Emoji diplomacia: Najmocnejší muži sveta sa postarali o škandál desaťročia. Zahraničnú politiku riešili cez smajlíky (KOMENTÁR)

Len málokedy sa podarí nahliadnuť do úplnej „kuchyne“ vrcholnej zahraničnej politiky veľmoci, akou sú Spojené štáty tak, ako sa to prihodilo novinárovi a šéfredaktorovi amerického denníka The Atlantic Jeffreymu Goldbergovi. Ten zverejnil, že ho nedopatrením pridali do chatovacej skupiny v aplikácii Signal. V nej si vrcholní predstavitelia Trumpovej administratívy dohadovali bombardovanie húsíov v Jemene.

Goldberg sám napísal: „Dôvod, prečo som to vedel, je, že mi Pete Hegseth, minister obrany, poslal 11.44 h ráno plán na vedenie vojny. Plán obsahoval presné informácie o balíkoch zbraní, cieľoch a časovaní.“

Šokujúce pritom nie je len to, že sa novinár takto dostal k citlivým údajom. Ešte vážnejšia je skutočnosť, že v rámci jednej z najsilnejších mocností sveta sa dôležité vojenské operácie zjavne riešili cez bežnú komunikačnú aplikáciu, v ktorej stačí jediná chyba, aby do nej prenikol niekto cudzí. Goldbergovi pritom trvalo iba chvíľu, kým pochopil, že sa stal neplánovaným „svedkom“ príprav na útok, do ktorého boli zapojení viacerí vysokopostavení činitelia.

Paralely s Nixonovou érou

Krátky pohľad do minulosti. Kauza so smajlíkmi nás vracia do 70. rokov. V tejto dekáde sa administratíva Richarda Nixona preslávila škandálmi spojenými s únikmi informácií, vrátane Watergate či tajného a brutálneho bombardovania Kambodže, ktoré sa Henry Kissinger snažil dlhodobo tajiť.

Dnes sa v ére Donalda Trumpa odhaľuje podobná „deravosť“ – akoby systém, ktorý by mal byť prísne kontrolovaný, fungoval skôr ako ementál s početnými dierami. Mnohí si kladú otázku, ako je možné, že v rámci chatu, ktorý mal niesť prívlastok „utajený“, sa ocitol človek zvonka.

Ešte paradoxnejšie pôsobí konverzácia, v ktorej si najvyšší predstavitelia USA podľa Goldberga vymieňali emotikony a kresťanské modliace ruky, kým diskutovali o čase útoku.

Viceprezident podľa textov dokonca zvolal: „Pomodlím sa za víťazstvo.“ V skupine padla aj fráza, ktorá mala vyjadrovať, že je všetko pod kontrolou: „Práve teraz sme v bezpečí z hľadiska OPSEC (operačná bezpečnosť).“ Realita však ukázala presný opak.

Ako sa do chatu dostal novinár a čo tam našiel

Jeffrey Goldberg priznáva, že pôvodne vôbec netušil, či nekomunikuje s nejakým podvodníkom alebo človekom, ktorý sa vydáva za Trumpovho poradcu pre národnú bezpečnosť Michaela Waltza. Až keď ho Waltz pridal do skupiny s názvom „Houthi PC small group“, zistil, že sa tam okrem neho nachádzajú ďalšie vplyvné mená, vrátane „Pete Hegseth“ či „JD Vance“.

Tí sa zrejme domnievali, že ide o ich spolupracovníka, ktorý potrebuje vidieť tajné dokumenty k pripravovanej akcii proti Hútijom.

Z uniknutej konverzácie je zjavné, že čelní predstavitelia do detailov rozoberali presný čas útoku, dostupné zbrane i rôzne možnosti, čo spraviť, ak by „unikli“ správy skôr, než začne bombardovanie. Počítali dokonca s možnosťou, že útok oddialia o mesiac, aby nevznikli výkyvy na trhu s ropou alebo aby verejnosť lepšie prijala dôvody vojenskej akcie.

Viceprezident upozorňoval na riziko, že sa krok Bieleho domu môže javiť v rozpore s Trumpovým aktuálnym postojom k Európe, ktorej záujmy tu takisto hrali svoju rolu.

zdroj: X/NEXTA

Európa ako vedľajší prvok

Prirodzene, v chatových správach prišla reč aj na Európu. Spojené štáty v nich argumentovali, že európski spojenci by mali byť pripravení zaplatiť časť nákladov, ak budú profitovať z otvorených námorných trás v oblasti.

Iní pripomenuli, že európske štáty nie sú schopné rovnakého vojenského výkonu ako americké námorníctvo, a preto by si „mali uvedomiť, kto za nich robí špinavú prácu“. Tento pohľad vyznieva cynicky, lebo naznačuje skôr transakčné vnímanie vzťahov medzi USA a Európou, než partnerskú spoluprácu.

Z európskej perspektívy môže byť šokujúce, že Washington zvažoval, do akej miery „vykáže“ spojencom účet, ak bude vojensky zasahovať proti húsíom, napojeným na Irán. Ide tak o zaujímavý detail, ktorý vnáša kritický pohľad na vzájomné spojenectvo.

Skutočné riziká a porušené protokoly

Aféra so Signalom dokazuje, že Trumpova administratíva mohla porušovať viacero interných i federálnych pravidiel. Aplikácia Signal, hoci je šifrovaná, nie je podľa odborníkov schváleným kanálom na zdieľanie prísne tajných informácií. Hrozí tak nebezpečenstvo, že by cudzie rozviedky mohli preniknúť k citlivým dátam, čo by mohlo ohroziť amerických vojakov i strategické plány.

Goldberg spomína právnikov, ktorí vidia možný rozpor s Espionage Act, teda zákonom upravujúcim nakladanie s „národno-bezpečnými“ informáciami. Navyše, niektorí vysoko postavení činitelia údajne nastavovali správy na automatické mazanie, čo môže odporovať archivačným zákonom.

Z hľadiska bežnej logiky je však najväčším paradoxom to, že Donald Trump vo volebnej kampani i počas prezidentovania ostro kritizoval Hillary Clintonovú za používanie súkromného e-mailu. Tu pritom jeho tím posielal priamo novinárovi plány na bombardovanie.

Trumpova ekonomická taktika naráža na realitu: Donald strieľa slepými nábojmi z éry Bismarcka (KOMENTÁR)

Emoji diplomacia ako varovanie pred ľudskou chybou

Prípad opisovaný Jeffreym Goldbergom názorne ukazuje, ako ľahko môžu najutajovanejšie veci uniknúť na verejnosť. Stačí zlá identifikácia kontaktu a zrazu má novinár prístup k detailným plánom vojenskej operácie – dokonca skôr než samotná verejnosť. Tragikomicky pôsobí fakt, že v konverzácii padlo: „Práve teraz sme v bezpečí z hľadiska operačnej bezpečnosti.“ A že viceprezident s úsmevom vyhlasoval: „Pomodlím sa za víťazstvo.“

Deravý prístup k citlivým informáciám sa tak nielenže približuje k Nixonovej ére, no možno ho pokladať za ešte rizikovejší – v digitálnom prostredí stačí pár sekúnd na sprístupnenie obrovského množstva dát. Kým Nixon a Kissinger v 70. rokoch dúfali, že na skrytie bombardovania Kambodže postačia tajné záznamy, dnes si administratíva trúfa organizovať vážne vojenské údery cez aplikáciu, kde chýba základná kontrola.

Škandál poukazuje na fakt, že zahraničná politika sa dá v súčasnosti spravovať tak ľahkomyseľne, akoby išlo o bežnú konverzáciu o víkendových plánoch. A to je to najväčšie varovanie: ak dokáže jediný zlý klik spustiť lavínu, ktorá odhalí citlivé strategické dáta, je len otázka času, kedy sa podobná chyba zopakuje.

Nielenže to môže stáť životy na bojisku, ale aj dôveru spojencov v to, že najväčšia mocnosť sveta zodpovedne chráni svoje tajomstvá. Ako ukazuje Goldbergov text, realita je, žiaľ, úplne iná – a takzvaná „emoji diplomacia“ sa môže ľahko stať synonymom pre škandál desaťročia.

Komentár vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú postoje celej redakcie.