Dva domy, ale len jedna obývačka. Umelecky založený pár myslel aj na budúce generácie

Petra Stanová

16. júla 2020 o 09:26

Dom je prispôsobený deťom, ktoré sa po čase budú chcieť osamostaniť
Drevodom je tak rozdelený do dvoch domov, ktorých meeting pointom je obývacia izba

Eduard Kudláč Eduard Kudláč

Dom je prispôsobený deťom, ktoré sa po čase budú chcieť osamostaniť
Drevodom je tak rozdelený do dvoch domov, ktorých meeting pointom je obývacia izba

Sú dva, šikovne riešené pre potreby rodiny a neďaleko od Bratislavy. Reč je o rodinnom drevodome rozdelenom na dva menšie domy, ktoré prednedávnom vyrástli v rakúskom Marcheggu.

Dvojica domov prepojených otvorenou dennou zónou vytvára priestor pre život a kreatívnu prácu členov rodiny. Klientmi boli tentokrát divadelný režisér a scénografka, ktorý stavali pre seba, dve menšie deti a staršiu dcéru.

Dom navrhli architekti Jaromír Krobot a Michal Vacho. Interiér zrealizovala sama scénografka Eva Kudláčová.

Spolužitie pod dvoma strechami

Koncept počíta s možnosťou neskoršieho rozdelenia a samostatného fungovania oboch celkov. Nakoľko deti sa po čase môžu osamostatniť, ale zároveň byť v blízkosti rodičov. Architekt v tomto bode nastavil rámec, zvyšok ostal v kompetencii rodiny.

„Dom pre divadelného režiséra a scénografku je scénou pre život. Ich, ich dvoch malých detí a staršej dcéry,“ hovorí o projekte architekt Jaromír Krobot.

Proces stavby ako divadelná hra

Stavba má nasledovné dejstvá: V prvom sú dva domy – jadro, v druhom interiér od Evy – scénografky, v treťom terasy a neplánovaný domček na náradie.

„Autonómny a pre nás občas prekvapivý vznik a život jednotlivých častí tohto súboru sme postupne prijali, dokonca začali považovať za súčasť koncepcie domu. Do jeho vývoja aktívne zasahujú obyvatelia – spoluautori a pre nás sa proces stáva ešte zaujímavejším.

Celé toto predstavenie sa odohráva na pozadí veľmi výrazného fortifikačného múru z 13. storočia, ktorý dodáva obsahový rámec a pevné ukotvenie v čase,“ vysvetľuje koncept stavby Krobot.

Koncept domu je akýmsi prevzatím vzorca sídelného plánu bývalého českého kráľovského mesta Marchegg, jeho takmer pravidelného zastavania, plných a prázdnych priestorov a hradieb, ktoré celé mestečko uzatvárajú do jedného celku.

Práve táto myšlienka sa nakoniec odzrkadlila do výsledného projektu. Pôdorys je veľmi jednoduchý, za to funkčný a spĺňa zadanie klientov mať súkromie v oboch častiach domu.

Prvé podlažie

Druhé podlažie

Jednoduchosť bola zachovaná aj v samotnom návrhu interiéru. Dominuje drevo a šedá. Dom, respektíve dva domy sú oproti sebe posunuté, v ich prepojení je hlavný obytný priestor, veľký, spájajúci a zároveň členený tvarom stropu na dve menšie „územia“.

Obývačka ako meeting point dvoch domov

Dva domy sú teraz domom pre rodinu a ateliér oboch rodičov s letnou izbou pre staršiu dcéru.

Pripravené sú ale aj na možné rozdelenie na dva samostatné – každý so svojím zázemím, kde pomyselným miestom stretávania a akými „námestím“ sa stáva priestor obývacej izby.

Podkrovné dobrodružstvo detských izieb

Priestory sú zámerne vyprázdnené, biele a čisté, ktoré si postupne naplnia ich obyvatelia. Detské izby sú dobrodružne v podkroví, do jednej z nich sa ide po rebríku.

Dom je drevostavba, vyrobená hneď za riekou – v rodinnej firme, v hale na Záhorí, dovezená a montovaná vo forme celých hotových stien priamo na mieste.