Drevostavby sa stanú realitou aj v Bratislave. Sú ekologickejšie, ich stavbu ale komplikujú príliš prísne predpisy

Len nedávno sme ťa informovali o zaujímavej drevenej stavbe nachádzajúcej sa v strede lesa v Nemecku. Práve drevo sa vo svete stáva neoddeliteľnou súčasťou modernej architektúry a vďaka nemu vznikli viaceré ikonické stavby. 

„Napríklad HoHo vo Viedni, Wenlock Cross v Londýne, či cenami ovenčený Mjøstårnet v Nórsku sú ukážkou, že moderné drevené stavby sú nielen ekologické, ale dokážu ponúknuť priestory s vysokým užívateľským štandardom. Drevo má v mnohých ohľadoch kvalitnejšie konštrukčné parametre než klasické murivo, napríklad čo sa týka regulácie vlhkosti či tepelno-izolačných vlastností. Radi by sme preto tento typ architektúry priniesli aj do Bratislavy,“ vysvetľuje Samuel Csáder, projektový manažér Corwin.

zdroj: Katarína Marušicová

Výhodné stavby

O ekologických prínosoch dreva nie je potrebné ani diskutovať. Jeho uhlíková stopa je na rozdiel od klasických materiálov vysoko pozitívna – spotrebuje totiž viac CO₂, než sa počas jeho produkcie vytvorí. Počas doby svojho rastu totiž nielenže absorbuje skleníkové plyny, ale do ovzdušia uvoľňuje kyslík.

S výhodami drevených budov sa stretávame už počas ich výstavby. Všimnúť si môžeme napríklad nižšiu produkciu prachu. Ľahká prefabrikácia dreva umožňuje znížiť počet pracovníkov na stavbe i prepravné náklady, čo znamená menej nákladných áut na cestách a menšiu záťaž pre okolie.

zdroj: Dajana Maršovská

„Aj preto v projekte Palma plánujeme stavať z dreva. A to takého, ktoré je certifikované a pochádza z udržateľného lesníctva. Aby bolo potvrdené, že je ako stavebný materiál nielen kvalitné, ale aj ekologické a pri jeho výrobe sa spotrebovalo viac CO₂, než sa dostalo do ovzdušia. Boli by sme radi, ak by sme z takéhoto dreva mohli v Palme postaviť jednu obytnú a jednu kancelársku budovu. A to aj napriek tomu, že náklady na takéto stavby vychádzajú vyššie, než v prípade klasických železobetónových konštrukcií.  Otázne však je, do akej miery naše plány zbrzdia aktuálne platné slovenské technické normy, ktoré výstavbu drevených budov významne obmedzujú,“ hovorí Samuel Csáder.

Prísne predpisy

Aktuálna slovenská legislatíva umožňuje výstavbu drevených budov iba do obmedzenej výšky. Napríklad, aj v prípade zmiešaného konštrukčného celku (mix horľavých a nehorľavých materiálov – napr. železobetón a drevo) je zakázané, aby budova mala viac ako 5 podlaží a podlaha najvyššieho z nich nesmie byť vyššie než 12 metrov.

Corwin by však rád do Bratislavy priniesol celodrevenú konštrukciu s priznanými nosnými drevenými prvkami. V tomto prípade sú však normy ešte o niečo prísnejšie. Spôsobené to je obavami o bezpečnosť takýchto budov z požiarneho hľadiska.

zdroj: Viktória Brettschneiderová

Zaujímavosťou je, že tieto pravidlá nie sú v zahraničí vôbec také prísne ako na Slovensku. „Na Slovensku tak aktuálne nie je možné postaviť nielenže stavbu, ako napríklad vežiak HoHo v neďalekej Viedni, ale ani oveľa nižšie budovy z dreva,“ vysvetľuje Samuel Csáder.

Práve kvôli uvedeným predpisom je podiel ekologických drevených stavieb na Slovensku výrazne nižší, než vo vyspelých západných či severských krajinách. Napriek tomu CORWIN svoju snahu o výstavbu drevených budov na Slovensku nevzdáva. „Aj keď nám hrozí, že kvôli aktuálnym predpisom budeme musieť voliť kompromisy, ku ktorým by sme v zahraničí pristúpiť nemuseli,“ dodáva Samuel Csáder.

zdroj: Karolína Kollárová

Konkrétny návrh ešte nie je schválený

Konkrétna podoba a parametre týchto drevených budov zatiaľ nie sú schválené, takže je náročné baviť sa o presných nákladoch. Za aktuálnymi návrhmi stoja študenti Fakulty architektúry a dizajnu STU v Bratislave. Ich úlohou bolo navrhnúť polyfunkčné drevené budovy.

Investične je však výstavba drevených budov náročnejšia ako v prípade rovnakej „tradičnej“ stavby, najmä preto, že v našich končinách zatiaľ ešte nie je tak rozšírená. Vyššie náklady sú však spojené s výhodami, ktoré ponúka drevo. Je to ekologický materiál, ktorý výrazne znižuje uhlíkovú stopu samotnej výstavby.

zdroj: Pitoňáková

Štatistiky hovoria, že stavebný priemysel patrí medzi najväčších producentov CO₂. Drevo je však jediný materiál, ktorý pri svojom raste spotrebuje viac CO₂, než sa vyprodukuje pri jeho použití. Výhodou je aj množstvo energie, ktoré je potrebné vynaložiť na výstavbu. To je omnoho nižšie ako pri iných budovách. 

Vyššia produktivita zamestnancov

V prípade budov z dreva nevyhnutné, aby sa čisto ekonomický pohľad rozšíril aj o rozmer udržateľnosti. Práve udržateľnosť je to, čo CORWIN považuje za jeden z rozhodujúcich parametrov pri projektovaní jeho stavieb. To sa v plnej miere ukazuje už teraz v prípade Einpark Offices, stavby s najvyšším certifikátom udržateľnosti LEED Platinum, čo z nej robí najzelenšiu administratívnu budovu na Slovensku.

Náklady spojené s výstavbou sa tak kompenzujú vyššou produktivitou a nižšou mierou absencií spojených s ochoreniami. Developera sme sa opýtali aj na životnosť týchto budov. Tvrdí, že životnosť  je v prípade náležitej starostlivosti porovnateľná s inými materiálmi. Dôkazom, že drevo je materiál, ktorý vydrží celé storočia, sú mnohé (hlavne) sakrálne stavby na Slovensku, ktoré boli postavené čisto z dreva a dodnes plnia svoju funkciu.