Europoslanec Štefanec: Ukrajina má svoje miesto pri európskom stole, máme termín na jej vstup

Európska rada na mimoriadnom samite začiatkom mesiaca schválila takzvaný Nástroj pre Ukrajinu, ktorý bude mať celkový rozpočet 50 miliárd eur na pomoc Ukrajine. V rozhovore sme sa europoslanca Ivana Štefanca (KDH, EPP) pýtali, čo hovorí na toto rozhodnutie. 

„Tieto peniaze sú určené na chod ukrajinského štátu, na to, aby mohli vykonávať správu štátu, aby mohli vyplácať dôchodky, aby mohli vyplácať sociálne dávky, ale aby sa mohli aj brániť,“ povedal Štefanec pre Startitup.

Europoslanca sme sa pýtali aj na možné členstvo nášho východného suseda v Európskej únii. „V prípade Ukrajiny hovoríme o pracovnom termíne do roku 2030, koniec dekády,“ myslí si Štefanec.

Európska rada nedávno schválila päťdesiat miliárd pre Ukrajinu. Ako vnímate toto rozhodnutie?

Rozhodnutie Európskej rady vnímam veľmi pozitívne, pretože to bolo aj pozitívne rozhodnutie europarlamentu, ktorý bol na začiatku. Bolo to rozhodnutie Európskej ľudovej strany kresťanských demokratov, ktorá to iniciovala. Som hrdý, že naša skupina to iniciovala. Mimochodom, teraz to skončilo v dialógu. Aj to svedčí o rýchlosti tohto rozhodnutia, o správnosti tohto rozhodnutia. Vieme, že v rade to nebolo jednoduché, pretože Maďarsko to pôvodne vetovalo.

V decembri kvôli tomu bol mimoriadny summit. Prešlo to jednoducho trošku kostrbato, ale som rád, že to prešlo, pretože táto pomoc pre Ukrajinu je kľúčová v tom, aby mohla krajina vôbec fungovať. Aby sme jej pomohli ubrániť sa, aby sme jej pomohli prežiť toto ťažké obdobie ruskej agresie. A nejde tu len o Ukrajinu, musíme si byť vedomí, že toto rozhodnutie je win-win pre Európu. Toto rozhodnutie je dobré aj pre nás, pretože Ukrajina bráni celý európsky demokratický priestor a je kľúčové, aby sa ubránila, aby ubránila demokraciu v Európe.

Hovoríme o veľkom balíku peňazí. Na čo konkrétne sú tieto peniaze určené?

Tieto peniaze sú určené na chod ukrajinského štátu, na to, aby mohli vykonávať správu štátu, aby mohli vyplácať dôchodky, aby mohli vyplácať sociálne dávky, ale aby sa mohli aj brániť. Čiže treba povedať, že aj z tohto balíka je veľká časť peňazí určená aj na obranu a na protilietadlové systémy.

Vieme aj nejaké konkrétne čísla?

Toto teraz na štyri roky nemáme, pretože tých 50 miliárd je na štyri roky a presné záväzky zatiaľ tam nie sú. Bude to predmetom ďalšieho jednania. Napríklad tento rok pôjde z toho len 12 a pol miliardy eur a budeme na konci roka vidieť, koľko pôjde z toho na obranu aj podľa potreby.

zdroj: European Union 2024

Vidíme, že Ukrajinci čelia dennodenne genocíde zo strany Rusov, dennodenne sú tam útoky na civilnú infraštruktúru, na školy, na nemocnice, na chrámy, čiže na úrady verejnej správy. O to dôležitejšia je obrana, aby sa vedeli účinne brániť, pretože aj my im pomáhame vlastne chrániť ľudské životy.

Ako ste spomínali, tieto peniaze sú určené na štyri roky. Teda je tam nejaká kontrola tých peňazí, kam budú naozaj putovať? Je tam nejaký mechanizmus zo strany Európskej únie, ktorý bude tento balík kontrolovať?

Áno, samozrejme, tieto peniaze podliehajú všetkým európskym kontrolným mechanizmom, čiže podliehajú európskemu auditu. Sú prísne strážené. Podliehajú, samozrejme, prípadné porušenia tých dohôd podliehajú aj európskym inštitúciám, ktoré kontrolujú všetky tieto peniaze. Takže tak ako v prípade použitia európskych prostriedkov pre hociktorú členskú krajinu, aj pre kandidátsku krajinu podliehajú rovnakým pravidlám.

Mimochodom, práve preto, že únia je tak citlivá na použitie prostriedkov a preto, že aj Európsky parlament má kontrolnú funkciu pri používaní európskeho rozpočtu, tak preto bola rezolúcia o Slovensku nedávno, pretože práve tie zmeny, čo sa dejú na Slovensku zatiaľ navrhované, tak sú vnímané na európskej úrovni, že ohrozujú ochranu európskych finančných záujmov, pretože Úrad špeciálnej prokuratúry práve sa stará o prípady, kedy boli porušené pravidlá pri distribúcii európskych zdrojov.

Čo konkrétne od týchto peňazí očakáva Európska únia? Hovoríte o rozvoji krajiny. Sú tieto peniaze aká si príprava na jej možný vstup do Únie?

Čiastočne áno, ale ten primárny cieľ je prežitie, aby Ukrajina zbankrotovala a aby mohla sa účinne brániť. Treba povedať, že toto nie je prvá pomoc. Účinnú pomoc poskytujeme Ukrajine od napadnutia Ruskom, od februára 2022. Doteraz jej bolo zo strany Únie poskytnutých zhruba 82 miliárd eur.

Týchto 50 miliárd na ďalšie 4 roky je minimálne zárukou, aby ten štát nezbankrotoval, aby mohol fungovať a samozrejme postupne sa približovať k našim štandardom.

zdroj: Startitup - Marco Németh

To, čo sa udialo za posledné dva roky zo strany Únie, je bezprecedentné. Nikdy v histórii sa nepomáhalo v takejto veľkej sume, nikdy v histórii sa nefinancovala obrana štátu. Nikdy v histórii tá situácia nebola tak dôležitá. Preto všetci chápeme, že je potrebné teraz pomôcť ľuďom, ktorým ide o život a ktorí zomierajú na európskej pôde. Takže primárny cieľ je obrana.

Primárny cieľ je ich fungovanie počas tohto obdobia, aby mohli prežiť. Ale samozrejme, súčasťou tohto balíka je aj pomoc pri prístupových rokovaniach, pretože ako vieme, v decembri už bola zhoda na začatí prístupových rokovaní a teraz ten proces postupne začne. Ukrajina prejde v rokovaní s európskymi inštitúciami cez jednotlivé kapitoly.

Treba povedať, že zas ona úplne nezačína od nuly. Už v roku 2014, keď bola podpísaná asociačná dohoda, tak Ukrajina sa vydala touto európskou cestou. Momentálne už viac než polovicu európskych predpisov implementovala do svojho právneho poriadku. Takže to je pokračujúci proces a momentálne ten proces je zásadne zrýchlený aj tým, o čom hovoríme.

Ako ste sám spomenuli, minulý rok získala Ukrajina kandidátsky status od Európskej rady. Aký prípadný dopad by mal samotný vstup Ukrajiny pre Úniu, a teda aj pre Slovensko?

Veľmi zásadný. Ukrajina je pre Slovensko a aj pre celú úniu najdôležitejšia krajina. Pre nás je to na Slovensku najväčší sused a zásadne to mení, nielen z pohľadu Únie, ale aj z pohľadu geopolitiky, zásadne to mení celú situáciu. Únia, samozrejme preto, aby mala perspektívu do budúcna, je potrebné, aby sa rozširovala.

Veď preto bol pripravený projekt rozšírenia pre západný Balkán. Preto bol pripravený projekt pre Východné partnerstvo, ktorý zasahoval do spolupráce so šiestimi krajinami, každá krajina sa však vyvíja ináč.

Skúsme spomenúť konkrétne roky, totiž vidíme, že západný Balkán alebo Turecko, má už kandidátsky status roky, ba aj desaťročia.

V prípade Ukrajiny hovoríme o pracovnom termíne do roku 2030, koniec dekády. Je nádej, že Ukrajina to môže stihnúť tieto rokovania za 3, 4 roky s cieľom do roku 2030 sa stane členom Únie, ale všetci vieme, že to má veľké ak. Ak je mierový stav, ak je ubránenie sa tej ruskej agresii, obnovenie teritoriálnej integrity.

A samozrejme, nikto nevie, čo bude v budúcnosti, ako sa tá hrozná agresia, hrozná vojna bude vyvíjať, takže samozrejme, že to má podmienky, ale zároveň aj to, čo robíme zo strany únie: nastavenie kandidátskeho statusu. Otvorenie rokovaní je jasná cesta k tomu, že Ukrajina má svoje miesto pri európskom stole.

Tento krok bol veľmi dôležitý, tak ako kedysi aj naši predchodcovia v europarlamente tu práve z Európskej ľudovej strany povedali, že Slovensko a celá stredná Európa sa môže stať členmi Únie. Bolo to veľmi povzbudzujúce. Teraz to hovoríme, tento povzbudzujúci signál. Ukrajincom a pre nich to znamená veľkú morálnu podporu.

zdroj: European Union 2024

Keď ste spomenuli tie ostatné krajiny, áno, naozaj to tempo rozširovania nie je lineárne. Každá krajina je iná. Turecko je formálne v procese niekoľko rokov, ale osobne si myslím, že Turecko nikdy nesplní podmienky členstva, pretože je to iná kultúra. Je to proste iná civilizácia. Čo sa týka slobody, médií, slobody, vyznania, slobody slova, proste je to úplne o niečom inom.

Tam ten proces skôr, z môjho pohľadu by bolo potrebné férovo povedať, že tuto nie. Poďme spolupracovať tam, kde máme spoločné záujmy v obrane, v obchode, ale ale nie v plnom právnom členstve.

Západný Balkán je iný, tam sú niektoré krajiny, ktoré momentálne už sú na vyššom stupni integrácie ako Ukrajina, ale nemajú také tempo. Momentálne najrýchlejšie tempo približovania sa k únii Má ma Ukrajina a Moldavsko. A samozrejme je to otázka ďalších krajín. Konkrétne Gruzínska to získalo tiež naposledy kandidátsky status.