Dych prezradí prítomnosť Alzheimerovej choroby. Vedci priniesli prelomový diagnostický prístup

3. marca 2025 o 08:35

„Mladým Alzheimerom“ trpí až 3,9 milióna ľudí pod 65 rokov
Zrýchlené dýchanie prezradí chorobu už v začiatkoch
Vedci veria v revolúciu diagnostiky

Freepik

„Mladým Alzheimerom“ trpí až 3,9 milióna ľudí pod 65 rokov
Zrýchlené dýchanie prezradí chorobu už v začiatkoch
Vedci veria v revolúciu diagnostiky

Každý z nás sa občas ocitne v čakárni lekára. Či už ide o bežnú prehliadku, sezónne nachladnutie alebo nepríjemnú bolesť, zdravotné problémy nás sprevádzajú celý život. Väčšinu z nich dokážeme pomocou liekov, odpočinku alebo rehabilitácie prekonať. Niektoré diagnózy však predstavujú výzvu, ktorú medicína ešte nedokáže vyriešiť jedinou tabletkou či jednoduchým zákrokom.

Čo však s chorobami, ktoré prichádzajú nenápadne, no postupne dokážu zmeniť celý náš život? Také, ktoré nás oberajú o spomienky, schopnosť rozpoznať najbližších či vykonávať bežné úlohy? Alzheimerova choroba patrí práve k tým, ktoré zasahujú nielen pacienta, ale aj jeho rodinu.

Až donedávna bola jej diagnostika zdĺhavá a náročná, no veda prináša nové možnosti, ktoré môžu zmeniť pohľad na túto zákernú chorobu.

Nenápadný nepriateľ

Keď sa povie Alzheimer, väčšina ľudí si predstaví starších pacientov, ktorí si nepamätajú mená svojich blízkych. No táto choroba neútočí len v starobe. Celosvetovo ňou podľa odborníkov trpí približne 3,9 milióna ľudí vo veku 30 až 64 rokov.

Táto forma, hovorovo označovaná ako „mladý Alzheimer“, sa prejavuje skôr, než pacient dosiahne 65 rokov. Jej symptómy sa od klasického priebehu často značne líšia.

Zatiaľ čo u seniorov býva hlavným príznakom postupná strata pamäti, u mladších pacientov sa ochorenie môže prejaviť zhoršenou koncentráciou, problémami s orientáciou v priestore alebo neschopnosťou napodobňovať pohyby rúk, informujú na základe zistení vedci.

Práve tieto netypické príznaky môžu viesť k oneskorenej diagnóze. Človek tak často ani netuší, že ide o Alzheimerovu chorobu a lekári môžu ťažkosti pripísať iným stavom, ako je úzkosť či depresia.

Závažnosť ochorenia spočíva v jeho postupnom, no nezvratnom priebehu. V mozgu sa začnú hromadiť toxické bielkoviny, ktoré spôsobujú poškodenie a následnú smrť neurónov. To vedie k oslabeniu kognitívnych funkcií, strate samostatnosti a postupnému narušeniu identity človeka. Čím skôr sa ochorenie rozpozná, tým lepšie je možné zmierniť jeho dopady.

Vznik stále nemá exaktnú príčinu

Vedci stále úplne nerozumejú, prečo niektorí ľudia Alzheimerovu chorobu dostanú a iní nie. Vieme však, že kombinácia viacerých faktorov môže výrazne zvýšiť riziko jej vzniku.

Jedným z hlavných rizikových faktorov je zdravotný stav v mladosti. Štúdie ukazujú, že nízka kardiovaskulárna kondícia a nižšia kognitívna výkonnosť v ranom veku môžu až osemnásobne zvýšiť riziko mladého Alzheimera. Rovnako naň však vplýva aj nezdravý životný štýl – fajčenie, obezita, vysoký krvný tlak či cukrovka. To všetko môže podľa portálu Dementia.org prispieť k rýchlejšiemu rozvoju ochorenia.

Svoju úlohu však zohráva aj genetika. Podľa National Institue of Aging je približne 10 % prípadov mladého Alzheimeru spojených s mutáciami troch konkrétnych génov: APP, PSEN1 a PSEN2.

Tieto gény regulujú produkciu špeciálneho proteínu beta-amyloidu. Ten sa pri chybných mutáciách začne hromadiť v mozgu a vytvára tam škodlivé povlaky. Výsledkom je poškodenie neurónov, ktoré vedie k postupnej degradácii mozgových funkcií.

Vedci „premenili“ odpadové šupky z orecha na prevratný hydrogél. Lieči rany a monitoruje srdce

Okrem toho sa čoraz viac skúma aj možná súvislosť medzi traumatickými poraneniami mozgu a rozvojom Alzheimerovej choroby. Niektoré štúdie naznačujú, že opakované otrasy mozgu môžu z dlhodobého hľadiska zvyšovať riziko demencie.

Keďže príčiny ochorenia sú také komplexné, neexistuje zatiaľ žiadny liečebný postup, ktorý by dokázal Alzheimera vyliečiť. Práve preto je skorá diagnostika kľúčová – umožňuje pacientom lepšie zvládať symptómy a plánovať si budúcnosť.

A tu prichádza na scénu prelomová novinka zo Slovinska a Spojeného kráľovstva, ktorá môže zmeniť spôsob, akým Alzheimer odhaľujeme.

Tajomstvo v jednoduchosti

Doterajšie diagnostické metódy Alzheimerovej choroby sa často opierali o pozorovanie symptómov, zobrazovacie metódy mozgu alebo vyšetrenie mozgovomiechového moku. Nový výskum však naznačuje, že Alzheimer môže byť odhalený skôr a oveľa jednoduchšie – cez analýzu dýchania, mozgovej oxygenácie a koordinácie telesných rytmov.

Vedci zo Slovinska a Veľkej Británie skúmali prepojenie medzi mozgovým prekrvením, dýchaním, elektrickou aktivitou mozgu a činnosťou srdca.

Výsledky ukázali, že u pacientov s Alzheimerom dochádza k výrazným poruchám v koordinácii týchto rytmov, čo naznačuje narušenie tzv. neurovaskulárnej jednotky (NVU) – systému, ktorý zabezpečuje dostatočný prísun kyslíka a živín do mozgu.

zdroj: Freepik

Kľúčovým objavom bolo, že pacienti s Alzheimerom dýchajú rýchlejšie v porovnaní so zdravými ľuďmi. Kontrolná skupina mala priemernú frekvenciu dýchania 13 dychov za minútu, zatiaľ čo Alzheimerova skupina dýchala približne 17-krát za minútu.

Profesorka Stefanovska na webe Lancaster University označila tento objav za potenciálne prelomový. Vyššia frekvencia dýchania môže podľa nej naznačovať zápalové procesy v mozgu, ktoré hrajú dôležitú úlohu v rozvoji ochorenia.

Analýza mozgového kyslíka navyše ukázala, že pacienti s Alzheimerom majú zníženú silu a synchronizáciu mozgových kyslíkových oscilácií. To môže negatívne ovplyvniť odstraňovanie spomenutého beta-amyloidu a produkciu energie v mozgu, dopĺňajú vedci.

Uvažujú nad startupom

Táto metóda so svojím obrovským potenciálom otvorila úplne nové dvere pre skorú diagnostiku Alzheimerovej choroby.

Plány vedcov sú preto jasné: „Ukazujeme jasné výsledky nášho prístupu a to, ako možno Alzheimerovu chorobu odhaliť jednoducho, neinvazívne a lacno. Metóda má veľký potenciál a diskutujeme už aj o možnostiach vytvorenia spin-out alebo start-up spoločnosti, aby sme v nej pokračovali,“ uzatvára profesorka Stefanovska.

Hoci je potrebný ďalší výskum, tieto výsledky ukazujú nový smer v diagnostike a liečbe Alzheimerovej choroby. Od zamerania sa na amyloidové plaky k posilneniu mozgového prekrvenia a optimálnej spolupráci telesných rytmov, to všetko majú teraz vedci na dosah ruky.

Čítajte viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy