Einstein ho označil za génia. Príbeh Slováka, ktorého o názor prosil i najznámejší fyzik sveta
- Lipták, ktorý ovplyvnil i najznámejšieho fyzika dejín
- Otec parných turbín a vynálezca prvej, ohybnej protézy ruky
- Aurel Stodola, Slovák, o ktorom by si mal vedieť
- Lipták, ktorý ovplyvnil i najznámejšieho fyzika dejín
- Otec parných turbín a vynálezca prvej, ohybnej protézy ruky
- Aurel Stodola, Slovák, o ktorom by si mal vedieť
„Keby sa Stodola narodil za renesancie, bol by sa stal veľkým maliarom alebo sochárom, pretože najväčším impulzom jeho osobnosti je fantázia a nevyhnutnosť tvoriť,“ vyjadril sa lichotivo o slovenskom fyzikovi a technikovi Aurelovi Stodolovi najznámejší fyzik všetkých čias Albert Einstein.
Smutné je, že mnoho Slovákov o tomto našom geniálnom rodákovi nič nevie. Nebol som pred rokmi iný. Stretol som sa s týmto menom až vo švajčiarskom Zürichu, kde vtedy profesor Stodola a študent Einstein pôsobili.
Aj samotný Einstein bol jedným z viacerých známych vedeckých osobností tej doby, ktoré Lipták počas svojej kariéry učil a ovplyvnil. Okrem toho sa Aurel Stodola zapísal do dejín ako otec parných i plynových turbín, ktoré dokážu poháňať stroje i dopravné prostriedky. Či ako vynálezca prvej ovládateľnej protézy ruky, ktorou chcel pomôcť zmrzačeným vojakom počas 1. sv. vojny. A to ešte nie je všetko.
Podarená rodinka z Liptova
Aurel Stodola sa narodil v roku 1859 v Liptovskom Mikuláši, v rodine garbiara – spracovateľa kože, ako jeden zo štyroch synov. Pre zaujímavosť: krstila ho známa postava slovenského národného hnutia Michal Miloslav Hodža. Zaujímavé je i to, že všetci 4 bratia sa následne nejakým spôsobom stali verejne známymi.
Bratia Emil a Kornel boli významní politici. Emil pôsobil v Slovenskej národnej rade i v Slovenskej národnej strane. Kornel zas skôr ako zahraničný konzul a podpredseda Parížskej obchodnej komory. Obaja sa neskôr podpísali pod Deklaráciu slovenského národa, ktorou sa Slováci 1918 odtrhli od Uhorska a maďarského rozhodovania.
Štvrtý brat Jozef sa stal hlavou Liptovského Mikuláša a považuje sa za spoluzakladateľa miestnej vydavateľstvo-kníhkupiteľskej spoločnosti. A Aurel sa zas zapísal do dejín ako najväčší slovenský fyzik, technik a génius, pred ktorým vzdávali hold aj tí najväčší svetoví géniovia.
Aby toho nebolo v rodine málo, tak známy je aj Aurelov synovec Ivan Stodola, o ktorom si sa isto učil – aj keď si to zjavne nepamätáš – na hodine literatúry. Jožko Púčik či Bačova žena pochádzajú práve z jeho hlavy a pera.
Cesta do Švajčiarska
No vráťme sa k Aurelovi Stodolovi, ktorý svojimi vedomosťami vynikal už počas svojho štúdia. Postupne vystriedal niekoľko škôl a univerzít po Európe. Chodil do nemeckej školy v Levoči. Maturoval na Vyššej štátnej v Košiciach. Následne študoval techniku v Budapešti, kde podľa záznamov už v prvom semestri za svoje usilovné štúdium dostal 300 zlatých.
Nasledovala Vysoká škola technická v Zürichu, kde ho neskôr už ako uznávaného odborníka pozvú prednášať a stane sa profesorom. Za tým ešte nasledovalo štúdium v Berlíne či na prestížnej parížskej Sorbonne. A čestné doktoráty či ocenenia zbieral následne i počas života.
No najviac spätý je práve s Zürichom, kde desaťročia učil a kde mal na rozdiel od rodného Slovenska vhodné podmienky pre výskum svojich teórii.
Ako vidno, Aurel Stodola bol akademikom v podstate po celý život a štúdium jeho každodennou súčasťou. Už keď bol mladý, spomína sa na neho ako na človeka, čo mal všetko rozpracované, koľko času cez deň venuje štúdiu svojich predmetov, koľko učeniu sa cudzieho jazyka, koľko hre na klavíri a tak ďalej. Zrejme aj takouto systematickou prácou dokázal vyliezť na Olymp akademického sveta.
Einstein ho žiadal o názor
Cesty Aurela Stodolu a Alberta Einsteina sa skrížili v Zürichu, kde Stodola pôsobil už ako prednášajúci a Einstein ešte ako študent. Často sa môžete dočítať, že Slovák bol Einsteinovým učiteľom, no niektorí toto tvrdenie spochybňujú.
Zdôrazňujú, že Einstein študoval odbor, ktorý nezahŕňal prednášky Liptáka, no hovorí sa, že i tak si ich prišiel vypočuť. No to, že Einstein slovenského akademika otvorene obdivoval a dobre poznal, spochybniť nemožno.
Veľa napovie aj citát z úvodu článku, v ktorom najznámejší fyzik a nositeľ Nobelovej ceny prirovnáva Slováka k veľkým umelcom renesancie s veľkou fantáziou a tvorivosťou. Taktiež je zachovaných viacero listov, ktoré si Einstein a Stodola medzi rokmi 1909 a 1922 posielali.
Keď Einstein vydal jeden z prvých výtlačkov o teórii relativity, ktorou sa stal známy azda najviac, poslal tento výtlačok aj Aurelovi Stodolovi, kde ho žiadal o vyjadrenie stanoviska k tejto teórii. Okrem pracovných záležitostí oboch očividne spájala láska k hudbe či pacifistické názory – obzvlášť v dobe, keď v Európe zúrila vojna.
Za jednu z kľúčových osôb, ktorá ešte v Zürichu prepojila osud Stodolu s Einsteinom, sa považuje Michal Besso – priamy žiak Aurela Stodolu a celoživotný priateľ Alberta Einsteina. Išlo o ďalšieho génia, ktorému Einstein napríklad otvorene ďakuje v prvom vydaní teórie relativity za viacero jeho významných nápadov a myšlienok.
Besso zas v liste 1941 ďakuje Stodolovi, že stretnutie s ním bolo to najlepšie, čo sa mu mohlo stať a že aj vďaka nemu už ako študent mohol ešte len 18-ročnému Einsteinovi odovzdávať aspoň niečo z vedomostí, ktoré mal práve od Stodolu.
Teoretik i vynálezca
To, čo Stodolu zaujímalo ešte ako mladého študenta a videl v tom budúcnosť, a tým aj akési odľahčenie práce pre človeka, ktorý bude mať viac času sa rozvíjať inak, mu prinieslo najväčšiu slávu – turbíny.
Teda rotačné stroje, ktoré vedia podať vysoký výkon a dodnes poháňajú napríklad lode, ponorky či lietadlá. Alebo vedia vyrobiť elektrickú energiu. Nájdeme ich napríklad i v systéme čerpadiel a v mnohých iných veciach. Aj keď sa človek bežne nad tým nezamyslí, svet bez turbín by bol iný.
Aurel Stodola sa zameriaval najmä na parné – poháňané parou, o ktorých fungovaní napísal rozsiahlu teóriu, a plynové, ktoré boli vtedy novinkou. Prvé turbíny sa na európskom kontinente vyrábali vo švajčiarskej strojárni Brown-Boveri & Cie, kde pod portrétom Slováka stal nápis: „Otec konštrukcie parných turbín.“
Ako už bolo spomenuté, nenávidel vojnu a jej následky. Keď videl vracať sa vojakov bez rúk počas 1. sv. vojny, rozhodol sa, a úspešne, vytvoriť prvú ovládateľnú protézu ruky. Princíp takzvanej Stodolovej ruky sa neskôr preniesol aj pri zhotovení protéz nohy.
Ďalším jeho známym vynálezom je tepelné čerpadlo, ktoré zohrieva miestnosť tak, že teplo prináša z inej miestnosti. Jeho zariadenie už takýmto spôsobom 90 rokov zohrieva ženevskú radnicu – nainštalovali ho tam v roku 1929.
Naprojektoval lode pre alpské jazerá či viaceré iné zákazky pre firmy, ktoré mu za šikovné nápady a zariadenia nechali štedro zaplatiť. Podľa slov jeho priateľov a kolegov však žil skromne a spomínané peniaze, ktoré zarobil, často končili v akademickom prostredí, kde sa nimi snažil pomôcť napríklad mladým, šikovným študentom, ktorí nemali dostatok financií.