Dron s doletom 3 000 km. Utajovaná ukrajinská zbraň otvára cestu k doposiaľ nemožným útokom

Dron s doletom 3 000 kilometrov, ako sme ťa informovali, predstavil ešte v marci ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Žiadne ďalšie podrobnosti o type, jeho názve, veľkosti bojovej hlavice ani o tom, kedy sa dostane do sériovej výroby, neboli zverejnené. 

Podobá sa na lacnú riadenú strelu

Federico Borsari z Centra pre analýzu európskej politiky (CEPA) povedal denníku Kyiv Independent (KI)​, že je pravdepodobné, že nový dron má pevnú konštrukciu krídel a prúdový motor. „Podobá sa veľmi lacnej riadenej strele,“ dodal Borsari. Ak má pravdu, išlo o najnovšiu verziu mutácie dronu – riadenia strely Paljanycja.

Názov Paljanycja má symbolický význam – ide o druh tradičného ukrajinského chleba, ale v tomto kontexte má aj jazykovú rovinu: výslovnosť slova je pre Rusov náročná a počas tohto obdobia vojny sa používalo aj ako heslo na odhalenie prípadných infiltrátorov alebo sabotérov.

Kyjev používa drony s dlhým doletom, aby zaútočili hlboko na ruské územie a zamerali sa na vojenskú infraštruktúru, ako sú letiská, ropné rafinérie a logistické uzly. Ohlasovaný dolet 3-tisíc kilometrov otvára rozsiahle možnosti, kde na území Ruska zaútočiť.

Ukrajina vyvinula superdron s dosahom 3000 km. Američania začali testovať ich bezpilotné technológie

Rafinérie na dosah

Odborník na obranu z univerzity v Osle Fabian Hoffmann očakáva, že typ cieľov ostane rovnaký. „Viac kritickej infraštruktúry, ropné rafinérie, zariadenia na spracovanie ropy,“ vymenúva Hoffmann pre KI. Doteraz najvzdialenejším ruským zariadením, ktoré zasiahla ukrajinská bezpilotná zbraň, bola vojenská letecká základňa Olenja v Murmanskej oblasti. Tá sa nachádza približne 1 800 kilometrov severne od ukrajinských hraníc.

Olenja, rovnako ako námorná letecká základňa Severomorsk-1, kde sídli ruská 216. samostatná bezpilotná letka a 830. samostatný protiponorkový vrtuľníkový pluk, sú pre nový dron v pohodlnej doletovej vzdialenosti. Novým cieľom v dosahu zbraní je aj niekoľko ďalších ropných zariadení. Patrí medzi ne rafinériu v Streževsku a Nižnevartovsku, ktoré sú od Ukrajiny vzdialené približne 2 600 kilometrov.

Ukrajina sa môže tiež rozhodnúť zaútočiť na ruské továrne, ktoré prispievajú k vojnovému úsiliu Kremľa. V dosahu je napríklad Serovský strojárenský závod vo Sverdlovskej oblasti, ktorý vyrába nábojnice pre strely kalibru 152 mm a zariadenia na ťažbu a spracovanie ropy pre niekoľko veľkých ruských ropných spoločností.

Veľkosť hlavice

„Veľkou otázkou, samozrejme, je, akú veľkú bojovú hlavicu má dron? Pretože nakoniec práve to rozhodne o škodách, ktoré môžu spôsobiť,“ povedal Hoffmann. Čím väčšia je bojová hlavica, tým ťažší je dron a tým obmedzenejší je jeho dolet. Podľa Hoffmanna by bol dron účinný aj s malou, dvadsaťkilogramovou hlavicou proti nechráneným cieľom.

„Ropná a plynárenská infraštruktúra je veľmi citlivá aj na malé hlavice. Avšak ak chcete mať trochu väčšiu flexibilitu na zasiahnutie rôznych cieľov, myslím si, že by sme mali dúfať aspoň v niečo okolo sto kilogramov. Ale nebol by som príliš optimistický,“ dodáva Hoffmann.

Ukrajina má však podľa Kyiv Independent v prebiehajúcej dronovej vojne jednu výraznú výhodu – slabú protivzdušnú obranu Ruska. „Vzhľadom na veľkosť ruského územia a rozptýlenie vojenskej a energetickej infraštruktúry je pre súčasný systém protivzdušnej obrany ťažké zabezpečiť účinnú ochranu,“ tvrdí obranný analytik Mattias Eken z RAND Europe.

Ukrajina už opakovane útočí na ciele, ktoré sú pre ruský ropný priemysel a obranné kapacity kritické. Vojenské letecké základne ako Engels a rafinérie, napríklad v Tuapse, boli zasiahnuté raz, čo dokazuje, že ruská protivzdušná obrana je už teraz pod tlakom.

„Rovnako si vzhľadom na svoju veľkosť bude musieť zvýšiť prioritu, ktorá oblasť zabránila. Tým môže ponechať niektoré miesta zraniteľné,“ uzatvára Eken.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie