EÚ radí pol miliarde ľudí, aby si pripravili zásoby na 72 hodín pre prípad vojny. Nová stratégia má 30 opatrení

  • Brusel predstavuje stratégiu pripravenosti
  • Dotkne sa 450 miliónov ľudí
potraviny ryža
Ilustračné foto: TASR/Jaroslav Novák
  • Brusel predstavuje stratégiu pripravenosti
  • Dotkne sa 450 miliónov ľudí

Európska únia radí svojim 450 miliónom občanom, aby sa pripravili na potenciálne krízy a nahromadili si základné zásoby, ako sú potraviny a voda, na minimálne 72 hodín.

Píše sa to v novej stratégii, ktorú zverejnila Európska komisia. Stratégia pripravenosti, ktorú v Bruseli predstavila podpredsedníčka komisie Roxana Minzatuová, by mala posilniť schopnosť EÚ predvídať a predchádzať novým krízam a hrozbám a rýchlo na ne reagovať.

Rastúce riziká si vyžadujú koordinovanú reakciu

Odporúčanie prichádza v čase, keď 27-členný blok prehodnocuje svoje bezpečnostné stratégie vzhľadom na rastúce hrozby vojny, kybernetických útokov, klimatických zmien a chorôb.

Výzva EÚ na pripravenosť odráža meniacu sa globálnu situáciu, ktorá sa vyznačuje rastúcou nestabilitou a vzájomne prepojenými rizikami. Blok nedávno zápasil s pandémiou Covid-19 a pretrvávajúcim napätím s Ruskom vrátane obáv o energetickú bezpečnosť a podporu pre Ukrajinu.

„Dnešné hrozby, ktorým Európa čelí, sú zložitejšie ako kedykoľvek predtým a všetky sú vzájomne prepojené,“ povedala komisárka pre pripravenosť a krízové ​​riadenie Hadja Lahbib, pričom predstavila novú stratégiu EÚ určenú na zlepšenie pripravenosti a reakcie na katastrofy, informuje portál Independent.

Základné zásoby na tri dni ako minimum

Hoci si komisia želá, aby nebola vnímaná ako poplašná, Lahbib tvrdí, že je dôležité „zabezpečiť, aby ľudia mali v kríze základné zásoby aspoň na 72 hodín“.

Ako položky na sklad uviedla potraviny, vodu, baterky, doklady totožnosti, lieky a krátkovlnné vysielačky.

Komisárka Lahbib povedala, že EÚ by mala vybudovať „strategickú rezervu“ a nahromadiť ďalšie kritické zdroje vrátane hasičských lietadiel; lekárske, energetické a dopravné zariadenia; a špecializované prostriedky proti chemickým, biologickým, rádiologickým a jadrovým hrozbám.

Spoločný plán a identifikácia rizík

Plány EÚ sú podobné plánom Francúzska, Fínska a Švédska.

V roku 2024 Švédsko aktualizovalo svoje civilné núdzové odporúčania z obdobia studenej vojny, „aby lepšie odrážali realitu dnešnej bezpečnostnej politiky“, napríklad čo robiť v prípade jadrového útoku.

Nie všetky krajiny EÚ majú rovnakú úroveň pripravenosti na krízy a komisia ich chce povzbudiť aj k lepšej koordinácii v prípade núdze.

„Už sa nemôžeme spoliehať na ad hoc reakcie,“ povedala Lahbib.

30 hlavných opatrení

Stratégia obsahuje 30 hlavných opatrení spolu s podrobným plánom ich realizácie. Zameriava sa napríklad na zlepšenie systémov včasného varovania, posilnenie činnosti Strediska pre koordináciu núdzovej reakcie (ERCC), ktoré zohráva kľúčovú úlohu pri zvládaní pandémií a iných kríz, zabezpečenie nepretržitého fungovania základných služieb, ako sú zdravotná starostlivosť a dodávky pitnej vody, či zvýšenie pripravenosti obyvateľstva. To zahŕňa aj posilňovanie povedomia ľudí o možných hrozbách a rizikách.

Medzi riziká patria prírodné katastrofy, ako sú povodne, lesné požiare, zemetrasenia a extrémne prejavy počasia v dôsledku klimatickej zmeny. Ďalej ide o katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou – priemyselné havárie, technologické poruchy či pandémie.

Komisia medzi riziká zaraďuje aj hybridné hrozby, ako sú kybernetické útoky, dezinformačné kampane, zasahovanie zo zahraničia či sabotáže kritickej infraštruktúry, ako aj geopolitické krízy vrátane ozbrojených konfliktov či možnej agresie voči členským štátom.

„Nová realita si vyžaduje novú úroveň pripravenosti v Európe. Naši občania, naše členské štáty a naše podniky potrebujú správne nástroje, aby mohli konať tak, aby zabránili krízam, a aby aj rýchlo reagovali, keď dôjde ku katastrofe. Rodiny žijúce v záplavových oblastiach by mali vedieť, čo robiť, keď voda stúpa. Systémy včasného varovania môžu zabrániť tomu, aby regióny zasiahnuté lesnými požiarmi mohli zachraňovať vzácne životy a chrániť susedov v Európe,“ uzatvára predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie

Zdroje: Európska komisia, Independent

Najnovšie videá

Trendové videá