Európska metropola v lete zakáže nočný predaj jedál a nápojov. Zmrzline vyhlásil tamojší starosta „vojnu“

Vedenie mesta Miláno na severe Talianska sa rozhodlo obmedziť nočný život počas leta. Nariadili, že predaj jedla a nápojov po polnoci bude zakázaný. Ako uvádza portál Správy RTVS, pouličné stánky musia zatvoriť už o 20:00.

Tento zákaz sa týka aj predaja zmrzliny, čo medzi ľuďmi spôsobilo rozhorčenie, ako informovala agentúra APA. Obmedzenia budú platiť od 17. mája do 4. novembra.

Milánsky starosta vyhlásil vojnu zmrzline

Podľa nových pravidiel musia reštaurácie s vonkajším posedením v najobľúbenejších turistických oblastiach zatvárať polhodinu po polnoci. Počas víkendov a sviatkov sa otváracie hodiny predĺžia o jednu hodinu. Radnica tým chce zabrániť zhromažďovaniu turistov na uliciach a narušovaniu nočného kľudu.

„Šialenstvo: milánsky starosta vyhlásil vojnu zmrzline,“ znie titulok denníka Il Giornale, ktorý sa sťažuje, že by starosta Giuseppe Sala mal radšej riešiť rast životných nákladov, a nie brániť ľuďom v normálnej zábave.

Obľúbená značka áut ruší „nepotrebnú“ funkciu. Väčšina vodičov ju vôbec nevyužíva

Majitelia podnikov v Miláne veria, že nové obmedzenia im znížia počet zákazníkov a miestnym obyvateľom to neprinesie ani viac pokoja, ani zlepšenie zdravia.

Miláno sa už dlhší čas teší z turistického rozmachu. Mesto s 1,5 miliónmi obyvateľov vyniká energiou, ktorá ho radí na čelo talianskej módy, životného štýlu a finančníctva.

„Antituristické“ hnutie

S turistami nemajú problém iba v Taliansku. V Španielsku, druhej najnavštevovanejšej krajine sveta, sa šíri „antituristické“ hnutie. To núti úrady, aby sa pokúsili zosúladiť záujmy miestnych obyvateľov s lukratívnym odvetvím ekonomiky. TASR o tom informuje na základe správy AFP.

Na Kanárskych ostrovoch plánuje skupina miestnych obyvateľov množstvo protestov pod heslom „Kanárske ostrovy majú svoj limit“.

Súostrovie známe celoročným slnečným počasím priťahuje milióny ľudí z celého sveta. Obyvatelia však chcú, aby úrady zastavili práce na dvoch nových hoteloch na Tenerife, najväčšom zo siedmich ostrovov.

zdroj: Unsplash/Miltiadis Fragkidis

Požadujú tiež, aby sa mohli viac vyjadrovať k tomu, čo považujú za nekontrolovaný stavebný ruch, ktorý poškodzuje životné prostredie.

Kanárske ostrovy minulý rok navštívilo 16 miliónov turistov. To je viac ako sedemnásobok počtu obyvateľov, ktorý predstavuje približne 2,2 milióna ľudí. Vzhľadom na obmedzené zdroje súostrovia ide o neudržateľnú úroveň, povedal Victor Martin, hovorca skupiny odporcov.

Falošné nápisy ako pasca na turistov

Podobné protituristické hnutia vznikajú aj inde v Španielsku a sú aktívne na sociálnych sieťach. V prístave Malaga na pobreží Costa del Sol sa objavili na múroch pred dverami ubytovacích zariadení nálepky s nepriateľskými sloganmi ako „Toto býval môj domov“ a „Choď domov“.

V katalánskej Barcelone a na Baleárskych ostrovoch aktivisti umiestnili pri vchodoch na niektoré obľúbené pláže falošné nápisy, ktoré v angličtine varujú pred rizikom padajúcich skál alebo nebezpečných medúz.

Miestni obyvatelia sa sťažujú, že nárast ubytovania cez platformy krátkodobého prenájmu, ako je Airbnb, zhoršil nedostatok bytov a spôsobil prudké zvýšenie nájomného.

Ultralacná aplikácia čelí vážnym obvineniam. Slovákom z účtov miznú peniaze, aj keď si nič nekúpili

Prílev turistov prispieva aj k hluku a znečisteniu životného prostredia a odčerpáva zdroje, ako je voda. V regióne na severovýchode Katalánska, ktorý vo februári pre sucho vyhlásil stav núdze, stúpa hnev na hotely na pobreží Costa Brava.

Niektoré turistické destinácie sú na hranici svojej kapacity, pripustil José Luis Zoreda, viceprezident asociácie cestovného ruchu Exceltur.

Už predtým, ako pandémia ochorenia COVID-19 v roku 2020 zrazila svetový cestovný ruch na kolená, sa v Španielsku, najmä v Barcelone, začali objavovať protesty proti nadmernému cestovnému ruchu. Po skončení pandémie a oživení cestovného ruchu ožíva aj odpor proti záplave turistov.

Španielsko minulý rok privítalo rekordných 85,1 milióna zahraničných návštevníkov. Viaceré mestá prijali opatrenia, aby sa pokúsili obmedziť preľudnenie. Prímorské mesto San Sebastián na severe krajiny minulý mesiac obmedzilo veľkosť turistických skupín v centre na 25 ľudí a zakázalo používanie reproduktorov počas prehliadok so sprievodcom.

Sevilla na juhu zvažuje, že nerezidentom naúčtuje poplatok za vstup na svoje námestie Plaza de Espaňa, zatiaľ čo Barcelona odstránila autobusovú trasu obľúbenú medzi turistami z máp Google, aby sa pokúsila vytvoriť viac miesta pre miestnych.