EÚ platí Rusku stále viac za ropu a plyn, než pomáha Ukrajine, uvádza výročná správa

Európska únia v roku 2024 minula viac peňazí na nákup ruských fosílnych palív, než poskytla Ukrajine vo forme finančnej pomoci, ukázala správa zverejnená pri treťom výročí ruskej invázie. Podľa odhadov Centra pre výskum energetiky a čistého ovzdušia (CREA) EÚ v treťom roku vojny nakúpila z Ruska ropu a plyn v hodnote 21,9 miliardy eur.

Napriek snahám o znižovanie energetickej závislosti od Kremľa ide o obrovské číslo. Navyše je toto číslo o šestinu vyššie, než čiastka 18,7 miliardy eur, ktorú EÚ v roku 2024 poskytla Ukrajine ako finančnú pomoc. S touto prekvapujúcou správou dnes prišiel monitorovací nástroj Kielského inštitútu pre svetovú ekonomiku (IfW Kiel).

Rusko financuje vojnu cez fosílne palivá

Podľa správy CREA ruské fosílne palivá generovali v treťom roku vojny globálne príjmy vo výške 242 miliárd eur, čo predstavuje pokles o 3 % oproti predchádzajúcemu roku. Napriek sankciám od začiatku vojny Rusko z fosílnych palív celosvetovo zarobilo už 847 miliárd eur.

„Nákup ruských fosílnych palív sa v podstate rovná posielaniu financií do Kremľa a podporovaniu jeho invázie. Je to praktika, ktorá sa musí okamžite zastaviť, aby sa zabezpečila nielen budúcnosť Ukrajiny, ale aj energetická bezpečnosť Európy,“ povedal Vaibhav Raghunandan, analytik CREA a spoluautor správy.

Ruská ekonomika sa naďalej spolieha na energetický sektor, ktorý tvorí až polovicu daňových príjmov krajiny. Sankcie obchádza cez tzv. „tieňovú flotilu“ starých tankerov, ktoré tvoria až 61 % jej námorného exportu ropy. V treťom roku vojny Rusko využilo 558 takýchto plavidiel na transport ropy v hodnote 83 miliárd eur.

Európski ambasádori sa minulý týždeň dohodli na nových opatreniach zameraných práve na elimináciu tieňovej flotily v rámci 16. kola sankcií voči Rusku. CREA odhaduje, že ruské príjmy z fosílnych palív by mohli klesnúť až o 20 %, ak by sa posilnili existujúce sankcie a zaplnili medzery v systéme.

Plyn z Ruska nie cez potrubie, ale v skvapalnenej forme

Správa upozorňuje aj na tzv. „rafinérsku medzeru“, cez ktorú Európa kupuje ruskú ropu spracovanú v iných krajinách, a na rastúcu úlohu skvapalneného zemného plynu (LNG). Hoci EÚ znížila dovoz ruského potrubného plynu, v treťom roku vojny minula na ruský LNG 7 miliárd eur, čo je o 9 % viac než pred rokom.

Jan-Eric Fähnrich, analytik spoločnosti Rystad Energy, upozornil pre The Guardian na rýchly rast dôležitosti LNG v EÚ a Spojenom kráľovstve od začiatku vojny. Objem dovozu LNG v roku 2022 dosiahol 119 miliónov ton, oproti predvojnovému maximu 81,3 milióna ton v roku 2019. „Rusko sa minulý rok stalo druhým najväčším exportérom LNG do Európy,“ dodal.

Podľa Christopha Trebescha z IfW Kiel, európske krajiny v minulosti poskytovali v konfliktoch štedrejšiu pomoc. Napríklad Nemecko mobilizovalo viac peňazí na oslobodenie Kuvajtu v rokoch 1990/91, než koľko zatiaľ poskytlo Ukrajine. Ak EÚ nezavedie tvrdšie opatrenia, Rusko bude aj naďalej financovať vojnu z exportu energií, varuje správa CREA.

Ruské fosílne palivá majú stále silnú pozíciu na svetovom trhu. Najväčšími odberateľmi sú Čína (78 miliárd eur), India (49 miliárd eur) a Turecko (34 miliárd eur), ktoré spoločne predstavujú 74 % ruských exportov.

Podľa CREA by efektívne sankcie mohli ročne pripraviť Rusko až o 51 miliárd eur. Kľúčové opatrenia zahŕňajú odstránenie rafinérskej medzery, zákaz dovozu ruského LNG a prísnejšie postihy voči tieňovej flotile.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie