Európa sa rozdelila v otázke vyslania vojakov na Ukrajinu: Tieto diskusie sú nevhodné, rozčuľuje sa Scholz
- Starmer chce vyslať vojakov na Ukrajinu
- Poľsko a Nemecko sú proti

- Starmer chce vyslať vojakov na Ukrajinu
- Poľsko a Nemecko sú proti
Donald Trump minulý týždeň nemilo prekvapil Európu aj Ukrajinu oznámením, že telefonoval s Vladimirom Putinom bez toho, aby do diskusie zapojil Kyjev či európskych partnerov.
Európski lídri sa v reakcii na to stretli na mimoriadnom summite o Ukrajine v Paríži, kde sa snažili nájsť stratégiu v reakcii na tlak Donalda Trumpa na dohodu s Putinom.
Rozkol ohľadne vyslania vojakov
Spoločné vyhlásenie lídrov zatiaľ nie je známe, no zdá sa, že v jednom sa určite nezhodli. Medzi európskymi štátmi došlo k rozkolu v otázke, či splniť prísľub Sira Keira Starmera vyslať britských vojakov na Ukrajinu, keďže spojenci lámu hlavu nad odpoveďou na tlak amerického prezidenta Donalda Trumpa na dohodu s Vladimirom Putinom.
Britský premiér ešte pred začatím samotného stretnutia vyhlásil, že je ochotný vyslať britských vojakov na Ukrajinu v rámci mierovej misie. Ak by sa dosiahla dohoda o ukončení vojny s Ruskom, nemôže byť dočasná.
Neskôr vyzval USA, aby poskytli „zábranu“, ktorá by odradila Rusko od opätovného útoku na Ukrajinu, ak Spojené kráľovstvo pošle svoje jednotky
„Európa musí zohrať svoju úlohu a som pripravený zvážiť nasadenie britských síl na mieste spolu s ostatnými, ak dôjde k trvalej mierovej dohode. Ale musí existovať poistka USA, pretože bezpečnostná záruka USA je jediný spôsob, ako účinne odradiť Rusko od opätovného útoku na Ukrajinu,“ povedal novinárom po stretnutí v Paríži, informuje The Independent.
Poľsko je tiež proti
Niekoľko ďalších krajín EÚ však odmietlo nasledovať príklad Británie, pričom Poľsko takýto krok vylúčilo.
„Poľsko podporí Ukrajinu tak, ako to robilo doteraz: organizačne, v súlade s našimi finančnými možnosťami, pokiaľ ide o humanitárnu a vojenskú pomoc,“ povedal novinárom premiér Donald Tusk pred nástupom do lietadla do Paríža.
„Neplánujeme poslať poľských vojakov na územie Ukrajiny. Poskytneme logistickú a politickú podporu krajinám, ktoré budú chcieť v budúcnosti poskytnúť takéto záruky, takéto fyzické záruky.“
Berlín povedal jasné nie
Najvýraznejšie nie odznelo z úst podľa nemeckého kancelára Olafa Scholza, akákoľvek diskusia o vyslaní nemeckých vojakov na Ukrajinu je v rámci prípadných mierových síl „predčasná“. Po odchode zo summitu európskych lídrov v Paríži dokonca povedal, že takáto diskusia je „nevhodná“.
„Tieto debaty ma dokonca trochu rozčuľujú, to chcem povedať úplne úprimne. Diskusia prebieha bez účasti Ukrajiny, bez výsledkov mierových rozhovorov, ktoré sa neuskutočnili, na ktoré Ukrajina nepovedala áno a pri ktorých nesedela za rokovacím stolom,“ uviedol Scholz, ktorý podľa denníka Le Monde zo summitu odišiel predčasne pre pracovné povinnosti v Berlíne.
Frederiksenová varuje
Fico na stretnutí chýbal
Pozvánku na neformálne zasadnutie, ktoré zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron, dostali len niektoré európske krajiny.
Na stretnutí sa zúčastnili vedúci predstavitelia Nemecka, Británie, Talianska, Poľska, Španielska, Holandska a Dánska, ktoré zastupovalo aj pobaltské a škandinávske krajiny. Prítomná bola aj predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová, predseda Európskej rady António Costa a generálny tajomník NATO Mark Rutte.
V reakcii na tento krok odcestovala americká delegácia vedená ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom do Saudskej Arábie, kde sa v dnes očakáva stretnutie s ruskou delegáciou pod vedením Sergeja Lavrova.
Na túto situáciu rázne reagoval aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý odmietol akékoľvek dohody, z ktorých by bola Ukrajina vynechaná. V pondelok preto vycestoval do Spojených arabských emirátov.
Čítajte viac z kategórie: Vojna na Ukrajine
Zdroje: The Independent, TASR