Europarlament schválil kontroverzný zákon o obnove prírody

Tento týždeň zasadá v Štrasburgu Európsky parlament, pričom na agende má viacero dôležitých návrhov, medzi nimi je aj zákon o obnove prírody, ktorý plénum v stredu schválil. Zákon navrhnutý ešte v júni 2022 má za cieľ zvrátiť drastický úpadok európskych ekosystémov, pričom je jedným zo základných pilierov európskej zelenej dohody.

Hlasovanie bolo mimoriadne tesné, totiž 336 poslancov hlasovalo za, 300 proti a 13 sa hlasovania zdržalo.

„Je to kľúčová záležitosť,“ okomentoval hlasovanie europoslanec Wiezik v rozhovore so Startitup priamo v Štrasburgu deň pred hlasovaním. Odhlasovaním europoslanci zasadili veľkú ranu konzervatívnemu bloku, ktorý sa usiloval nielen o neschválenie návrhu, ale aj o vrátenie legislatívy Európskej komisii na prepracovanie.

„Schválenie nariadenia je zásadným krokom, keď sa od ochrany životného prostredia posúvame k obnove dôležitých ekosystémov. Teší ma, že nakoniec v pléne EP nezvíťazili krátkodobé záujmy bezohľadného politického boja, ale dlhodobá vízia zelenej budúcnosti,“ povedal Wiezik. „Bez obnovy ekosystémov, biodiverzity a ekosystémových služieb bude farmárstvo, lesníctvo či rybárstvo ohrozené kolapsom. Práve tomu sa snažíme týmto návrhom zabrániť,“ dodal.

Proti návrhu sa postavila pravicová koalícia vedená najväčšou frakciou Európskou ľudovou stranou (EPP), ktorá argumentovala vplyvom Zelenej dohody na hospodársky rast kontinentu. Podľa našich informácií však sčasti ide o domáci politický boj, keďže veľká časť europoslancov za EPP predstavuje v Nemecku opozíciu, a preto videla možnosť využiť túto šancu na domácu politiku.

„EPP sa z pozície opozičnej strany v Nemecku postavila proti rozhodnutiu vlastnej vlády, kde tento návrh už prešiel, avšak oni povedali, že tento návrh je zlý, že ho máme zrušiť a poslať naspäť Komisii na prepracovanie,“ prezradil europoslanec Wiezik pre Startitup.

Európska komisia chce, aby bol zákon o obnove prírody kľúčovou súčasťou systému, pretože je potrebný na to, aby mala celková dohoda čo najväčší účinok. Iní tvrdia, že ak EÚ zlyhá v súvislosti s týmto zákonom, bude to znamenať celkovú únavu v otázkach klímy.

Navrhované právne predpisy, ktorých cieľom je do konca desaťročia obnoviť kľúčové ekosystémy v celom bloku, sa dostali pod paľbu kritiky zo strany konzervatívnych zákonodarcov, ktorí tvrdia, že ohrozujú živobytie poľnohospodárov a potravinovú bezpečnosť Európy. To však odmietajú vedci aj Európska komisia, informuje o tom SITA.

Veľký záujem

Napätie okolo hlasovania bolo cítiť už hodiny pred samotným hlasovaním. V utorok ráno sa totiž pred budovou parlamentu v Štrasburgu zišli zástupcovia poľnohospodárov s desiatkami traktorov, ktorí otvorene protestovali proti návrhu.

Hodinu nato sa na to isté miesto postavila známa klimatická aktivistka Greta Thunberg, ktorá rázne požadovala od europoslancov, aby návrh zákona podporili.

„Žiadame, aby poslanci EP tento zákon neodmietli a hlasovali za čo najsilnejší zákon,“ povedala mladá aktivistka. „Čokoľvek iné bude považované presne za to, čím je, za zradu voči tým, ktorí týmito krízami trpia najviac, voči budúcim generáciám, ale aj voči ľudstvu,“ dodala.

Za tento návrh sa postavilo pritom aj slovenské ministerstvo pôdohospodárstva, životného prostredia a taktiež i hospodárstva. Zároveň podľa europoslanca Hojsíka „je veľká časť farmárov, ktorá tento návrh podporuje“.

Europoslanec Wiezik: Ak hlasovanie o obnove prírody neprejde, bude to doslova zlyhanie tejto inštitúcie

O čo ide

Ako uviedol portál Euractiv, základnou myšlienkou je zlepšiť ochranu prírody. Európska komisia týmto chce dostať prírodu do stavu, v akom bola pred rokok 1950.

EK bude hľadať financie na splnenie tohto plánu vo všetkých dostupných finančných nástrojoch, a to v eurofondoch, agrodotáciách ale i v Pláne obnovy EÚ. Jej ambíciou je dosiahnuť, aby na ochranu biodiverzity každoročne z peňazí EÚ išlo aspoň 20 miliárd eur.

Hlavným cieľom je obnoviť 20 percent suchodzemských a vodných plôch v EÚ do roku 2030. Z toho vyplýva, že bude potrebné zmenšiť produkčnú plochu pôdy, lesov a morí, čo je hlavný dôvod odporu kritiov zákona a práve preto ho možno považovať za kontroverzný.

Medzi kritikov zákona sa radia poľnohospodári. Tí tvrdia, že vyčleňovanie čoraz väčších rozlôh poľnohospodárskej pôdy pre prírodu môže viesť práve k zdražovaniu potravín. Tvrdia, že to si EÚ nemôže v čase vojny, inflácie a spomalenia ekonomického rastu, nemôže dovoliť.

Taktiež kritizujú, že Komisia presne nevyčíslila, koľko budú zmeny stáť farmárov a ďalších spotrebiteľov.

Odpor voči zákonu mal aj nemecký líder EPP Manfred Weber. Povedal, že zákon bude „katastrofou“ pre vidiecke komunity, farmárov, rybárov, ale i verejné inštitúcie.