Elektrotechnik Juraj: Mesačne zarobím aj 11 000 €. Keď mladý človek maká, zarobí, mnohí sa však manuálnej práce boja

30-ročný elektrotechnik Juraj Behal toho už stihol viac než dosť. V 15-ich začal pracovať na bezdrôtových sieťach vo firme, ktorú už v 18-tich kupoval za 10 000 eur. Počet klientov zdesaťnásobil, firmu následne úspešne predal za 180 000 eur.

Úspešný podnikateľ sa však vrátil späť ku klasickej živnostenskej činnosti, v ktorej je odborníkom – k elektrotechnike. Juraj je dobrým príkladom toho, že šikovní ľudia na voľnej nohe dokážu dobre zarábať. Skúsení elektrotechnici vraj nemajú problém zarobiť za mesiac cez 10 000 eur, no nie je to také jednoduché, najprv to chce kopu kontaktov a praxe.

Ako sa dnes darí lokálnym živnostníkom, ako sa správa trh a aké zárobky sú v tejto oblasti?

• Ako sa dá rozbehnúť podnikanie v 15-tich rokoch?
• Koľko zarobí šikovný, manuálne pracujúci živnostník?
• Aké sú výhody manuálnej práce a prečo sa jej mladí ľudia vyhýbajú?

Ty ako živnostník-majster zvládneš prakticky akúkoľvek manuálnu prácu. Čomu sa však primárne venuješ?

Pôvodne som bol lokálnym poskytovateľom siete. Ako mikrofirma som poskytoval bezdrôtový internet pre asi 11 obcí. Potom sa však odvetvie začalo prísnejšie regulovať a ja som zvažoval prácu v inom odbore, no pandémia mi ukázala, že práve moje remeslo je žiadané. V súčasnosti bývam v hlavnom meste a venujem sa elektrotechnike.

Drvivú väčšinu mojich živnostenských zákaziek tvoria kamerové systémy a zabezpečovanie proti vlámaniam a požiarom. Občas sa však vyskytnú aj elektrina či voda a čokoľvek, čo mi príde pod ruku. Teraz napríklad staviam luxusné solárium, kde musím celý objekt zrekonštruovať a postaviť za 10 dní. Keby ste videli ten objekt, tak by ste do toho nikdy nešli, to je extrémna výzva – ale povedal som si, že to skúsim, výzvy mám rád.

Zamestnancov nemám, keď je väčšia zákazka, beriem iba brigádnikov. Nájsť dnes spoľahlivého zamestnanca je ťažké, takže som to vyriešil takto.

Živnostníkom si teda po tom, čo si mal vlastnú firmu.

Lokálny poskytovateľ internetu bol taký hit, že som za 5 rokov premenil 100 zákazníkov na 1 000. Každý z nich platil za anténu, kábel či wi-fi router a ja som sa o to staral, čo sa časom nedalo zvládať. Firmu som však predal, bolo totiž treba inovovať, tlačili na nás aj regulačné úrady a situácia si vyžadovala obrovské investície.

Inklinoval som k tomu už v mladosti – keď som mal 15 rokov, za každú cenu som chcel mať svoju vlastnú internetovú sieť. U nás v dedine aj jedna bola, no nikto sa o ňu nestaral. Dostal som sa teda k správcovi, ktorý si všimol, že som šikovný a že mi to so sieťami ide – aj napriek tomu, že som mal len 15. O sieť som sa teda začal starať.

Vtedy firma patrila investorovi, keďže ja som nemal potrebné peniaze na servis a nákup potrebných vecí. O 3 roky, keď som mal 18 rokov, som však firmu za 10 000 eur odkúpil. Pribral som k sebe zamestnanca, no postupne som začal robiť aj spomínané kamerové systémy a elektroniku všeobecne, tak som ich nabral viac.

Mesačne zarobím od 4 000 do 11 000 eur. Nie sú to ani veľmi náročne zarobené peniaze.

Nie všetko však bolo také ružové, najväčší problém som mal so zamestnancami. Musel som stále jazdiť do hlavného mesta, kedy som jedného z technikov nechal dohliadať na sieť. Mnohokrát sa na to však vykašľal a ja som potom musel v strede noci cestovať a liezť na 30-metrový vysielač a riešiť problémy (smiech).

V tej dobe som mal už 1 000 platiacich zákazníkov, čo je mesačný príjem asi 11 000 eur. To bolo fantastické. S priateľom som však išiel do USA a na mesiac som firmu nechal zamestnancom. Po návrate tam boli nasekané dlhy za 2 000 eur. Vtedy som sa vytočil a celú sieť, ktorú som kedysi kúpil za 10 000 €, som predal za 180 000 €.

Ako sa dnes človek naučí „manuálnu prácu“? Väčšina mladých ľudí vyhľadáva radšej iné povolania.

A to je veľká škoda. Ako malého ma bavilo sa hrať s káblami, u babičky som mal svoju miestnosť a dedko ma tam nechával hrať sa s baterkami, žiarovkami, stále som niečo vyrábal. Samozrejme, som to aj chcel študovať, no štúdium ma nebavilo, zaujímal som sa hlavne o prax. Nedoštudoval som ani jeden odbor, čiže mám dokončenú len základnú školu.

Keďže ma to však baví, učím sa veci sám. Keď ma niečo zaujme, idem na kurz a mám k dispozícii študijné materiály. Pre mňa je najlepšie učenie sa v praxi. Dôležité je ísť s dobou, pretože dnes veľa ľudí cieli na inteligentnú domácnosť a kvalitu.

Ty to opisuješ ako splnený sen. Prečo sa k manuálnej práci takto nestavajú aj iní mladí ľudia?

Možno preto, že ich to nebaví a nevyskúšali si to. Pri práci, akú robím ja, zistíš, že sú to pomerne jednoducho zarobené peniaze.

Dnes si mladí ľudia myslia, že budú sedieť v kancelárii a budú zarábať 2 000 eur. Ja som si vyskúšal robiť obchodného riaditeľa, kde som bol platený z predajov, no okamžite som sa vrátil do terénu, pretože keď prídeš k zákazníkovi a vidíš spokojnosť, stojí to za to omnoho viac. To mi robí veľkú radosť, keď tým ľuďom nainštalujem to, čo potrebujú, a oni z toho majú radosť a s úsmevom sa tešia, ako to celé dobre funguje.

Predstav si, že niekto robí v hlavnom meste tvoju prácu, koľko za mesiac zarobí?

Bez problémov 4 000 eur až 11 000 eur. V elektrotechnike sú totiž vysoké marže za materiál, samotná práca je 20 až 30 € na hodinu, no aj samotný výrobca techniky vám vyplatí províziu, len sa v tom treba vedieť dobre orientovať.

Niektoré práce trvajú viac dní, napríklad týždeň, ale pomedzi to sa dajú robiť aj iné veci. Pokiaľ to však bude obyčajný zamestnaný technik, tak si zarobí možno len 2 000 eur, no byť zamestnaný v takejto manuálnej práci nie je dobré rozhodnutie, treba byť na voľnej nohe.

Čo na inštalácii kamier a alarmu trvá týždeň?

Samotná práca na týždeň nie je, sú to tie opletačky okolo. Jeden deň tam prídeš a zistíš, aká je situácia. Druhý deň nakupuješ materiál, ťaháš káble a umiestňuješ kamery. Vtedy približne vieš, že ako to bude celé vyzerať.

Potom treba vysvetľovať zákazníkovi, že ako to celé funguje a tiež ho zaučiť, aby so softvérom vedel pracovať, napríklad vytiahnuť z kamery natočený záznam. Tu však zrejme zlyhávam, lebo skoro vždy, keď sa udeje vlámanie, tam musím ísť ja a stiahnuť to pre políciu, keďže to majitelia nevedia (smiech).

Spomínal si, že byť zamestnaný v tomto segmente je horšie než byť na voľnej nohe. Prečo?

Lebo šikovný živnostník alebo podnikateľ, ktorý si dokáže vybudovať kontakty a vzťahy, si zarobí omnoho viac než maximálne 2 000 eur, ktoré by dostal v nejakej firme na bežný pracovný úväzok. Šikovní ľudia, ktorí idú zbytočne do TPP len preto, aby neboli na živnosť, sami seba pripravujú o slobodu a veľké peniaze.

Nie je pre teba náročné orientovať sa v rôznych daniach a vyhláškach?

Je to extrémne náročné, ale mám šťastie na účtovníčku, ktorá to všetko rieši za mňa. Raz do mesiaca jej pošlem obrovskú kopu faktúr v PDF a ona to spracuje, len mi povie, čo treba zaplatiť.

Mali by sa mladí ľudia viac zamerať na živnosť?

Určite áno. Podnikanie síce nie je pre každého. Sú ľudia, ktorí sa v tom nevyznajú. Ja mám svoju účtovníčku, no keďže je už na dôchodku, má na mňa dostatok času, a tak si sedíme. So správnymi ľuďmi okolo dokáže podnikať prakticky každý šikovný človek a takým byť na vlastnej nohe rozhodne odporúčam.