„Epilepsia nie sú len záchvaty. S liečbou možno žiť naplno.“ Neurologička opísala najčastejšie príčiny jej vzniku

26. marec je medzinárodný deň venovaný ľuďom s epilepsiou, známy ako Fialový deň. Jeho cieľom je zvýšiť povedomie o tomto ochorení a ukázať, že aj ľudia s epilepsiou môžu viesť plnohodnotný život. Tento deň si ľudia pripomínajú nosením fialovej stužky alebo oblečením v levanduľovom odtieni fialovej, čím vyjadrujú podporu pacientom s epilepsiou. Mnohí však nevedia, ako vyzerá epileptický záchvat ani ako v takej situácii správne pomôcť. 

Epilepsia: Čo by mal každý vedieť o tomto ochorení?

Neurologička Silvia Mehešová, ktorá pôsobí v ambulancii pre záchvatové ochorenia v Univerzitnej nemocnici Bratislava, vysvetlila, čo epilepsia v skutočnosti je, aké sú jej najčastejšie príčiny, aké formy záchvatov poznáme a ako môžu pacienti s touto diagnózou viesť plnohodnotný život.

• Čo epilepsia v skutočnosti je a prečo ju mnohí vnímajú nesprávne?
• Môže sa epileptický záchvat objaviť u kohokoľvek alebo existujú rizikové skupiny?
• Aké varovné signály môžu predchádzať epileptickému záchvatu?
• Ako správne reagovať, ak si svedkom epileptického záchvatu?
• Môže epilepsia v určitom veku úplne vymiznúť?

Mnohí si epilepsiu mylne predstavujú len ako záchvaty so stratou vedomia. Ako by ste jednoducho vysvetlili, čo epilepsia v skutočnosti je?

Epilepsia je nadmerná, patologická aktivita mozgu, ktorá vedie k prejavom v zmysle záchvatov. Porucha vedomia v závislosti od typu záchvatu môže byť rôzneho stupňa, od poruchy vnímania a reaktivity až po kompletnú poruchu s odpadnutím.

Čo sú najčastejšie príčiny vzniku epilepsie?

Príčiny sú rôzne, najzreteľnejšie sú pri rôznych štrukturálnych poškodeniach mozgu ako porážka, nádor, úraz, zápal a podobne. Existujú aj vrodené typy epilepsií, ktoré sú geneticky viazané, keď je zvyčajne porucha na úrovni bunkových membrán, alebo ide o poruchu štrukturálneho vývoja mozgu.

Existuje „typický“ epileptický pacient alebo sa toto ochorenie môže objaviť u kohokoľvek?

Typický epileptický pacient neexistuje, ochorenie sa môže objaviť u kohokoľvek. Podľa štatistík až 6 % populácie môže prekonať v živote aspoň jeden epileptický záchvat. Z toho asi len polovica má definitívnu diagnózu epilepsie.

Ktoré formy epileptických záchvatov poznáme a ako sa líšia?

Rozlišujeme dve formy záchvatov. Fokálna forma postihuje len jednu polovicu mozgu a generalizovaná postihujú celý mozog. Pri fokálnych formách sú zvyčajne kŕče, respektíve pohyby na jednej polovici tela, vedomie môže byť zastreté. Pacient v takom prípade nereaguje primerane na podnety. Generalizované záchvaty sú najznámejšie s pádom na zem, kŕčmi končatín, poruchou dýchania a vedomia. Existujú však aj malé záchvaty, ktoré patria medzi primárne generalizované – a to sú absencie v kombinácii so svalovými zášklbmi na tvári, ale aj končatinách, ktoré trvajú sekundy a zvyčajne ich býva denne veľký počet.

Je možné, že si človek ani neuvedomí, že má epilepsiu? 

Áno, sú také prípady, keď má pacient už spomínané malé absencie alebo svalové zášklby od detstva, bez odpadnutia. Niekedy to pacient považuje za normálne a sám ani nevie, že je to ochorenie. K lekárovi sa dostáva až po objavení veľkých záchvatov s poruchou vedomia. Závisí to aj od sociálneho prostredia, z akého pacient pochádza, a aká pozornosť sa dieťaťu venuje.

Ako by mal laik správne reagovať v prítomnosti pacienta, ktorý má epileptický záchvat? 

Prevažná väčšina epileptických záchvatov odznie bez komplikácií. Pri veľkých záchvatoch s poruchou vedomia a pádom je potrebné predovšetkým zabezpečiť, aby sa pacient pri kŕčoch nezranil, držať mu hlavu, zabezpečiť voľné a priechodné dýchacie cesty. 

Čomu by sa mal, naopak, vyhnúť?

V žiadnom prípade nevkladajte epileptikovi nič medzi zuby ani do úst, len položte pacienta na bok a zakloňte mu hlavu, hneď ako to je pre zvýšenú svalovú tuhosť a kŕče možné.

Existujú nejaké varovné signály, ktoré môžu predchádzať záchvatu?

Niektorí pacienti mávajú v úvode auru, takzvanú predzvesť. Je to stereotypný pocit, ktorý môže trvať rôzne dlho, a v tom prípade si je pacient schopný sadnúť alebo ľahnúť na lôžko, prípadne zem, aby predišiel pádu a zraneniu.

Môže epileptik ovplyvniť priebeh záchvatu, ak cíti, že sa blíži?

Je to síce zvláštne, ale niektorí pacienti majú takú schopnosť – majú určité vypozorované činnosti alebo manévre, po ktorých sa záchvat nemusí rozvinúť. Je to individuálne a aj zriedkavé.

Do akej miery dokáže liečba pacientovi pomôcť viesť plnohodnotný život?

V súčasnosti máme veľký výber protizáchvatových liekov a sme schopní ich pomocou skompenzovať, čiže potlačiť výskyt záchvatov až u 80 % pacientov. Títo potom môžu viesť normálny život, ale stále majú určité obmedzenia.

Pokiaľ farmakoterapia nie je dostatočne účinná, sú možnosti chirurgických zákrokov, a to resekčných, keď sa odstráni časť mozgových štruktúr, odkiaľ záchvat vychádza, alebo sa implantujú rôzne stimulátory – napríklad vágový nervový stimulátor, ktorý potláča patologickú aktivitu v mozgu. Tieto možnosti majú svoje výhody aj nevýhody a vždy sa zvažujú veľmi zodpovedne.

Aké obmedzenia by epileptici mali dodržiavať?

Obmedzenia sa týkajú hlavne dodržiavania denného režimu, abstinencie alkoholu, ale aj iných návykových látok. Základom je pravidelné užívanie predpísaných liekov. Pacienti by nemali ponocovať, pracovať na nočné zmeny ani používať náradie a nástroje, ktoré by mohli spôsobiť zranenie v prípade záchvatu. Takisto by sa mali vyhýbať adrenalínovým športom, ako sú potápanie, horolezectvo či parašutizmus.

Plávanie by epileptik nemal vykonávať sám, ale pod dohľadom. Pri bežných športoch nie je u epileptika žiadne obmedzenie. Môže šoférovať, ale len ako vodič amatér, ak je na stabilnej liečbe a nemal záchvat viac ako rok. Pri cestovaní a leteckej preprave u epileptikov nevidím žiadny problém. 

Môže epilepsia po určitom čase „vymiznúť“?

Existujú niektoré zriedkavé formy detskej epilepsie, z ktorých dieťa „vyrastie“. Vtedy sa lieky vysadia a pacient je bez ťažkostí. Je ich však veľmi málo. Zvyčajne aj tieto epilepsie hrozia objavením sa veľkého generalizovaného záchvatu, aj po dlhých rokoch. Postup je vždy individuálny.

Vnímate, že povedomie verejnosti o epilepsii sa vďaka iniciatívam, ako je Fialový deň, zlepšuje?

Myslím, že vďaka edukácii a osvete sa povedomie verejnosti o tejto diagnóze zlepšuje. Stále sa však stretávame s obavami a odmietaním týchto pacientov hlavne v oblasti zamestnania a práce.

Existujú mylné predstavy o epilepsii, ktoré by ste chceli vyvrátiť? 

Toto ochorenie určite nie je posadnutím zlým duchom a nevyžaduje vyháňanie diabla. Myslím si však, že ako spoločnosť sme už tieto stredoveké názory a postupy prekonali.

Čítajte viac z kategórie: Rozhovory