Európske moria križuje ruská „flotila duchov“. Sme na ňu prikrátki, vzniká nebezpečná situácia

Rusko sa podľa analytikov snaží nájsť stále nové prostriedky, ako obchádzať sankcie, ktoré naň boli uvalené kvôli nevyprovokovanej agresii na Ukrajine. Jedným z takých prostriedkov je takzvaná „flotila duchov“, ktorá sa prezýva aj „temná flotila“.

Výskum britských analytikov z vojenského think tanku RUSI ukazuje, že Kremeľ využíva lode z „flotily duchov“ na prepravu zbraní a sankcionovaných materiálov a tovarov.

Ako to funguje, britskí analytici ilustrovali pre talianske médium Corriere della Sera.

Experti sledovali loď Sparta IV, ktorá využíva námornú cestu, dnes už známu pod prezývkou „sýrsky expres“. Oficiálne ide o plavidlo registrované na súkromnú spoločnosť, teda o obchodné plavidlo, no stopy vedú k ruskému ministerstvu obrany, ktoré má byť skutočným vlastníkom lode. Sparta IV sa vo februári vybrala do sýrskeho prístavu Tartus, kde mala prevziať zbrane, ktoré v krajine zostali po ruskom zásahu v prospech sýrskeho diktátora Bašara Asada.

Podľa informácií analytikov malo ísť o delostrelectvo rôzneho typu a obrnené vozidlá. Tie zrejme chcela Sparta IV dopraviť do čiernomorského prístavu Novorossijsk a odtiaľ po železnici až na Ukrajinu.

Ani HIMARS, ani Leopard 2. Ruský vojak prezradil, že „najhrozivejšia“ zbraň Ukrajincov je na podvozku Tatry

Plavidlo ale nečakane zmenilo trasu a pri tureckom prístave Bospor sa otočilo, čo sa dá vysvetliť len strachom z ukrajinského námorníctva, ktoré už potopilo nejednu loď.

Sparta IV tak zamierila na západ, preplavila sa cez Sicílsky prieliv, ďalej plávala cez celé Stredozemné more, následne prekročila Gibraltársky prieliv a zamierila na sever. Koncom marca dorazila do ruského prístavu Kaliningrad v Baltskom mori.

Po celú dobu plavby sprevádzala loď aj ruská fregata Grigorovič, čo potvrdzuje, že na palube bol citlivý náklad.

Z Kaliningradu do Ruska po území EU

Z ruskej exklávy Kaliningrad, ktorá leží medzi Poľskom a Litvou, sa zrejme náklad v podobe zbraní pre ruské jednotky na Ukrajinu musel prepraviť do Ruska cez územie členských krajín Európskej únie.

Prípad upútal aj pozornosť Európskej komisie, ktorá sa chce problémom zaoberať. Práve spojenie medzi Ruskom a jeho exklávou Kaliningrad sa ukázalo v minulosti problematické. Litva v roku 2022 vykonávala železničnú blokádu ruskej exklávy a sankcionovaný tovar do Kaliningradu odmietala vpúšťať. Vilnius ale musel ustúpiť po tom, ako Európska komisia otočila a tvrdila, že na železničnú prepravu sa zákaz nevzťahuje.

Podľa expertov z RUSI má mať „flotila duchov“ minimálne štyri ďalšie lode, ktoré slúžia na podobné účely ako Sparta IV.

zdroj: Flickr/sovraskin

Ešte viac plavidiel sa venuje preprave nerastných surovín, hlavne ropy, ktorá sa prekladá z lode na loď na otvorenom mori. Diať sa tak má hlavne v štyroch oblastiach Stredozemného a Čierneho mora: pri rumunskom prístave Konstanca, v zálive Laconia (v Grécku), pri pobreží Malty a Ceuty, v blízkosti Gibraltárskeho prielivu.

Ruská ropa sa následne prepravuje do Indie či Číny, kde je rafinovaná a nakoniec opäť predaná na európske trhy.

„Flotila duchov“ prestavuje riziko 

Analytička Elisabeth Brawová, ktorá pôsobí vo washingtonskom think tanku Atlantic Council, už v minulosti upozornila, že „flotily duchov“ nie sú len spôsob, akým Kremeľ obchádza sankcie, no predstavujú veľké riziko aj pre životné prostredie.

Zväčša ide o plavidlá, ktoré sú dosť staré, nemajú poistenie a často nemajú ani riadnu údržbu. Tieto lode sa často plavia pod vlajkami iných štátov, ako je Panama alebo Libéria.

Existuje preto riziko, že lode sa pokazia na mori, potopia sa, pričom vďaka nákladu ropy spôsobia ekologickú katastrofu. Tá môže byť spôsobená aj riskantným prekladom tovaru z lode na loď.

Plavidlá navyše čelia aj riziku havárie s ďalším plavidlom, pretože svoju polohu neoznamujú úradom.

Keďže lode nemajú poistenie a vypátrať vlastníka je taktiež zložité, časté odstraňovanie ekologickej havárie či vyzdvihnutie potopeného vraku musia platiť daňoví poplatníci štátu, pri ktorého brehoch ku katastrofe došlo.

Plavidlá z „flotily duchov“ sa zväčšia plavia v medzinárodných vodách, kde má každý právo na priechod. Európske krajiny v podstate nemajú žiadnu páku, ako pohyb ruských lodí obmedziť. Jedinou možnosťou je, ak sa plavidlá nachádzajú v ich výhradných ekonomických zónach, lodiam zakázať plavbu v týchto vodách kvôli zlému technickému stavu.

Ak by sa ale námorníctva európskych krajín pokúsili zablokovať svoje vody takýmto plavidlám, je reálna hrozba, že by Rusko vyslalo na ich ochranu svoje vojenské lode. Tým sa zvyšuje riziko ďalšej eskalácie.

„V ére agresie v šedej zóne už nemusia byť dejové línie Okkupert (Okupovaný), nórskeho televízneho trileru zahŕňajúci ruskú inváziu s cieľom obnoviť ťažbu ropy a plynu, len fikciou,“ uvádza Brawová.