Erik Kaliňák pomenoval konkrétne zranenia Robert Fica. Deje sa tak prvýkrát od streľby

Na včerajšom (28. máj) mítingu v Kysuckom Novom Meste prehovoril o zdravotnom stave premiéra Roberta Fica Erik Kaliňák. Stalo sa tak po prvýkrát, keď niekto z vládnych predstaviteľov prehovoril o konkrétnych zraneniach premiéra a jeho zasiahnutých orgánoch. Informáciu priniesol denník Postoj. 

„Bol som tam na mieste, rozprával som sa s lekármi a boli to milimetre, ktoré rozhodovali o tom, či dôjde k porušeniu niečoho zásadného a bude to fatálne. Trafilo to tenké črevo tak, že síce bolo päťkrát prestrelené, ale lekári vykonali zázraky,“ povedal Erik Kaliňák na Kysuciach pred svojimi voličmi. 

Robert Fico bol postrelený v stredu 15. mája rokovaní vlády v Handlovej sa po 14.30 hod. Výstrely padli, keď premiér vyšiel medzi ľudí pred dom kultúry, kde zasadala vláda. Páchateľom bol 71-ročný Juraj Cintula z Levíc, spisovateľ a člen Spolku slovenských spisovateľov z Levíc. V minulosti pracoval ako člen súkromnej bezpečnostnej služby a zbraň mal v legálnej držbe.

Ako sme ťa informovali, zábery a prvé slová útočníka kolovali po sieti Telegram. „Nesúhlasím s politikou vlády. Sú likvidované masmédiá, prečo je RTVS napádaná? Mazák je prečo vyhodený z funkcie?“ zaznelo na videu.

Zdravotný stav Fica je uspokojivý 

Zdravotný stav predsedu vlády Roberta Fica (Smer-SD) je uspokojivý. Informoval o tom tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR, ktorý spolupracuje s Fakultnou nemocnicou s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica.

„Liečba predsedu vlády aj naďalej prebieha podľa očakávaní,“ dodal úrad. Informáciu priniesla tlačová agentúra SITA. 

Rovnako sa ku zdravotnému stavu vyjadril aj Robert Kaliňák na tlačovom brífingu.

„Dosť narušené bolo pohybové ústrojenstvo a to isté platí aj o tráviacom trakte. Ruka je už dnes v pohode, aj druhá noha. Pacient po dlhých dňoch už prijíma stravu a to je dobrá správa, predpoveď je optimistickejšia.“

Prieskum 

Agentúra SITA informuje aj o prieskume, ktorý hovorí o tom, že viac ako 60 percent ľudí si myslí, že k spáchaniu atentátu prispelo správanie opozície. 

„Až 61,6 percenta ľudí si myslí, že k spáchaniu atentátu na premiéra Roberta Fica najviac prispelo správanie a spôsob vyjadrovania opozičných politikov. Viac ako polovica zastáva názor, že za to sčasti môže organizovanie protivládnych demonštrácií (56,3 percenta) a 55,4 ľudí pripisuje podiel mainstreamovým médiám.“

Vyplýva to z prieskumu agentúry SANEP pre televíziu TA3. Spolu 53,7 percenta respondentov pripisuje podiel viny sociálnym médiám. Správanie a spôsob vyjadrovania vládnych predstaviteľov najviac prispelo k atentátu podľa 37,6 percenta opýtaných.

Alternatívne médiá zvolilo 26,2 percenta respondentov, 6,5 percenta ľudí označilo možnosť „niečo iné“ a dve percentá sa nevedeli vyjadriť. Prieskum uskutočnila agentúra od 24. až 28. mája na vzorke 2 400 opýtaných.

Ako ďalej informuje SITA, Slovákov sa pýtali aj to, kto z politických predstaviteľov podľa nich zvládol komunikáciu s verejnosťou po atentáte najlepšie a prispieva k upokojeniu napätej situácie v spoločnosti.

V tomto smere si najlepšie viedol novozvolený prezident Peter Pellegrini (22,3 percenta), dosluhujúca prezidentka Zuzana Čaputová (18,9 percenta), minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (13,1 percenta) a minister obrany Robert Kaliňák (11,7 percenta).

Naopak, najmenej podľa respondentov prispieva k upokojeniu napätia šéf hnutia Slovensko Igor Matovič (1,7 percenta), predseda SNS Andrej Danko (2,7 percenta) a podpredseda Smeru-SD Ľuboš Blaha (3,9 percenta).

Agentúra SANEP zisťovala aj to, či nenávistné prejavy na sociálnych sieťach prispievajú k tlaku, ktorý by mohol vyústiť do podobného činu. Možnosť „určite áno“ zvolilo viac ako 37 percent opýtaných.

Odpoveď „skôr áno“ označilo takmer 26,9 percenta ľudí, 20,2 percenta odpovedalo „skôr nie“ a 4,6 percenta si myslí, že „určite nie“. Na otázku nevedelo odpovedať 11,1 percenta respondentov.

Podľa 67,8 percenta opýtaných by mal tiež štát razantnejšie postupovať proti prejavom neznášanlivosti a nenávisti na sociálnych sieťach. Možnosť „skôr nie“ označilo 15,7 percenta opýtaných a „určite nie“ 8,9 percenta. Odpovedať nevedelo 7,6 percenta ľudí. Informuje o tom TA3 na svojom webe.