Európska krajina, ktorá platí ľudí najviac: Ročne tam zarobíš viac ako 70 000 eur

  • Priemerné platy európskych krajín sú podľa najnovšieho porovnávania podstatne odlišné
  • Na uvedené rozdiely však vplýva súbor faktorov
Počítanie peňazí
Ilustračná fotografia Reprofoto: Unsplash/Towfiqu Barbhuiya
  • Priemerné platy európskych krajín sú podľa najnovšieho porovnávania podstatne odlišné
  • Na uvedené rozdiely však vplýva súbor faktorov

Priemerné platy európskych krajín sa vo významnej miere odlišujú. Predpisy pre zamestnancov Európskej únie vo všeobecnosti kladú dôraz na individuálne pracovné podmienky a pracovné práva, a to aj vrátane práva na informácie, antidiskriminačných zákonov a istoty zamestnania.

Čo sa však týka platov a miezd v jednotlivých členských štátoch Európskej únie, stále existujú značné rozdiely v závislosti od množstva faktorov, ako sú zákony, dopyt či inflácia. 

Podľa portálu Statista sa v roku 2022 priemerné ročné mzdy pohybovali od 73 642 eur na Islande až po 24 067 eur v Grécku. 

Najviac platiacimi krajinami v roku 2022 sa stali Island (73 642 eur), Luxembursko (72 529 eur), Švajčiarsko (67 605 eur), Belgicko (63 758 eur) a Dánsko (59 405 eur).

Na druhej strane, najmenej platili Grécko (24 067 eur), Slovensko (24 337 eur), Maďarsko (26 376 eur), Portugalsko (29 540 eur) a Česká republika (30 967 eur).

Neupravený rozdiel v odmeňovaní žien a mužov v roku 2021 predstavoval 12,7 %. Najväčší zaznamenali v Estónsku s 20,5 % a najmenší v Luxembursku s -0,2 %. Podľa Európskej komisie sa však rozdiely v odmeňovaní v roku 2023 zvýšili o 13 %.

Portál Euronews Business informoval že v roku 2020 Európska komisia oznámila stratégiu, ktorá sa má pokúsiť preklenúť túto medzeru do roku 2025.

Zvyčajne najlepšie platiacimi sektormi v Európe sú financie, poisťovníctvo, elektrina, baníctvo, informačné technológie, maloobchod a vzdelávanie. Na druhom konci spektra sú odvetviami s najnižšími platmi administratívna podpora, pohostinstvo a stavebníctvo.

Priemerné platy rozdeľujú spoločnosť

Vysoké platy na Islande poháňa veľký podiel súkromného sektora v krajine na základe kolektívnych zmlúv. Niektoré zvýšenia spôsobil napríklad aj návrat hodinových platov po oslabení počas pandémie. Luxembursko tiež každé dva roky prehodnocuje svoju minimálnu sociálnu mzdu v porovnaní s priemernými mzdami a pohybmi cien.

Tým udržiava mzdové štandardy veľmi aktuálne. Platy však do veľkej miery závisia od sektorov, divízií bánk, odpracovaných rokov, veku, ako aj vzdelania a skúseností. Aj švajčiarsky trh práce zdieľa veľa rovnakých ponúk ako Luxembursko.

Obe krajiny totiž podporuje predovšetkým sektor bankovníctva a finančných služieb. Švajčiarsko má však aj oveľa nižšie dane v porovnaní so zvyškom Európy, v priemere okolo 20 % až 35 % pre skupinu 150 000 až 250 000 švajčiarskych frankov.

 
 
 
 
 
 
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa Eurostat (@eu_eurostat)

Dánsko má medzitým trochu jedinečný model trhu práce, ktorý závisí od rovnováhy medzi flexibilitou a istotou. To umožňuje krajine, aby nemala stanovenú minimálnu mzdu, namiesto toho umožňuje zamestnancom a zamestnávateľom dohodnúť sa na mzde.

Celková grécka ekonomika a trh práce sa stále snažia zotaviť z krízy štátneho dlhu. Daná skutočnosť ale vedie k tomu, že priemerné platy a minimálne mzdy sú oveľa nižšie ako vo zvyšku Európy.

Nedávno sa zaviedlo aj množstvo prísnejších opatrení na trhu práce. Ide napríklad snahy o najímanie mladších, čerstvých absolventov stáží, ktorí môžu dostať nižšiu mzdu.

Na Slovensku evidujeme zmiernenie poklesu reálnej mzdy

Technická recesia v Maďarsku mohla v poslednom čase prispieť k nižším mzdám, keďže menej firiem si mohlo dovoliť mzdové náklady. Historicky však nízke životné náklady v Maďarsku mohli byť kľúčovým faktorom pri slabom raste platov. Na druhej strane, Česká republika čelila skôr kultúrnemu problému, keď väčšina zamestnancov váhala s „vyjednávaním“ o vyšších platoch. 

Na základe údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR v 2. štvrťroku 2023 1 419 eur pri medziročnom raste o 9,9 %. V hrubom dostávali zamestnanci v priemere o 128 eur viac ako v rovnakom období predchádzajúceho roka.

Tempo zvyšovania bolo druhé najrýchlejšie za posledných pätnásť rokov, napriek tomu mzdy stále ešte nedokázali odolať vysokej inflácii. Pokles reálnej mzdy však už druhý kvartál výrazne spomalil, aktuálne sa medziročne znížil o 2 %. Sezónne očistená priemerná mzda oproti 1. štvrťroku 2023 vzrástla o 2,5 %.

Čítajte viac z kategórie: Biznis a startupy

Zdroje: Statista, Euronews Business, Štatistický úrad Slovenskej republiky

Najnovšie videá

Trendové videá