EÚ zvažuje postaviť ploty na svojich hraniciach. Riadenie má byť oveľa prísnejšie a vyjadrila sa k ich financovaniu

Európska únia prehodnocuje svoj postoj k financovaniu pohraničných bariér. Zmena prichádza po tom, ako najväčšia frakcia v Európskom parlamente EPP zaujala v tejto otázke konzervatívnejší postoj, bližší pravicovým politikom.

Túto zásadnú informáciu oznámil vo štvrtok poslancom Európskeho parlamentu v Štrasburgu komisár pre vnútorné veci a migráciu Magnus Brunner.

Podľa spravodajského portálu Euronews sa téma financovania pohraničných bariér dostáva do popredia v súvislosti s prípravou nového dlhodobého rozpočtu EÚ, v rámci ktorého Európska komisia plánuje prehodnotiť požiadavky na zabezpečenie vonkajších hraníc.

Riadenie hraníc je vraj potrebné

„V nadväznosti na trendy pozorované v posledných rokoch je zrejmé, že celkové potreby riadenia hraníc sa musia prehodnotiť aj v rámci prípravy ďalšieho viacročného finančného rámca,“ spresnil eurokomisár z Rakúska.

Zaručil sa, že Európska komisia (EK) zohľadní potreby riadenia hraníc „komplexným spôsobom“, pričom vždy zabezpečí primerané opatrenia a dodržiavanie základných práv.

Impulz k debate na túto tému v EP dala euroskeptická frakcia Európski konzervatívci a reformisti (ECR). Čoraz častejšie vykresľuje výstavbu bariér na hraniciach EÚ ako prostriedok boja proti tzv. hybridným hrozbám Ruska alebo Bieloruska proti Fínsku, Švédsku, Poľsku, Lotyšsku a Litve.

EÚ v súčasnosti financuje mobilné a stacionárne jednotky, monitorovacie systémy a vybavenie na ochranu hraníc prostredníctvom nástroja, ktorého cieľom je poskytovať podporu na riadenie hraníc a vízovú politiku. Brunner uviedol, že EK na to nedávno poskytla ďalších 170 miliónov eur krajinám EÚ, ktoré hraničia s Ruskom a Bieloruskom.

Únia však nikdy nepovolila použitie spoločných prostriedkov na financovanie zábran na ochranu hraníc, ako sú múry, ploty alebo iné prekážky. Členské štáty ako Poľsko, Maďarsko, Estónsko a Lotyšsko si takéto výstavby zvyčajne financujú samy, ale v posledných rokoch žiadajú aj o príspevky z EÚ. Ich požiadavky sa teraz možno posunú o krok bližšie k splneniu.

Brunner doplnil, že v procese prehodnocovania politiky „sú názory Európskeho parlamentu nesmierne dôležité“, hoci postoje politických skupín k tejto téme sa rozchádzajú. Pravicovo orientované sú silne za, pričom aj príklon EPP k tejto myšlienke je čoraz silnejší. Podľa Euronews tomu nasvedčovali aj vystúpenia europoslancov tejto frakcie počas štvrtkovej rozpravy.

Protesty pokračujú v 30 mestách: Šutaj Eštok sa vyjadril k vodným delám. Čakajú ťa aj dopravné obmedzenia (PREHĽAD)

Uniknutý telefonát rozburcoval krajiny

Ako sme ťa informovali, existuje podozrenie, že Bielorusko zneužíva migrantov ako zbraň proti EÚ. Dokazujú to uniknuté dokumenty a telefonáty, ku ktorým sa dostal portál POLITICO. „Minister dal jasné pokyny,“ priznáva v jednom z odpočúvaných hovorov Michail Bedunkevič, vysoký úradník bieloruského ministerstva vnútra.

„Migranti smerujúci do Európy nás nemajú zaujímať. Ak zmizli? V poriadku, pokiaľ sa nezdržiavajú tu,“ odhaľuje telefonát z mája 2021 cynickú stratégiu Lukašenkovho režimu.

Všetko sa začalo po kontroverzných prezidentských voľbách v roku 2020. Po masívnych protestoch a následných represiách EÚ uvalila na Bielorusko sankcie. Situácia eskalovala v máji 2021, keď Lukašenko prinútil pristáť lietadlo Ryanair s opozičným blogerom Ramanom Pratasevičom na palube. Odpoveďou boli ďalšie sankcie, na ktoré bieloruský líder reagoval vyhrážkami o otvorení hraníc pre drogy a migrantov.

„Je to Lukašenkova pomsta za sankcie,“ potvrdzuje bieloruský pohraničník Aleh pre POLITICO. Podľa jeho svedectva si táto kríza vyžiadala najmenej 120 životov.

Režim vytvoril sofistikovaný mechanizmus s využitím štátnych agentúr a cestovných kancelárií. Kľúčovú úlohu zohrávala Tsentrkurort, firma patriaca pod Prezidentský úrad. Migrantom z krajín ako Irak ponúkali „turistické balíčky“ v cene 6 000 až 15 000 dolárov.

Hybridná vojna proti EÚ

Varšavský inštitút označuje túto taktiku za formu hybridnej vojny. Podobnú stratégiu použilo v minulosti aj Rusko voči Nórsku a Fínsku. Cieľom je nielen destabilizácia hraničných štátov, ale aj polarizácia verejnej mienky v EÚ prostredníctvom dezinformačných kampaní.

Poľsko reagovalo výstavbou masívneho oceľového plota. Podľa podpredsedu vlády Macieja Duszczyka bude „migračný koridor“ úplne uzavretý do leta 2025. Krajina investovala vyše 2,5 miliardy zlotých do moderného vybavenia vrátane termokamier a nočného videnia. Vytvorené bolo aj 200-metrové ochranné pásmo, ktoré má podľa Duszczyka zabezpečiť hranicu na takmer 100 %.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie