Európania budú žiť o takmer 5 rokov dlhšie. Nová štúdia prišla s prekvapivými zisteniami

Najnovšie zistenia štúdie Global Burden of Disease Study, ktorá bola publikovaná v The Lancet, ukazujú, že globálna priemerná dĺžka života sa v roku 2050 zvýši o 4,9 roka u mužov a o 4,2 roka u žien.

Ku krajinám s najvyššou očakávanou dĺžkou života patria ekonomicky vyspelé štáty ako Švajčiarsko a Singapur. Východná Ázia je zastúpená Južnou Kóreou a Japonskom, dlhoročnými lídrami v oblasti zdravia a dlhovekosti.

Štúdia tiež uvádza, že aj relatívne menej bohaté krajiny, ako Španielsko, Taliansko, Francúzsko a Portugalsko, majú vysokú očakávanú dĺžku života.

„Okrem toho, že sa celkovo predĺži dĺžka života, zistili sme, že rozdiely v očakávanej dĺžke života medzi jednotlivými geografickými oblasťami sa budú zmenšovať,“ povedal Dr. Chris Murray, riaditeľ Inštitútu pre metriky zdravia a hodnotenie (IHME).

Najstaršou žijúcou osobou na svete je v súčasnosti Španielka Maria Branyas Morera (117 rokov). Na Slovensku je podľa najnovších údajov z roku 2023 priemerná dĺžka života 75,3 rokov. 

Dôležitosť stravy

Viacerí odborníci vyzdvihujú benefity „stredomorskej stravy“, ktorá zahŕňa ryby, celé zrná, čerstvé ovocie, zeleninu a olivový olej. Kritici však upozorňujú, že strava sa od Portugalska po Grécko výrazne líši.

Súčasná stredomorská strava sa už nezhoduje s tradičnými predstavami. Napríklad námestia v Španielsku sú často preplnené ľuďmi konzumujúcimi vyprážané jedlá, čo má ďaleko od bežne propagovaného zdravého stravovania. Ako uvádza Economist, Španieli majú dokonca vyššiu spotrebu alkoholu a cigariet, ako je európsky priemer.

Dan Buettner, autor kníh o modrých zónach, kde sa ľudia dožívajú vysokého veku, hovorí, že pre pochopenie dlhovekosti je potrebné pozerať sa na stravovacie návyky spred polstoročia, keď dominovali „roľnícke jedlá“, pozostávajúce hlavne z fazule, celých zŕn a hľúz.

Dnešná strava je stále viac ovplyvnená západnými spracovanými potravinami, ale „kultúrna zotrvačnosť“ pomáha zachovať určité zdravé prvky v stravovaní, tvrdí Buettner.

Ďalší faktor prispievajúci k dlhovekosti

Fyzická aktivita je ďalším faktorom prispievajúcim k dlhovekosti. Španieli si v rámci západnej Európy držia prvenstvo v počte krokov za deň. Podľa štúdie z roku 2017 ich spravia v priemere 5 936 denne.

Výskum naznačuje, že krajiny s nízkou mierou pohybu, ako napríklad USA a Saudská Arábia, vykazujú vyššiu mieru úmrtnosti. Naopak, krajiny, kde sa obyvatelia dostatočne pohybujú, majú nízku úmrtnosť na choroby spojené s obezitou.

Ako uvádza Harrison Healthcare, každá fyzická aktivita, bez ohľadu na intenzitu, je spojená s dobrým zdravím a dlhovekosťou. Vykonávanie bežných každodenných aktivít, ako je upratovanie, varenie, záhradkárčenie alebo prechádzky, výrazne znižuje pravdepodobnosť predčasného úmrtia.

Na splnenie požiadaviek pre dlhovekosť sa odporúča venovať denne aspoň 25 minút miernej fyzickej aktivite. Výskumníci dokonca skúmali premenné ako telesná hmotnosť, fajčenie a stravovanie, pričom zistili, že vyššia úroveň fyzickej aktivity je neustále spojená s dlhším životom.