Európska krajina je posledný krok pred zavedením povinnej vojenskej služby. „Nechcem útočiť, ale odradiť,“ hovorí prezident

Srbsko by mohlo mať povinnú vojenskú službu. Podľa agentúry TASR dnes (14. septembra) tamojší prezident Aleksandar Vučič oznámil, že dal súhlas na jej výkon. Trvať by mala 75 dní a podľa jeho slov tak urobil ako hlavný veliteľ ozbrojených síl a hlava štátu.

„Dúfam, že všetci chápete, ako veľmi potrebujeme silnú armádu, koľko (financií) potrebujeme na nákup a výrobu ďalších zbraní,“ povedal na slávnostnom ceremoniáli vo Vojenskej akadémii. Prihováral sa čerstvo povýšeným kadetom do dôstojníckych hodností. 

„Nechceme na nikoho útočiť. Ani to neurobíme. Chceme však odradiť tých, ktorí nás každý deň neúnavne ohrozujú,“ vyhlásil.

TASR podotýka, že Srbsko povinnú vojenskú službu zrušilo v roku 2011. Odvtedy sa spoliehalo len na profesionálnu armádu.

Ustanovenie ešte neplatí tak úplne

Vučič síce povinnú vojenskú službu odobril, no ak sa má stať v Srbsku opätovne platnou, musí ju schváliť aj vláda a následne aj parlament. V tom má ale Vučičova strana solídnu väčšinu.

Srbský premiér Miloš Vučevič v piatok uviedol, že jeho vláda je pripravená posunúť príslušný návrh parlamentu a implementovať ho „v roku 2025 – po splnení logistických a administratívnych podmienok“. Služba by mala byť pre všetkých mužov povinná a pre ženy dobrovoľná.

Problémy na hraniciach

V októbri 2023 v Srbsku vyvrcholila obrovská kríza s Kosovom a na spadnutie bola ďalšia európska vojna. Ide totiž o bývalé srbské územie, ktoré v roku 2008 vyhlásilo svoju nezávislosť a hlavné mesto Prištinu. Väčšina štátov Európskej únie aj Severoatlantickej aliancie (NATO) ju uznala. Výnimkami sú Slovensko, Španielsko, Grécko, Rumunsko a Cyprus. Mimo Európskej únie tu nájdeme napríklad Rusko, Bielorusko, Ukrajinu či Bosnu a Hercegovinu.

Ako sme ťa informovali, vlani v októbri Srbsko priznalo, že na hraniciach s Kosovom nahromadilo svoje jednotky. Po medzinárodnom tlaku ich síce začalo sťahovať, no napätie neustalo ani v súčasnosti.

O tom, že by sa vojnami skúšaný Balkán mohol opäť premeniť na rozbušku strelného prachu, hovoria niektorí experti dlhšie. Doteraz sa ich varovania považovali za prázdne reči či paranoju.

„Už mesiace som varovala pred možnou vojnou v Kosove, ale ľudia vo Washingtone mi povedali, že som paranoidná,“ sťažovala sa na sociálnej sieti novinárka Ivana Stradnerová, ktorá sama pochádza z Balkánu no v súčasnosti žije v Spojených štátoch.

Ukrajina môže mať obrovský problém. Vo vesmíre pribudol nepriateľský satelit

Celá situácia vyvrcholila, keď na konci septembra srbskí ozbrojenci zabili kosovského policajta. Po tomto čine sa zabarikádovali v pravoslávnom kláštore v dedine Banjska neďaleko srbských hraníc. Nasledovala niekoľkohodinová prestrelka s kosovskými policajtmi. Zahynuli pri nej traja srbskí ozbrojenci, ktorých mal viesť srbský politik Milan Radoičič – dlhoročný podpredseda strany Srbská kandidátka (Srpska lista).

Politik tvrdí, že jeho konanie bolo reakciou na údajné represie voči etnickým Srbom zo strany vlády v Prištine. Podľa jeho slov akciu vykonal sám bez toho, aby o nej Belehrad vedel. Priština si ale myslí, že išlo útok zosnovaný priamo srbskou vládou.