Európska krajina seriózne žiada, aby mal deň 26 hodín. Prilákať tak chce nových obyvateľov

Najsevernejší región Nórska sa obrátil na Európsku komisiu netradičnou žiadosťou, informuje portál Politico, pričom prvý v našich končinách na túto udalosť upozornil Denník N.

Región chce získať povolenie na zavedenie časového pásma s 26-hodinovými dňami, čo je odchýlka od tradičného 24-hodinového cyklu. Túto iniciatívu vedie starostka Vadsø, mesta situovaného v Arktickom kruhu blízko ruskej hranice. Za cieľ si kladie obohatiť miestne hodnoty, zvýšiť čas strávený s rodinou a prilákať nových obyvateľov do tejto odľahlého oblasti.

Nórsko žiada o podporu unikátneho projektu

Podstatou tohto návrhu, ako uvádzajú Nóri v liste adresovanom Európskej komisii, je oslavovať a propagovať jedinečný spôsob života prostredníctvom projektu „MOREtime“.

Tento projekt je navrhnutý tak, aby ponúkol obyvateľom možnosť viac sa venovať aktivitám ako rybolov, poľovníctvo, učenie nových jazykov alebo jednoducho kvalitnému času strávenému s blízkymi. Týmto spôsobom by sa predstavil regiónový osobitý spôsob života, ktorý umožňuje viac voľného času a menej ponáhľania.

Starostka Wenche Pedersen uznáva, že plán, ako by nové časové pásma fungovali v praxi, zatiaľ nemajú detailne prepracovaný. To naznačuje, že takým špecifikám, ako by sa počítali hodiny alebo ako by sa prispôsobili denné rutiny, aby sa zmestili do 26-hodinového cyklu, ešte nestihli venovať veľa premýšľania.

Návrh vyzerá viac orientovaný najmä na iniciovanie konverzácie o jedinečnom tempe života v severnom Nórsku, než na očakávanie priameho schválenia od Európskej komisie alebo nórskej vlády.

Ide o stratégiu prilákať ľudí do regiónu

Tento krok je údajne čiastočne motivovaný výzvou prilákať nových obyvateľov do regiónu. Takisto sa o ňom vyjadrujú ako o stratégii, ako urobiť oblasť atraktívnejšou, najmä vzhľadom na zvýšený význam zabezpečenia obyvateľstva regiónu v kontexte geopolitických napätí, ako je vojna Ruska proti Ukrajine.

Navrhovaním predĺženia dĺžky dňa starostka dúfa, že priláka ľudí, ktorí hľadajú pokojnejší, viac rodinne orientovaný životný štýl, ďaleko od zhonu veľkomestského života. Avšak realizovateľnosť takejto zmeny zostáva neistá.

Nórsko, hoci nie je členom Európskej únie, je súčasťou Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP). A hoci direktívy Únie regulujú aspekty ako letný čas, nie je jasné, či sa rozširujú na vytvorenie nových časových pásiem.

Úradník Komisie poznamenal, že časové pásma sú vo všeobecnosti v právomoci jednotlivých krajín, čo znevažuje schopnosť EÚ vyhovieť žiadosti regiónu.

V podstate tento návrh nie je o praktickostiach zmeny merania času. Skôr hovorí o zvýraznení kvality života a množstve kvalitne stráveného času dostupného v severnom Nórsku, ako vidí víziu starostka Pedersenová. Je to snaha upútať pozornosť na životný štýl regiónu, ktorý dáva prednosť pohode a spojeniu pred zhonom mestského života.

Zvyšujú výdavky na armádu

Nórsko plánuje zvýšiť svoje vojenské výdavky o 600 miliárd nórskych korún (približne 52 miliárd eur) do roku 2036 s cieľom posilniť svoju obranu pred Ruskom a inými bezpečnostnými výzvami, oznámila v piatok nórska vláda. TASR informuje podľa správy agentúry Reuters.

„Tento plán predstavuje historický nárast vo výdavkoch na obranu a zahŕňa veľké posilnenie všetkých odvetví ozbrojených síl,“ povedal nórsky premiér Jonas Gahr Støre na tlačovej konferencii začiatkom apríla. Plánovaný ročný rozpočet na obranu bude v roku 2036 približne o 83 percent vyšší ako terajší. Je doň zarátaná aj inflácia.

Vojna na Ukrajine výrazne zmenila národný diskurz o vojenských výdavkoch. Spustila debatu o tom, ako sa brániť proti možnej ruskej agresii. Nórsko má hranicu s Ruskom v Arktíde, ale nikdy s ním neviedlo vojnu.

„Musíme počítať s tým, že Rusko bude pre Nórsko nebezpečným a nepredvídateľným susedom na mnoho rokov,“ uviedla vláda v dokumente. „Vzťahy s Ruskom budú ešte dlho náročné a v mnohých ohľadoch určujúce pre nórsku bezpečnostnú a obrannú politiku,“ dodala.