Európa na križovatke: Zostáva pár rokov na posilnenie kapacít proti ruskej hrozbe, tvrdia odborníci
- Európsky obranný priemysel zaostáva za Ruskom
- Siedmy rok je kľúčový na zvýšenie kapacít a modernizáciu zbraní a munície
- Európsky obranný priemysel zaostáva za Ruskom
- Siedmy rok je kľúčový na zvýšenie kapacít a modernizáciu zbraní a munície
Európsky obranný priemysel stojí na kritickom rozhraní, kde rozhodujú rýchlosť a efektivita. Konflikt na Ukrajine odhalil závažné nedostatky v kapacitách výroby zbraní a munície, čo vystavilo Európu riziku, že nebude pripravená čeliť budúcim hrozbám.
Zatiaľ čo technologická úroveň je vysoká, chýba schopnosť masovej produkcie, čo oslabuje celkovú obranyschopnosť regiónu.
Sedem rokov na prípravu
„Európa má len sedem rokov na to, aby zvýšila svoje kapacity a pripravila sa na budúce konflikty,“ uvádza Andrius Kubilius, novovymenovaný európsky komisár pre obranu. Tento časový horizont je kľúčový, pretože odborníci predpokladajú, že Rusku bude trvať rovnaké obdobie, aby po skončení konfliktu na Ukrajine obnovilo svoje vojenské schopnosti, píšu HN.cz.
Ak sa Európa do tejto doby nezmobilizuje, nebude schopná účinne čeliť agresii, ktorá by mohla prísť priamo na jej územie.
Daniel Koštoval, bývalý námestník českého ministra obrany, vo svojej analýze varuje: „Ak sa nepodarí odstrániť neschopnosť masovej výroby zbraní, nebude fungovať efektívne odstrašovanie voči Rusku a obrana pred potenciálnym konfliktom zlyhá.“
Rusko verzus NATO: Preteky v kapacitách
Porovnanie medzi výrobnými kapacitami Ruska a NATO je alarmujúce. Ruský obranný priemysel vyrába viac delostreleckej munície a tankov než všetky členské štáty NATO dohromady. Predpokladá sa, že v priebehu nasledujúceho roka Rusko dokáže vyprodukovať viac munície za šesť mesiacov, než má Nemecko vo svojich skladoch.
„Rusko je schopné prejsť na vojenskú ekonomiku bez ohľadu na environmentálne či legislatívne obmedzenia,“ vysvetľuje Koštoval. Európsky priemysel, na druhej strane, čelí prísnym reguláciám a administratívnym prekážkam, ktoré brzdia výstavbu nových tovární a modernizáciu existujúcich.
Politická vôľa: Rozhodujúci faktor
Príkladom pragmatického prístupu je Fínsko, ktoré plánuje výstavbu novej muničnej továrne s využitím legislatívnych výnimiek. „Kde je politická vôľa, tam je cesta,“ zdôrazňuje Koštoval.
Naopak, mnohé krajiny EÚ stále zaostávajú, pretože regulačné procesy a obavy z environmentálnych dopadov spomaľujú akúkoľvek iniciatívu.
Európa je v súčasnosti závislá od dodávok z krajín ako USA, Južná Kórea či Izrael. Takmer polovica nákupov zbraní pochádza z týchto štátov, čo ohrozuje strategickú autonómiu EÚ. Táto situácia by sa mohla stať kritickou v prípade narušenia dodávateľských reťazcov počas krízy.
Inovácie a modernizácia
„Investície do výskumu a vývoja sú kľúčové,“ tvrdí Koštoval. Technológie, ako sú drony a elektronické bojové systémy, ktoré sa ukázali ako rozhodujúce na Ukrajine, by mali byť prioritou.
Európske štáty však zaostávajú v podpore inovácií a vo financovaní rizikového výskumu, čo môže oslabiť ich schopnosť reagovať na moderné vojenské výzvy.
Správa strategického think-tanku IISS zdôrazňuje, že európske armády čelia nielen nízkemu počtu vojakov, ale aj nedostatku munície a zastaraným skladovým zásobám. „Rusko dokáže vyrobiť viac tankov a munície za pol roka, ako má Nemecko v skladoch,“ upozorňuje Andrius Kubilius, nový eurokomisár pre obranu.
Napriek nárastu výdavkov na obranu mnohé krajiny nedokážu zabezpečiť dostatočné investície do modernizácie priemyslu. Európsky obranný fond (EDF) síce podporuje výskum a vývoj, no jeho rozpočet a efektivita sú často kritizované ako nedostatočné
Nádej na zmenu
Niektoré európske krajiny však už podnikajú kroky na posilnenie kapacít. Česká firma STV Group plánuje rozšíriť výrobu veľkorážovej munície, zatiaľ čo skupina Czechoslovak Group investuje do kompletného reťazca výroby munície na Slovensku, v Španielsku a Nemecku.
Navyše, zbrojárske firmy začínajú spolupracovať na transatlantickej úrovni. Výrobcovia ako Rheinmetall alebo BAE Systems rozširujú svoje pôsobenie v USA, čo by mohlo pomôcť k rýchlejšej výmene technológií.
Zdroje: HN, IISS