Druhá vlna = úzkosti, depresia či samovražda. Daj si pozor, izolácia ťa môže vnútorne zničiť

Dnešné dni sa nám môže zdať, že prežívame déjà vu. Sprísnené opatrenia, zákaz stretávania sa a zatvorené podniky akoby kopírovali situáciu z marca. Každodenné obrovské nárasty nových infikovaných ľudí nám tiež nepridávajú na dobrej nálade.

Samostatnú kategóriu tvorí strach o vlastnú budúcnosť a prežitie. Žijeme v neistote, strachu, môžeme pociťovať úzkosť aj depresie. Viacerí sa s týmto stretli už počas prvej vlny koronavírusu, a tak iba v tichosti čakáme, či sa situácia z jari bude opakovať aj dnes.

zdroj: Unsplash/engin akyurt

Pretože netreba zabúdať, že epidémie nie sú iba o fyzickom zdraví, obrovský dopad majú aj na ľudskú psychiku. Každodenne na nás vyskakujú rady a tipy, ako sa máme chrániť pred novým koronavírusom. Slová ako „ruky, odstup, rúško“ už dnes vedia naspamäť aj malé deti. Koronavírus však môže spôsobovať aj iné nebezpečné ochorenia, na ktoré niekedy zabúdame.

Psychické problémy sú už dlhodobo v spoločnosti zľahčované a ľudia, ktorí nimi trpia, sú často stigmatizovaní. Napriek tomu sa každoročne číslo chorých ľudí zvyšuje a súčasná pandémiu tomu iba pridala. Máme sa teda opäť s blížiacou izoláciou báť o naše psychické zdravie?

Mladí zvládajú izoláciu najhoršie

Ešte na začiatku leta realizovala Slovenská akadémia vied prieskum, v ktorom sa zamerala na dopad koronavírusu na psychické zdravie ľudí. Jeho výsledky by sme mohli označiť za veľmi znepokojivé. Karanténne opatrenia zvládajú najhoršie mladí ľudia, depresie a úzkosti stúpajú.

„Výskumy z iných krajín poukazujú na to, že čím sú ľudia mladší, tým horšie zvládajú pandémiu. Podobný jav sme zaznamenali aj na Slovensku,“ hodnotí výsledky prieskumu Kamila Urban z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV.

„Najmä študenti vykazujú vysokú hladinu úzkosti, depresie a stresu. Naopak starší ľudia majú množstvo rôznych preventívnych stratégií, ktoré dokážu v danej situácii efektívne využívať,“ dodáva.

zdroj: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika/WHO

Keďže mladí ľudia dnes nechodia do školy, medzi najnovšie opatrenia patrí aj zákaz stretávania a podniky sa zatvárajú, je pravdepodobné, že situácia sa zopakuje. Podľa výskumu SAV sa počas prvej vlny koronavírusu až jednej štvrtine obyvateľstva zhoršil psychický stav. Ľudia do 30 rokov zažívali nervozitu (44,4 percenta), úzkosť (25 percent), hnev (39,4 percenta ), depresívne pocity (27,2 percenta) a osamelosť (28,3 percenta). 

Psychologický dopad pandémie uznáva aj WHO, ktorá dokonca prišla s vypracovanou príručkou, ako si zachovať psychické zdravie aj v tých pohnutých časoch.

Pocity úzkosti, ale aj myšlienky na samovraždu

Duševným problémom sa na Slovensku už roky venuje portál IPčko, internetová poradňa pre mladých, kde psychológovia pomáhajú ľuďom náročných životných situáciách. Kvôli zvýšenému nárastu pacientov a klientov ľudia z občianskeho zdraženia, na čele s psychológom Marekom Madrom, založili Krízovú linku pomoci, kde pomáhajú ľuďom, ktorí pociťujú psychické ťažkosti spôsobené celosvetovou pandémiou.

Svojim klientom ponúkajú služby nonstop 24 hodín denne cez chat, mail alebo dokonca bezplatné telefónne číslo 0800 500 333.

,,Od prvého potvrdeného prípadu koronavírusu sme mali 95 % poradenských rozhovorov spojených s koronavírusom, pričom v určitých rozhovoroch to bola primárna téma a v niektorých sekundárna. Nebolo to teda len o samotnom COVID-19, ale aj o tom, čo táto mimoriadna situácia so sebou priniesla. To, čo mladých ľudí trápilo pred pandémiou bolo stále prítomné, ale v spojitosti s novou situáciou, nejasným videním budúcnosti a chýbajúcimi istotami to bolo náročnejšie,“ hovorí o prvej vlne koronavírusu psychológ Marek Madro.

„Veľa kontaktov sme mali o samote, izolácií, úzkosti a strachu. Ľudia sa cítila osamelo, boli izolovaní od svojich priateľov alebo rodiny, pociťovali úzkosť a strach z toho, ako sa im radikálne zmenil život v priebehu pár dní bez akejkoľvek prípravy na novú situáciu. Zaznamenali sme aj nárast kontaktov, v ktorých dominovala téma suicidálnych myšlienok a pokusov,“ dodáva.

Krátky pocit slobody

S príchodom leta a klesajúcimi číslami, sme mohli nadobudnúť pocit, že naše životy sa opäť vracajú do normálu. Rúška v obchode a MHD boli snáď jedinými ukazovateľmi, ktoré nám pripomínali, že tu ešte stále je nejaká pandémia. V teplých mesiacoch sme sa tak najčastejšie sťažovali maximálne na zhoršené dýchanie v rúšku a absenciu dovolenky v zahraničí.

Aj napriek stúpajúcim číslam infikovaných tak stále mohli viacerí pandémiu úspešne ignorovať. S nástupom prísnych opatrení, ale mnohí o túto ilúziu prišli, a tak sa už nikto z nás nemôže tváriť, že jeho sa pandémia netýka. To spôsobuje, že niektorí ľudia si dnes pripadajú, aby o ten kúsok slobody, ktorú získali v lete, zrazu prišli. V konečnom dôsledku to môže mať ešte fatálnejšie následky.

zdroj: Unsplash/Fernando cferdo

V psychologickej poradni IPčko s narastajúcimi číslami infikovaných zaznamenali aj zvýšený počet ľudí psychickými ťažkosťami, a to až o 40 percent.

„Ozývajú sa nám aj tí istí ľudia, ktorých sme sprevádzali počas prvej vlny, ale prichádzajú ďalší, ktorí potrebujú pomoc. Témy sú podobné – obavy, neistota, samota, zhoršenie psychického stavu, myšlienky a pokusy o samovraždu, sebapoškodzovanie, ale sú to aj témy, ktoré sú akoby sekundárnymi následkami pandémie – finančné problémy, strata zamestnania, rozpady vzťahov a podobne,“ hodnotí Makro dopad príchodu druhej vlny. Taktiež dodáva, že už počas prvej vlny sa viac začalo rozprávať o duševnom zdraví, čo hodnotí ako pozitívne smerovanie. 

Nie sme v tom sami

Zároveň vidí ako najlepšiu prevencie pred psychickým trápením posilnenie duševnej imunity. Prináša tak niekoľko rád, ktoré nám v týchto dňoch k tomu pomôžu:

• hovoriť alebo napísať, o tom, čo sa v nás deje, dostať to zo seba,
• zdôveriť sa svojim blízkym, ktorí sú zdrojom bezpečia a istoty alebo napísať na ktorúkoľvek linku pomoci,
• venovať sa tomu, čo máte radi, robte veci, vďaka ktorým sa budete cítiť fyzicky a psychicky v bezpečí,
• aplikovať to, čo ste skúsili v minulosti, keď ste sa cítili podobne a fungovalo to,
• využiť moderné technológie a komunikovať s ľuďmi, ktorí sú pre nás dôležití,
• vyhýbajte sa kontraproduktívnymi riešeniam (alkohol, drogy,..),
• „dostaňte sa do života“, buďte aktívni, robte veci, ktoré máte radi a veci, ktoré sú pre vás dôležité, môže vám pomôcť udržať zábavu vo vašom živote, dá vám to pocit úspechu a účelu, zvýši vašu dôveru a pomôže vám to aj sa spojiť s ostatnými,
• doprajte si dostatok spánku,
• posilňujte psychickú aj fyzickú imunitu (vitamíny, zdravšie jedlá, pohyb,…),
• NEZOSTÁVAJTE SAMI!

Aj keď dnes platí zákaz stretávania sa, neznamená to, že máme ostať zatvorení až do zlepšenia situácie sami na byte. Ako hovoria odborníci z IPčka, aj počas prvej vlny ľudom s ich trápeniami najviac pomohlo, keď sa mali s kým porozprávať.

Preto mysli na svojich známych, kamarátov a príbuzných a rozprávajte a zaujímajte sa o svoje pocity, ale aj pocity druhých. Pretože to je to, čo dnes potrebuje každý z nás. Nebyť stigmatizovaný a súdený, ale vypočutý a pochopený.