Ďurana z INESS: Vláda si „kúpila lásku“ domácností na úkor obrovského zadĺženia

Autor analýzy je hlavný analytik pre verejné financie v INESS.

Energetický socializmus pokračuje. Slovenskí politici akoby si pamätali skoré deväťdesiate roky a vtedy nenávidené spojenie „liberalizácia cien“ ich doteraz strašilo. Európa sa zmieta v energetickej kríze, trhové ceny plynu či elektriny na celom kontinente sú násobne vyššie než vo zvyšku sveta.

Akurát slovenské domácnosti nesmú objektívnu realitu pocítiť. Predsa nemôžu byť politici takí „suroví“, aby im zakázali vykurovať byty na 25 °C a celú noc svietiť na vyhrievané bazény. Luxusne dotované ceny energií bez obmedzenia spotreby sú tým najhorším riešením súčasnej situácie, ktorá vyžaduje úspory a investície.

Stret s trhovou realitou

Zastropovaná cena elektriny šesť centov za kWh pre domácnosti je 3-krát menej ako strop 20 centov v Českej republike, nehovoriac o nemeckých 40 centoch. Memorandum so slovenskými elektrárňami dáva pritom vláde ohromnú výhodu, lebo túto cenu, na rozdiel od iných krajín, nemusí dotovať z vlastných zdrojov.

Dotácia tak pôjde na úkor tržieb firmy, v ktorej štát má tretinový podiel a táto firma v súčasnosti čelí obrovským nákladom na dostavbu jadrovej elektrárne. Chýbajúci zisk tak oslabí postavenie tejto firmy a jej schopnosť splácať úvery. A v konečnom dôsledku – výpadok zisku pocíti aj štátna kasa, ktorá má nárok na tretinu dividend tejto firmy.

Zachovanie rovnakej ceny v čase, keď ceny iných tovarov a služieb narastú minimálne o 10 % nie je nič iné ako vytváranie dočasnej ilúzie o moci politikov. Vláda týmto krokom vytvára nepríjemný problém pre budúce vlády, ktoré nakoniec regulované ceny energií budú musieť zvýšiť. Pretože tie buď privedú ku kolapsu verejné financie, alebo energetický sektor. Cena elektriny, aj vplyvom požiadaviek Green dealu na masívnu elektrifikáciu európskeho priemyslu, sa už nevráti na úrovne pred ruskou vojnou. Spotreba domácností sa skôr či neskôr bude musieť stretnúť s trhovou realitou. 

Viac dotácií, menej prostriedkov pre firmy

Deficit štátu ale zvýši dotovanie nízkych cien plynu, na ktoré bude vláda potrebovať 1,7 miliardy eur z rozpočtu. Cena plynu na rozdiel od elektriny vzrastie o 15 %, ale aj po tomto raste dosiahne cena 2,8 centa za kWh plynu, čo je takmer štyrikrát menej ako česká maximálna cena. Pritom tento rok vzrástli regulované ceny plynu podľa prepočtov ÚRSO o takmer štvrtinu.

Štrajky v uliciach sa nekonali. Za prvé preto, že domácnosti tento nárast dokázali zaplatiť, za druhé preto, že v roku 2021 boli ceny plynu extrémne nízke. Ale aj v porovnaní s „normálnym“ rokom 2020 narástli regulované ceny na rok 2022 o 11 %. Navýšenie cien o 15 % v čase bezprecedentných vysokých trhových cien na budúci rok je v tomto porovnaní symbolické.

Vláda sa rozhodla „kúpiť lásku“ domácností na úkor vysokého zadĺženia a zníženia potrebného tlaku na úspory v domácnostiach. Zároveň platí, že čím viac dotácií domácností, tým menej prostriedkov na podporu výrobných firiem. Ak to zjednodušíme, vláda preferuje nezamestnaného v prekúrenom byte v trenkách pred zamestnaným v roláku. Pre porovnanie, cena elektriny pre firmy v Nemecku bude tretinová oproti domácnostiam (hoci sa bude uplatňovať len na 70 % spotreby).

Komplikovanie postavenia  firiem

Ak sa slovenský ukazovateľ inflácie v budúcom roku bude zdať relatívne nízky, tak len kvôli tomu, že to bol dočasný nákup, za ktorý zaplatíme vyššími daňami a chýbajúcimi zdrojmi verejných financií tam, kde ich potrebujeme viac. Osobne považujem tento prístup vlády za nezodpovedný, je to prenášanie problémov do budúcnosti.

Bohužiaľ, v týchto opatreniach má vláda podporu v Európskej únii, ktorá pripravila štátom takmer neobmedzené pole zdaňovania producentov elektriny. 90 % sadzba na vládou určené nadmerné príjmy zníži investičný potenciál energetických firiem, a tým nemyslím len veľkých hráčov. Neistota ohľadne toho, koľko sú nadmerné príjmy, skomplikuje investičné plánovanie, a to aj v oblasti obnoviteľných zdrojov. Politici akoby týmto odmietli súkromné investície do energetiky, „radšej“ ich budú platiť z drahých verejných zdrojov.

Aby to nebolo málo, vláda postavenie firiem ešte komplikuje zvyšovaním osobitného odvodu podnikov v regulovaných odvetviach. Vyššie dane tak majú platiť aj distribútori elektriny či obchodníci s energiami, ktorí dnes často čelia problému, ako splniť záväzky dodania elektriny za dohodnutú cenu.

Rodinný balíček

Na tieto cenové rozhodnutia by sme sa asi pozerali inak, ak by zároveň v novom rozpočte nesvietil rodinný balíček. Rodiny tak dostanú dvakrát, vo forme vyšších príjmov zo štátnej kasy, aj vo forme umelo nízkych cien. Deficit takmer osem miliárd eur v roku 2023, v pomere k HDP najvyšší v EÚ, tak nemôže nikoho prekvapovať.

Kupovať si popularitu voličov sa snažil aj Orbán v Maďarsku. Dlhodobo zásadne dotovať domácnosti sa však nedá na veky a aj na jeho politiku prišiel mráz už počas leta. Ceny energií musel aj Orbán zvýšiť. Učebnicový príklad dopadu nerealisticky nízkych regulovaných cien dnes zažívajú maďarskí vodiči na prázdnych čerpacích staniciach. 

Ekonomický populizmus

Tento druh ekonomického populizmu nesie so sebou veľké riziká. Znižuje tlak na úspory, ktoré sú v čase nedostatku energií kľúčové. Znižuje ochotu domácností investovať do zateplenia či alternatívnych zdrojov energií. Vytvára ilúziu všemocných politikov, ktorí dokážu poručiť vetru aj dažďu. Rozmaznávaná verejnosť bude žiadať viac. Zastropovanie cien vody, pohonných hmôt či potravín. Takýto svet sme už ale zažili. Socialisticky riadené hospodárstvo však prehralo na nulu súboj s trhovým systémom, kde ceny (zväčša) odrážajú vzácnosť tovarov a služieb. 

Extrémne nízke ceny energií pre domácnosti nie sú dôvodom na oslavu, skôr naopak – na plač. Vláda opäť premeškala príležitosť riešiť adresne chudobu spojenú s rastúcimi nákladmi bývania, radšej zvolila najneefektívnejšiu plošnú formu dotácií pre všetkých. Nízke ceny sú prejavom toho, že vládnuci politici dokážu dočasne krízy zvládať len za cenu postupného potápania (zadlžovania) ekonomiky a zvyšovania vplyvu viditeľnej, socialistickej ruky politika v ekonomike.

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.