Saturn bez prstencov či Mars ako na dlani: Rok 2025 bude plný výnimočných astronomických javov

Rok 2025 bude pre teba ako pozorovateľa mimoriadne zaujímavý. Čakajú ťa nielen dva zatmené Mesiace, ale aj veľký lunárny odstup, ktorý sa opakuje len raz za 18,6 roka. Prezradíme ti všetky kľúčové momenty tejto astronomicky bohatej sezóny.

Informuje o tom portál sciencealert.

Zatmenia a lunárne javy

V roku 2025 nastanú dva významné astronomické úkazy – úplné zatmenia Mesiaca. Prvé bude pozorovateľné z územia Ameriky v noci z 13. na 14. marca. Druhé zatmenie sa odohrá 7. – 8. septembra a najlepšie podmienky na pozorovanie budú mať obyvatelia strednej Ázie. Počas úplného zatmenia Mesiac získa charakteristické červenkasté sfarbenie spôsobené lomom slnečného svetla v zemskej atmosfére.

Významným astronomickým javom roka 2025 je takzvaný „veľký lunárny odstup“ (Major Lunar Standstill). Tento fenomén nastáva v 18,6-ročnom cykle a súvisí s precesiou uzlov Mesiaca. Dôsledkom je, že Mesiac dosiahne extrémne hodnoty deklinácie – 15. decembra 2024 maximálnu severnú a 11. júna 2025 maximálnu južnú.

Planéty v roku 2025

Mars sa dostane do opozície so Slnkom 16. januára 2025. V tomto období bude k Zemi najbližšie, čo sa prejaví jeho najväčšou zdanlivou veľkosťou (15 oblúkových sekúnd) a jasnosťou (−1,5 magnitúdy). Hoci táto opozícia nie je z najpriaznivejších pre blízkosť Marsu k aféliu jeho dráhy, poskytne dobré podmienky na pozorovanie povrchových útvarov planéty.

Saturn nám pripraví mimoriadne vzácny úkaz. Dňa 23. marca 2025 sa jeho prstence postavia k Zemi hranou, čo súvisí s 29,5-ročnou obežnou lehotou planéty. V tomto období budú prstence prakticky nepozorovateľné a Saturn bude pripomínať bežnú planétu. Táto konfigurácia zároveň poskytne výnimočnú príležitosť na pozorovanie mesiacov Saturna.

Venuša začne rok ako Večernica a 10. januára dosiahne najväčšiu východnú elongáciu (47° od Slnka). Po prechode dolnou konjunkciou v marci sa presunie na rannú oblohu, kde 25. júna dosiahne najväčšiu západnú elongáciu. Mimoriadnym úkazom bude konfigurácia 19. septembra, keď Venuša vytvorí s Mesiacom a hviezdou Regulus vizuálny trojuholník pripomínajúci „smajlíka“. Táto konfigurácia sa zopakuje až v roku 2056.

Tradičná chalupa, ktorá spája minulosť s modernou dobou

GALÉRIA+ 9

Meteorické roje a kométy

Najaktívnejším meteorickým rojom roka budú Geminidy s maximom 14. decembra, keď pri ideálnych pozorovacích podmienkach môže frekvencia meteorov dosiahnuť až 150 za hodinu. Pozorovanie podporí priaznivá fáza Mesiaca v podobe ubúdajúceho kosáčika. Zaujímavé budú aj Kvadrantidy začiatkom januára so základnou frekvenciou 80 meteorov za hodinu či augustové Perzeidy so stovkou meteorov za hodinu, hoci ich pozorovanie bude rušiť jasný Mesiac.

Potenciálne najzaujímavejším kometárnym objektom roka bude kométa C/2024 G3 ATLAS, ktorá perihéliom prejde 13. januára vo vzdialenosti 0,094 AU. Predpovede naznačujú možnosť dosiahnutia jasnosti až −1 magnitúdy. Najlepšie pozorovacie podmienky budú mať pozorovatelia na južnej pologuli.

Špeciálne astronomické úkazy

Rok 2025 je výnimočný aj počtom zákrytov jasných hviezd Mesiacom. Náš vesmírny spoločník postupne zakryje tri hviezdy prvej veľkosti – Spiku jedenásťkrát, Antares dvanásťkrát a Regulus šesťkrát.

Pravidelne bude prechádzať aj cez hviezdokopu Plejády, čo poskytne príležitosti na astrofotografiu. Pre pozorovateľov s väčšími ďalekohľadmi bude zaujímavá dvojhviezda Sírius, ktorej zložky A a B dosiahnu najväčšiu zdanlivú uhlovú vzdialenosť 11,5 oblúkových sekúnd, čo uľahčí pozorovanie slabšieho sprievodcu aj v menších prístrojoch za dobrých atmosférických podmienok.

Nachádzame sa tesne za vrcholom 25. slnečného cyklu, ktorý vyvrcholil v roku 2024. Očakáva sa pokračovanie zvýšenej aktivity, čo znamená častejší výskyt slnečných erupcií a s nimi súvisiacich polárnych žiar. Tie budú pozorovateľné aj z geografických šírok strednej Európy. Zvýšená slnečná aktivita tiež poskytne príležitosti na pozorovanie slnečných škvŕn a protuberancií pomocou špeciálnych slnečných filtrov.

Pozícia Zeme voči Slnku

Zem dosiahne najbližší bod svojej dráhy k Slnku (perihélium) 4. januára vo vzdialenosti 0,98333 AU. Najďalej od Slnka (afélium) sa ocitne 3. júla vo vzdialenosti 1,01664 AU. Tieto zmeny vzdialenosti majú vplyv na zdanlivú veľkosť slnečného disku a intenzitu slnečného žiarenia dopadajúceho na Zem.

Astronomická jar sa začne 20. marca jarnou rovnodennosťou, leto príde 20. júna so slnovratom, jeseň nastúpi 22. septembra jesennou rovnodennosťou a zima sa začne 21. decembra zimným slnovratom.

Tieto dátumy sú dôležité nielen z astronomického hľadiska, ale majú vplyv aj na pozorovacie podmienky. Napríklad obdobie okolo letného slnovratu prináša najkratšie noci, čo obmedzuje možnosti nočného pozorovania, najmä vo vyšších zemepisných šírkach.

Zaujímavé konjunkcie planét

Okrem už spomínaných úkazov nastane 12. augusta mimoriadne tesná konjunkcia Jupitera s Venušou, keď budú planéty vzdialené len 54 oblúkových minút. V polovici marca nastane vzácna príležitosť vidieť všetky planéty viditeľné voľným okom (od Merkúra po Saturn) súčasne na večernej oblohe. Merkúr dosiahne najlepšiu viditeľnosť 21. apríla, keď bude 27 stupňov západne od Slnka.

Na úspešné pozorovanie uvedených úkazov je dôležité vopred si pripraviť pozorovací plán a zohľadniť miestne podmienky. Pri pozorovaní planét je kľúčové vybrať si miesto s minimálnym svetelným znečistením a dobrou priehľadnosťou atmosféry.

Na fotografovanie zákrytov a zatmení je vhodné použiť statív a diaľkovú spúšť. Pri sledovaní meteorických rojov je ideálne nájsť tmavé miesto s dobrým výhľadom na celú oblohu a pozorovať aspoň hodinu pred predpokladným maximom aktivity a po ňom.

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti