EÚ Rusom neúmyselne darovala „stámiliónovú“ náplasť. Robila tak aj napriek sankciám

Štúdia, o ktorú sa podelil portál Politico, odhalila, ako Európska únia neúmyselne podporila vojnové úsilie Vladimira Putina tým, že v minulom roku prispela do jeho vojnovej pokladnice približne 1 miliardou eur prostredníctvom nákupu pohonných hmôt, a to aj napriek zavedeniu rozsiahlych zákazov na ruskú ropu.

Podľa podrobného výskumu mimovládnej organizácie Global Witness, ktorá na svoju analýzu využila údaje o lodnej doprave spoločnosti Kpler, EÚ v roku 2023 doviezla neuveriteľných 35 miliónov barelov rafinovaných palív.

Väčšinu tohto dovozu tvorila nafta, ktorej pôvod sa podarilo aspoň čiastočne vysledovať z ruských zdrojov. Táto významná finančná injekcia do ruskej ekonomiky prostredníctvom nákupu palív podčiarkuje zložitú výzvu, ktorej EÚ čelí pri hľadaní zložitej rovnováhy medzi sankciami voči Rusku a uspokojovaním vlastných energetických potrieb.

Pokrytectvo Únie?

Dva roky po ruskej invázii na Ukrajinu pokračuje EÚ v dovoze ruskej ropy napriek sankciám, čo je v príkrom rozpore s jej podporou Ukrajiny. Táto situácia odráža finančný rozsah podporného balíka NATO vo výške 1,1 miliardy eur pre ukrajinské delostrelectvo, ktorý je kľúčový, keďže Ukrajina čelí vážnemu nedostatku munície proti ruskej agresii.

Z výnosov z obchodu s ropou v EÚ by Rusko mohlo zafinancovať viac ako 1 200 riadených striel Kalibr alebo 60 000 bezpilotných lietadiel Shahed, ktoré Rusko používa na ničenie ukrajinských miest a vraždenie civilistov.

To show how much they respect US & EU sanctions, #Russia & #Iran
– set up a bank messaging system outside SWIFT
– Russia is now the biggest foreign investor in Iran
– multiple oil & gas trade/investment deals
– bilateral trade ⬆️
– Eurasian transport network is also developed: pic.twitter.com/b2M9nRNNYp

— Tony Norfield (@StubbornFacts) January 29, 2023

Tento paradox poukazuje na kritickú dilemu: ekonomické transakcie EÚ neúmyselne podporujú vojenské kapacity Ruska, čím spochybňujú etickú a strategickú súdržnosť podpory Ukrajiny a zároveň finančnej angažovanosti s agresorom, čím komplikujú postoj EÚ ku konfliktu, píše organizácia Global Witness.

Nefunkčné sankcie

Európska únia spolu so svojimi spojencami zo skupiny G7 prijala v roku 2022 razantný krok na obmedzenie ruskej vojnovej sily, ktorým zaviedla zákaz dovozu ruskej námornej ropy a stanovila cenový strop 60 dolárov za barel pre ruskú ropu, ktorá sa opiera o západné lodné a poisťovacie služby mimo EÚ.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová obhajovala tieto sankcie ako rozhodujúci zásah, ktorý má podľa jej prognóz zablokovať takmer 90 % ruskej ropy na trhu EÚ a výrazne znížiť príjmy Moskvy z predaja ropy, informuje Politico.

Stratégia však odhalila významné medzery, ktoré odvtedy otupili jej očakávaný efekt. Výnimky umožňovali nákup ruskej ropy rafinovanej mimo EÚ a osobitná výnimka pre Bulharsko umožňovala dovoz palív ruského pôvodu za prísnych podmienok.

After the #Ukraine war, #Armenia‚s exports to Russia increased by 430%!

Additionally, #Greece continues to transport nearly 70% of Russian oil with tankers after the Ukraine-Russia war.

But the USA and the EU claim that they impose sanctions on #Russia. pic.twitter.com/WwAgXHu1Fi

— Adem 🌐 (@adem_5361) February 17, 2024

Tieto medzery následne využilo sedem rafinérií v Indii, Turecku a Bulharsku, ktoré spracúvali ruskú ropu a vyvážali rafinované palivá späť do EÚ, pričom len indické rafinérie predstavovali dve tretiny tohto dovozu, píše CNN.

Napriek legálnemu predaju a dodržiavaniu sankcií EÚ toto obchádzanie zdôrazňuje problémy pri úplnej izolácii ruského vývozu energie a vyvoláva otázky o účinnosti sankcií v širšom geopolitickom kontexte. Zúčastnení majitelia rafinérií na otázky neodpovedali, čím sa zložitosť týchto transakcií zahalila do rúška mlčania, píše Politico.