„Európsky zbrojný priemysel dokáže oveľa viac, len si neverí,“ tvrdí šéf vojenskej divízie

Kým ešte pred pár rokmi bola téma obrany a zbrojenia v Európe prevažne okrajovou záležitosťou, dnes je stredobodom strategických úvah. Po invázii Ruska na Ukrajinu v roku 2022 a pri čoraz neistom postoji USA k záväzkom v NATO sa Európa postupne začína transformovať z obranného „spotrebiteľa“ na svojbytného aktéra.

„Vstupujeme do novej svetovej rovnováhy, ktorej podoby ešte len spoznávame. A ak si nechceme nechať diktovať podmienky, musíme byť schopní brániť sa sami,“ hovorí Michael Schöllhorn, šéf vojenskej divízie Airbusu v rozhovore pre nemecký denník Der Spiegel.

Podľa neho európsky zbrojný priemysel disponuje kapacitami, technológiami aj talentom, no často naráža na byrokraciu, nedôveru štátov a roztrieštenosť. A to v čase, keď nejde len o priemyselnú produkciu – ide o geopolitickú existenciu celého kontinentu.

Zbrojenie nie je len americký štandard

Jednou z najväčších slabín európskej obrany je dlhodobá závislosť od amerických technológií. V súčasnosti pochádza až 70 % kľúčových zbrojných systémov v krajinách EÚ z USA.

„Nemôžeme očakávať, že v priebehu roka zvrátime pomer až tak, že 90 % bude z európskej produkcie. Ale musíme konečne začať,“ tvrdí Schöllhorn.

Aby bola Európa skutočne obranyschopná, musí podporiť domáci priemysel, zjednodušiť procesy a predovšetkým investovať do vlastných kapacít. To si však vyžaduje nielen miliardy eur, ale aj novú mentalitu.

„Potrebujeme právne istoty, objednávky, predbežné platby pre menších dodávateľov a silnú koordináciu. Priemysel vie dodať, ak má komu,“ dodáva.

Dáta Politico odhaľujú, že najväčšie európske zbrojovky zvyšujú svoje lobistické aktivity v Bruseli. Napríklad Airbus, Thales či Saab investovali spoločne v roku 2023 až o 40 % viac ako rok predtým. Väčšina z nich vníma Brusel ako kľúčový priestor na zabezpečenie financovania z fondov ako EDIP či Európsky obranný fond.

Väčšina z týchto spoločností zároveň posilnila aj svoje personálne zázemie – Thales tak napríklad zvýšil počet svojich lobistov z 3,5 na 10 zamestnancov. Tento trend jasne naznačuje, že obranný priemysel sa v EÚ prebúdza a začína si aktívne nárokovať svoje miesto pri rozhodovacích stoloch.

Vesmír ako nová hranica obrany

Nie menej dôležitým aspektom je vesmírna infraštruktúra. „Budúcnosť vojny sa odohrá aj vo vesmíre,“ tvrdí Schöllhorn. Európa je dnes v oblasti satelitnej komunikácie silno závislá od amerického SpaceX a Starlinku. Ak chce získať autonómiu, musí masívne investovať do vlastných satelitov, rakiet a pozemných riadiacich sál.

Dobrou správou je, že nosná raketa Ariane 6 zvládla prvé testovacie lety. Spolu s menšími raketami Vega a pripravovanou konšteláciou Iris existuje potenciál. „Európa by mala postupne budovať vlastnú satelitnú sieť, nie napodobňovať americký model, ale vytvoriť svoj vlastný,“ apeluje.

Práve vesmír je miestom, kde by mohli európske firmy ako Airbus, Thales a Leonardo výrazne spolupracovať a zdieľať technológie. Základom je posilniť priemyselné joint-venture namiesto doterajších nekoordinovaných národných projektov, ktoré vedú k zdvojovaniu výdavkov a strate tempa.

Ak nie teraz, tak kedy?

Schöllhorn je presvedčený, že čas na európsku akciu sa kráti. „Ak teraz nespojíme sily pre európske systémy šiestej generácie ako FCAS, o pár rokov budeme opäť kupovať americké stroje, pretože budeme meškať,“ varuje.

Vývoj hypersonických rakiet, autonómnych dronov a moderných komunikačných sietí už prebieha – no bez jasnej politickej vôle a jednotného smerovania ostane rozptýlený. Podpora výskumu, vývoja a technologickej suverenity si vyžaduje koordináciu na úrovni EÚ aj dlhodobú finančnú predvídateľnosť.

„Európsky zbrojný priemysel dokáže oveľa viac, ako sa bežne tvrdí. Potrebuje však odvahu zo strany politikov, pevnú stratégiu a dôveru v domáce kapacity. Ostatné zabezpečíme my,“ uzatvára Schöllhorn.

Čítajte viac z kategórie: Európa