Escobarove „kokaínové hrochy“ sa premnožili. Vláda už vie, čo s nimi, bude to však drahé

„Keďže sa hrochy voľne pohybujú, zabíjajú ryby a ohrozujú endemické druhy, ako sú lamantíny, vydry a korytnačky,“ hovorí pre CBS News nezávislá novinárka Audrey Huse, ktorá žije v Kolumbii už osem rokov.

„Sú to obrovské zvieratá, ktoré konzumujú značné množstvo trávnatých plôch a produkujú značné množstvo odpadu, ktorý následne môže otrávi rieky.“

Kolumbia prichádza s plánom za milióny

Hroch je jedným z najväčších suchozemských zvierat, dospelí samci vážia až tri tony. Patria tiež medzi najnebezpečnejšie, ročne zabijú okolo 500 ľudí. Napadli napríklad rybárske komunity pozdĺž rieky Magdalena a niekoľko hrochov vtrhlo aj na školský dvor. Nikomu sa však nič nestalo.

Ministerka životného prostredia Susana Muhamadová uviedla, že prvou fázou uvedeného plánu bude chirurgická sterilizácia 40 hrochov ročne, ktorá sa začne budúci týždeň.

Postup je ale drahý. Každá sterilizácia stojí asi 9 800 dolárov. Podľa ministerstva predstavuje riziká pre hrocha vrátane alergických reakcií na anestéziu alebo smrť, ako aj riziká pre zdravotný personál. Hrochy sú rozptýlené na veľkom území a často bývajú agresívne.

Odborníci tvrdia, že samotná sterilizácia na kontrolu rastu inváznych druhov nestačí. Preto vláda zariaďuje možný presun hrochov do iných krajín. Náklady na deportáciu hrochov sú však tiež drahé, zbežný odhad predstavuje 3,5 milióna dolárov.

Muhamadová tvrdí, že kolumbijskí predstavitelia kontaktovali úrady v Mexiku, Indii a na Filipínach a vyhodnocujú vyslanie 60 hrochov do Indie. „Pracujeme na protokole o vývoze zvierat. Nebudeme zatiaľ vyvážať ani jedno, ak neexistuje povolenie od environmentálneho úradu inej krajiny.“

Ako poslednú možnosť kontroly obyvateľstva ministerstvo vytvára aj protokol o eutanázii.

Colombia plans on putting down Pablo Escobar’s hippos pic.twitter.com/3xfYw8IMTj

— Pubity (@pubity) November 4, 2023

Daný problém však nepredstavuje žiadnu novinku. Ako sme informovali, kolumbijská vláda sa prvotne rozhodla konať už niekoľko rokov dozadu. Pôvodným plánom bolo zvieratá sterilizovať či rovno zastreliť, čo však vo svete spôsobilo značnú vlnu kontroverzie a do prípadu sa zapojil aj americký Federálny súd.

Ten napokon rozhodol, že v rámci platnej legislatívy je možné hrochy považovať za „osoby“, čo by z ich zabitia urobilo trestný čin. Pre aktivistov za zvieracie práva išlo o veľkú morálnu výhru, avšak ako doplnili viacerí experti na medzinárodné právo, rozhodnutie súdu nemá v Kolumbii žiadnu váhu.