Erik Hudák: „Všetko čo som zažil pri budovaní Minifaktúry“

Keď som v roku 2012 zakladal miniFAKTÚRU, slovo “startup” som vôbec nepoznal. Bol to len ďalší projekt v poradí, s ktorým som sa snažil preraziť. Bez toho, aby som si naštudoval nejaké startuperské príručky, zvolil som správnu cestu, a to vytvoriť čo najjednoduchšiu verziu aplikácie, vypustiť ju do Appstoru a čakať čo sa stane. Naša aplikácia sa za 5 dní dostala do Top 10 najsťahovanejších aplikácií na Slovensku. Tento fakt mi na nasledujúce 3 roky úplne zmenil život a ja sa skúsim podeliť o všetko to pozitívne, ale aj negatívne, s čím som sa doteraz stretol.

Začiatky boli skvelé. Po prvotnom úspechu sa nám začali ozývať používatelia a boli nadšení, že takýto fakturačný nástroj vznikol aj na Slovensku a okamžite si začali pýtať ďalšie a ďalšie funkcie. Zrazu som mal pocit, že toto je ten správny smer, ktorým sa chcem uberať a tak som sa aplikácie začal venovať fulltime. Postupne sme pridávali ďalšie funkcie a vytvorili sme aj CZ verziu, kde sa výsledok zo storu zopakoval. Na poslednú chvílu sme sa dozvedeli, že na Slovensku organizuje SARIO spolu s NEULOGY súťaž SSDP určenú pre inovatívne startupy. Presne 5 min. pred uzávierkou sme zaslali prihlášku a viac tomu nevenovali pozornosť. Asi po dvoch týždňoch došiel email s informáciou o tom, že miniFAKTÚRA (resp. v tom čase ešte “iInvoices”) sa dostala do finále medzi 10 finalistov. Myslim, že v tomto momente som prvýkrát spojil náš produkt so slovom startup. Naše nadšenie vyvrcholilo postupom medzi 4 najlepšie startupy, ktoré išli do Silicon Valley. Bolo to úžasné.

V Silicon Valley sme sa stretli s kopou úspešných ľudí (aj zo Slovenska a Čiech), navštívili zaujimavé prednášky, prezentovali náš produkt, učili sa od tých najlepších, ale popritom aj aktívne pracovali. Ešte pred odchodom do Silicon Valley som si však začal uvedomovať jednú dôležitú vec. Ak chceme pokračovať v budovaní nášho produktu a aktívne sa venovať len a len tomu, budem musieť zohnať investora, ktorý zastreší celú prevádzku. V USA sme sa rozhodli, že kvôli vysokej konkurencii budeme produkt smerovať prioritne na európsky trh a preto som sa predčasne vrátil na Slovensko hľadať domáceho investora. V tomto momente pre mňa začala asi tá najťažšia a najnepríjemnejšia časť mojej cesty za úspešným produktom.

Hneď po prílete na Slovensko som sa začal stretávať s rôznymi investormi. Niektorí boli viac skúsení, ale väčsine investovanie rizikového kapitálu vtedy nič nehovorilo. Kedže som popritom musel aktívne zabezpečovať vývoj a nepretržitý chod prevádzky, tlak plynúci z potreby zaistiť financie do doby, kým sa nepodpíše investor, rástol zo dňa na deň. Nasledovalo obdobie kedy som začal trpieť permanentnou neistotou, strachom a nespavosťou. Vzťahy v tíme sa dosť narušili a niektorí aj odišli. Viackrát som sa už dostal až k podpisu zmluvy, ale následne z nej vycúvala buď druhá strana alebo ja sám. Celých 7 mesiacov som sa snažil možnými aj nemožnými spôsobmi zhánať peniaze na prevádzku až kým sme konečne v lete roku 2013 podpísali spoluprácu so softvérovou spoločnosťou JUMPsoft. Bolo to veľmi oslobodzujúce a konečne som sa mohol plne sústrediť len a len na produkt.

Naším prvým cieľom bolo získať 1000 platiacich klientov a poviem Vám, že to bolo pekelne ťažké. Ako tím, ktorý nemal veľa skúseností sme naivne verili, že to zvládneme za prvé 2-3 mesiace. Hovorili sme si, že ešte dokončíme to a to a máme produkt pripravený. Pravda je taká, že produkt doteraz ladíme a budeme aj najbližších X rokov.  V jednom kole upgradujeme miniFAKTÚRU po technickej stránke, pridávame nové funkcie, nastavujeme ceny, správnu komunikáciu, marektingové kanály atď.

Momentálne miniFAKTÚRA pôsobí na štyroch trhoch (Slovensko, Česká republika, Nemecko, Rakúsko) a stojí tesne pred spustením prevádzky na ďalších šiestich trhoch. Produkt máme vyladený po viacerých stránkach, spúšťame nový cenník a marketingové kampane, ale jednu vec dobre viem a to tú, že sme ešte ani zďaleka nevyhrali. Čaká nás ešte veľa práce, prekážok a učenia sa, ale aj failov.

Veľa ľudí sa ma pýta, či mi to za to stojí. Či mi nevadí, že som investoval všetky moje úspory. Že som prišiel takmer o všetok spoločenský život a voľný čas. Že pracujem od rána do večera aj cez víkendy. Že zažívam množstvo stresových situácií a veľakrát sa púštam do riskantných vecí, že možno inou prácou by som zarobil viac peňazí. Mojou odpoveďou je: áno vadí mi to, ale zároveň neviem s tým prestať, pretože sa z toho stala moja závislosť na niečom čo ma neskutočne baví. Za mnou je už kus cesty, ale ešte väčší ma len čaká. Tí čo to vyškúšali asi vedia o čom hovorím, tí čo nie a chceli by, tak smelo do toho, avšak treba si dobre premyslieť či ste na to ten správny typ. Budete potrebovať obrovský, ale fakt obrovský kus psychickej odolnosti, tvrdej práce a zároveň šťastia. Verím, že to všetko má zmysel a keď sa raz všetci dostaneme do vytúženého cieľa, bude to stáť za to.

zdroj: minifaktura