Erika vymenila stabilitu za neistotu, dnes pečie tie najkrajšie medovníky: Neľutujem, že som išla cestou pokus-omyl

Erika Pisková mala blízko k pečeniu a maľovaniu už od detstva – vždy to bola kreatívna duša. Spojiť ich do jedného bol vlastne náhodný impulz. Takmer celá jej rodina sa pohybuje v gastro biznise a vždy, keď mala možnosť, tak sa do práce zapájala aj na samotných prevádzkach.

„Pretože keď ťa už raz niečo baví, nevieš si jednoducho pomôcť,“ hovorí Erika z Na zahryznutie. Pred Vianocami asi pred 4 rokmi ju sestra poprosila, aby jej v cukrárni pomohla s prípravou suchého pečiva. Posledný večer, keď už bolo všetko hotové, začala hľadať inšpiráciu, čo by mohla spraviť so zvyšným materiálom. A čo s ním teda spravila?

„Do siedmej ráno som vyrábala svojich prvých medovníkových sobíkov, čižmičky, vločky a všeličo, čo mi vtedy napadlo.“

V tej chvíli ani len netušila, že tieto „nočné maratóny“ sa stanú jej rutinou. Pozitívne ohlasy na tieto prvé pokusy na seba nenechali dlho čakať, a to je to, čo ju naozaj nakoplo, a tak pečeniu venovala veľkú časť svojho voľného času. „Priznám sa, že nie som veľmi sebaistý typ človeka, preto sú pre mňa pozitívne povzbudenia od druhých dosť motivujúce.“ 

Stabilitu vymenila za neistotu

Opustiť stabilné zamestnanie a vydať sa vlastnou cestou je náročné rozhodnutie. V rámci spoločnosti, pre ktorú Erika pracovala sa menilo vedenie a cítila, že nemá dostatočne voľnú ruku a jej kreativita je brzdená. „Myslím, že som v tejto sfére (marketingu) asi aj vyhorela. Možno to znie ako klišé, ale ja to tak proste cítim.“

Stabilitu vymenila za istotu, dnes pečie tie najkrajšie medovníky

GALÉRIA+ 4

Po tom, ako dala Erika výpoveď, plánovala trochu cestovať, aby si vyčistila myseľ a neskôr sa chcela vrátiť do „sveta marketingu“.

Dopĺňa, že cestovanie si však nestihla užiť dostatočne, keďže mesiac po jej mesačnom tripe prišiel koronavírus. „Ostala som tak zatvorená doma so svojimi myšlienkami a plánmi do budúcna. Nebrala som to však ako tragédiu, keďže som v podstate doma pokračovala v tom, čo ma baví,“ hovorí.

Ako dodáva, v tom čase sa začala viac zvŕtať v kuchyni a v podstate sa len utvrdila v tom, že toto je asi konečne príležitosť začať s tým, čo ju skutočne napĺňa. „Ako to býva zvykom, nie každý ma v tom podporoval, ale to som už dávno vypustila z hlavy,“ konštatuje Erika.

Prišiel čas na vlastný biznis

Vždy, keď sa Erike niečo, čo sa týka pečenia, nedarilo podľa predstáv, bola ochotná to skúšať donekonečna. Svoje prvé kurzy v rámci cukrárčiny, ako sú makrónky alebo modelovanie cukrových postavičiek, absolvovala dávno predtým, ako vôbec tušila, že v budúcnosti sa bude venovať niečomu podobnému.

„Tieto kurzy boli také moje malé osobné radosti. Bol to pre mňa priestor na odreagovanie sa od bežnej rutiny. Neskôr to bolo ale inak. Keď som sa chcela posunúť ďalej, potrebovala som v prvom rade cukrársky výučný list. Proste to nefunguje iba tak, že si zo dňa na deň zmyslíte, vybavíte živnosť a hor sa do pečenia. To by bol môj život asi príliš jednoduchý,“ dodáva s úsmevom.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Na.zahryznutie (@na.zahryznutie)

Všetko to začalo ešte počas pandémie. „Počas ,korona obdobia’ bolo náročné sa k niečomu dopracovať, keďže väčšina potrebných inštitúcií mala svoje programy a školenia stopnuté, ale nakoniec sa mi podarilo absolvovať individuálne školenie.“

Pri výrobe medovníkov a sušienok to bol zo začiatku skôr pokus-omyl. Erika si dokonca objednala aj jeden približne 300-hodinový zahraničný kompletný online kurz, ale po roku z neho videla tak maximálne 10 hodín.

„Neľutujem, že som v tom čase išla cestou pokus-omyl, takto spätne si myslím, že mi to naozaj veľa dalo. Ale občas to bol naozaj boj.“

Značka „Na zahryznutie“ vlastne nebola vždy značkou, Erika si chcela len niekam ukladať svoje výtvory a nezahlcovať si súkromný Instagram.

„Názov som si vymyslela ešte v ten deň, keď som sa rozhodla to oddeliť. Keďže ale absolútne neviem fotiť, a to vôbec nepreháňam a aj ako môj brat zvykne hovorievať: Torta pekná, ale fotka zlá. Tak oba moje instagramové účty boli zapadnuté prachom.“

A kedy sa to niekam pohlo? Erika vysvetľuje, že zlom prišiel, keď vytvorila prvú jesennú a vianočnú kolekciu. „Vedela som, že názov je niečo, čo musím tiež vyriešiť. Vedela som len, že to má byť slovenský názov. Po dvoch dňoch úvah a konzultácií s najbližším okolím som sa rozhodla ponechať si názov – Na zahryznutie – aj do budúcna. A stále som stotožnená s tým, že názov som si zvolila správne.“

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Na.zahryznutie (@na.zahryznutie)

Nie je to len o nápade

Ak sa chceme niečomu vlastnému venovať naplno, je dôležité, aby nás to bavilo. Za pravdu nám dáva aj Erika, ktorej robí najväčšiu radosť kreatíva. „Ak zákazník načrtne tému a nechá to na mňa, to je pre mňa úplne najviac. Je toľko vecí, ktoré by som vedela urobiť, myslím, že dnes sa dá na medovník preniesť všetko, len môj deň by musel mať aspoň 36 hodín + nejaké tie hodiny na spánok,“ usmieva sa Erika.

Niekedy si v rámci psychohygieny musí spraviť medovník v téme, ktorú si vyberie ona a naozaj celý podľa seba. A úplne najradšej robí medovníky len podľa klasických ilustrácií alebo fotografií.

Príprava medovníkov je ale časovo náročná. Za konečným výsledkom nie je len zaujímavý nápad, ale aj objednávanie tovaru, príprava cesta, pečenie, zdobenie, maľovanie, vybavovanie objednávok, fotenie produktov, odosielanie zásielok, takže je toho viac než dosť a jedny ruky sú na to naozaj málo.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Na.zahryznutie (@na.zahryznutie)

„Tak napríklad také medovníkové cesto musí pár dní odstáť, rovnako by mal odstáť aj upečený medovník. Postupne sa nanášajú polevy, ktoré niekoľko hodín schnú, a na záver musí uschnúť aj maľovka, čiže je to naozaj zdĺhavejší proces, ako by si niekto mohol myslieť. A keď k tomu občas prirátam nejaké občasné nepodarky či moju nešikovnosť pri prenose hotového ,diela’, tak sa ten čas znásobí x2, ale to iba výnimočne,“ objasňuje Erika proces výroby.

„Veľkou úsporou času sú maslové sušienky, keďže cestu stačí polhodina v chladničke a upečený produkt sa môže rovno zdobiť.“ 

Aby všetko fungovalo, tak ako má, tak fotenie produktov Erika už na samom začiatku delegovala ďalej, takisto vo veľkej miere aj  vybavovanie objednávok. A časom by sa najradšej venovala len kreatíve a ostatné by veľmi rada prenechala tým, ktorým to pôjde o poznanie lepšie ako jej.

Hlavné je nezaspať na vavrínoch

Pri rozhodnutí pustiť sa do vlastného podnikania je dobré byť „o krok vpred“ a mať pripravenú dlhodobú stratégiu. „Plány mám veľké (asi ako každý ambiciózny podnikateľ, ktorý nechce zaspať na vavrínoch), takže bude to naozaj náročné, ale v prvom rade sa teším z naozaj zaujímavej spolupráce s fashion ilustrátorkou Danyelaart. V hlave mám ešte niekoľko nápadov – napr. na jednoduché torty zdobené medovníkmi. Každopádne, ak by to bolo možné, z časového a technického hľadiska by som sa tortám chcela do budúcna venovať viac,“ hovorí Erika Pisková.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Na.zahryznutie (@na.zahryznutie)

Na otázku, či má niečo, čo by odkázala svojmu mladšiemu ja, má Erika jasnú odpoveď.

„Dodnes si pamätám deň, keď som robila svoju prvú tortu, ktorá sa nejedla doma, ale bola pre kamarátkinho brata na štátnice. Ráno v deň odovzdania som sa cítila viac než zle. Avšak situáciu zaklincovalo, keď som počula mojich rodičov šepkať si o tom, že sa v noci zaplo automatické odmrazovanie chladničky,“ spomína.

Dodáva, že ako prvé si predstavila roztopenú tortu, pričom v tej chvíli jej nebolo všetko jedno. 

„Moja mama dodnes tvrdí, že ma v ten deň vzala záchranka kvôli torte a sčasti má možno aj pravdu… Tej torte ale nakoniec nič nebolo. Takže svojmu mladšiemu ja by som určite dokázala: Erika, prosím ťa, hlavne pokoj, nestresuj, všetko má riešenie! A čo ho nemá, tak to problémom nie je,“ uzatvára Erika.