, vo februári to už bolo 65 %. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu agentúry Rating Group.

Ešte väčšej dôvere sa však môže tešiť bývalý vrchný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj, ktorému verí až 76 % opýtaných. Nedôveru voči nemu vyjadrilo 16 % respondentov.

Ukrajinci najlepšie vnímajú Macrona

Z prieskumu tiež vyplýva, že Ukrajinci majú veľmi pozitívny vzťah k západným lídrom. Najlepšie vnímajú francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona (77 %), poľského prezidenta Andrzeja Dudu (72 %) a predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú (67 %). Pozitívne hodnotenia získali aj nemecký kancelár Olaf Scholz a turecký prezident Recep Tayyip Erdogan (obaja 57 %).

Naopak, najhoršie hodnotenia získali maďarský premiér Viktor Orbán (11 %), bieloruský prezident Alexander Lukašenko (8 %) a ruský prezident Vladimir Putin, ktorému dôveruje len jedno percento Ukrajincov.

Z domácich politikov majú medzi Ukrajincami, naopak, nízku podporu bývalý prezident Petro Porošenko s 22 % dôvery, Dmytro Razumkov s 19 % a bývalá premiérka Julia Tymošenková, ktorej dôveruje 11 % opýtaných.

Prieskum sa uskutočnil 20. a 21. februára pomocou počítačom asistovaných telefonických rozhovorov na základe náhodnej vzorky mobilných telefónnych čísel. Realizovali ho na vzorke 1200 respondentov zo všetkých oblastí Ukrajiny okrem okupovaných území. Štatistická odchýlka nepresahuje 2,8 %.

Fico v USA prekvapil vyjadreniami: „Rusko malo ‚vážne bezpečnostné dôvody‘ na inváziu na Ukrajinu“

Téma volieb na Ukrajine

Americký prezident Donald Trump sa v stredu (19. 2.) vyjadril, že Zelenskyj je „diktátor bez volieb“. Pôvodne sa malo totiž Zelenského funkčné obdobie v úrade skončiť ešte v roku 2024. Z dôvodu vojnového stavu mu však parlament obdobie predĺžil. Počas vojnového stavu ukrajinská legislatíva vyslovene zakazuje usporiadať prezidentské či parlamentné voľby.

Argument, že Zelenskyj už nemá podporu, pretože neboli voľby, používajú viacerí jeho kritici. Medzi nimi napríklad aj slovenský premiér Robert Fico, ktorý sa vyjadril, že Zelenskému vojna vyhovuje.

zdroj: TASR/AP, Ebrahim Noroozi, John Bazemore

Viacerí politológovia tiež hovoria, že výsledky volieb počas vojnového stavu sú irelevantné. Zelenskyj ešte v januári v rozhovore s americkým podcasterom Lexom Friedmanom vysvetlil, že ani spoločnosť voľby počas vojny nepodporuje. Vznikli by aj praktické prekážky ako zabezpečenie hlasovania pre 8,5 milióna Ukrajincov v zahraničí alebo pre ľudí na okupovaných územiach.

Voľby na Ukrajine by sa tak mohli uskutočniť len v prípade ukončenia vojnového stavu alebo po dohode poslancov na zmenách volebného systému. Ukrajinský prezident to však považuje za náročné.  

Zelenskyj telefonoval so Scholzom

V piatok (21. 2.) oznámil Zelenskyj po telefonáte s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom, že diskutovali o ich vízii ďalších krokov. Musia ich dosiahnuť pre spravodlivý mier. Rozprávali sa tiež o úlohe Európy pri rokovacom stole.

„Od začiatku ruskej invázie Nemecko poskytlo Ukrajine celkovú pomoc vo výške 43,6 miliardy eur. Ukrajinský ľud si takúto silnú podporu bude vždy pamätať,“ uviedol ukrajinský prezident na sociálnej sieti.

O telefonáte so Zelenským informoval aj Scholzov hovorca Steffen Hebestreit. Vzhľadom na bilaterálne rozhovory medzi predstaviteľmi Spojených štátov a Ruska o riešení konfliktu, z ktorých boli Ukrajina aj Európa dosiaľ vylúčené, sa Scholz a Zelenskyj zhodli, že „Ukrajina musí byť pri stole budúcich rokovaní o mieri na Ukrajine a otázky o európskej bezpečnosti musia byť diskutované spoločne s Európanmi,“ uviedol vo vyhlásení hovorca.

Zelenskyj v piatok telefonoval aj s poľským prezidentom Andrzejom Dudom, českým prezidentom Petrom Pavlom, švédskym premiérom Ulfom Kristerssonom a slovinským premiérom Robertom Golobom.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie