Džingischán prispel k záchrane planéty. Milióny obetí spôsobili zmenu klímy

História ho označuje mnohými pojmami. Veľkolepý bojovník, dobyvateľ a vládca sveta, či politický génius. No ak chceme byť korektnejší, presnejšie by sme sa naňho mali pozerať ako na brutálneho tyrana.

Dokázal zostaviť ohromnú vojnovú mašinériu. Bola nad všetkým a každý jej bol poddaný. No najmä, k ničomu nebola milosrdná.

Džingischán. Mongolský vládca najväčšej ríše, akú kedy svet videl, zomrel v roku 1227. No jeho odkaz tu zostáva dodnes. Prečo ale o ňom hovoriť ako tyranovi? Z historického hľadiska je jedno isté.

Bojové ťaženie Džingischána naprieč Áziou ovplyvnilo životy dovedna 115 miliónov ľudí. Podľa vedcov toto mongolské dobýjanie neprežilo až neuveriteľných 30 percent z nich. Zaujímavé ale je, že zrejme práve to v tom čase viedlo k náhlemu nárastu vegetácie. A vďaka tomu zmizlo z atmosféry poriadne množstvo uhlíka, píše IFL Science.

„Ekologický bojovník“

Takýmto slovným spojením uvedený vedecký portál označil mongolského vládcu. O Džingischánovi je okrem zabíjania známa ešte jedna vec. A síce, rád sa množil. Jeho armády teda zabili približne 34 miliónov ľudí, no on sám mohol údajne splodiť tisíce detí. V legendách sa traduje, že okrem siedmich žien mal viac ako 500 konkubín a s každou mohol mať deti.

V súčasnosti na základe vzoriek DNA sa vedci domnievajú, že Džingischán zdieľal spoločnú krv už s viac ako 16 miliónmi potomkov.

Ale späť k téme, legendárny bojovník mohol tiež neúmyselne izolovať obrovské množstvo oxidu uhličitého z atmosféry a možno dokonca ochladzovať planétu.

Zvláštny účinok lieku na bolesť, ktorý má doma každý Slovák: Dokáže meniť naše správanie

Na základe antarktických ľadových jadier vedci identifikovali náhly pokles atmosférického uhlíka na úrovni 3 miliontín (ppm), ku ktorému podľa nich došlo v rokoch 1200 až 1470. Pripomíname, že samotný panovník zomrel v roku 1227, a teda tieto roky korelujú s mongolskou inváziou do Ázie, ako aj s pandémiou čiernej smrti v Európe.

V rokoch 1560 až 1680 bol zistený aj druhý pokles o 4,6 ppm uhlíka, ktorý sa prekrýval s dobytím Ameriky a pádom dynastie Ming v Číne.

Každá z týchto udalostí si vyžiadala veľké počty obetí. Výskumníci sa preto zamysleli nad tým, či pokles globálnej populácie nemôže mať so zmenou hladín oxidu uhličitého niečo spoločné. Odstránenie ľudí z planéty by totiž spomalilo odlesňovanie. Rastúce stromy zase môžu pôsobiť ako zachytávače uhlíka.

Hrdinský taxikár na Slovensku „zachránil“ seniora. Chceli ho okradnúť o 25-tisíc eur

Vedci teda kombináciou publikovaných poľnohospodárskych máp a štatistík populácie podrobne zrekonštruovali zmeny vo využívaní pôdy na celom svete od roku 800 až po súčasnosť. Spomedzi štyroch historických udalostí mala mongolská invázia, ktorú v roku 1200 podnietil Džingischán a po jeho smrti pokračovala až do roku 1380, na klímu zďaleka najväčší vplyv.

Späť k číslam

Historici teda tvrdia, že mongolské ťaženie zabilo 34 miliónov ľudí. Podľa ďalších vedcov tento pokles populácie viedol k opätovnému rastu stromov na ploche 142-tisíc kilometrov štvorcových.

A takýto náhly nárast vegetácie by z atmosféry odstránil 684 miliónov ton uhlíka. A to by viedlo ku globálnemu zníženiu pomeru uhlíka v atmosfére o 0,183 ppm.

V porovnaní s ostatnými náhlymi poklesmi populácie teda výrazne vedú následky Džingischánovho zabíjania. Na základe týchto vedeckých poznatkov mohla totiž Čierna smrť znížiť atmosférický uhlík len o 0,026 ppm. Dobytie Ameriky by dosiahlo výsledok 0,013 ppm a pád dynastie Ming 0,048 ppm.