Európu môže čakať drsná zima. Obavu z ruskej invázie vyjadril už aj Biely dom, NATO má pre Putina tvrdý odkaz

Spojené štáty sa obávajú možnej ruskej invázie na Ukrajinu, ktorá by mohla prebehnúť už v blízkej budúcnosti, prípadne túto zimu.

Obavy potvrdila aj viceprezidentka Kamala Harrisová pri návšteve Francúzska, kde sa stretla s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom.

Reportérka Fox News ju odchytila v posledný deň, ktorý strávila v európskej krajine. Viceprezidentka sa práve vtedy vracala z nákupov. Na otázku ohľadom ruskej vojenskej techniky a vojakov pri ukrajinských hraniciach odpovedala, že ide o utajené skutočnosti, o ktorých nemôže rozprávať, dodala, že Spojené štáty ostávajú „veľmi znepokojené“.

Blinken sa o možnej invázii rozprával aj s francúzskym náprotivkom 

Oveľa otvorenejší bol ale minister zahraničia Antony Blinken, ktorý sa o tejto záležitosti rozprával aj so svojim francúzskym náprotivkom Jeanom-Yvesom Le Drianom, uvádza TASR.

Šéfovia diplomacií sa zaoberali „správami o znepokojujúcich vojenských aktivitách Ruska na Ukrajine a v jej blízkosti a svojej pretrvávajúcej neochvejnej oddanosti suverenite a územnej celistvosti Ukrajiny“, uviedol vo vyhlásení Blinkenov hovorca Ned Price.

Pred možnou ruskou inváziou varoval už pri návšteve ukrajinského šéfa diplomacie Dmytra Kuleba vo Washingtone. „Nie sú nám jasné zámery Moskvy, ale dobre poznáme jej štýl,“ povedal Blinken na spoločnej tlačovej konferencii.

zdroj: TASR/AP, Efrem Lukatsky. Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken (vpravo) a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj

„Našou obavou je, že Rusko môže urobiť vážnu chybu, keď sa pokúsi zopakovať to, čo podniklo v roku 2014, keď zhromaždilo sily pozdĺž hranice, prešlo na suverénne ukrajinské územie a nepravdivo tvrdilo, že bolo vyprovokované,“ povedal Blinken.

V roku 2014 Rusko obsadilo Krymský polostrov. Odvtedy tiež Ukrajina musí bojovať s proruskými separatistami podporovanými Moskvou na východe svojho územia.

Blinken tvrdí, že história nám môže slúžiť ako príručka ruského chovania, pričom Rusko môže „tvrdiť, že určitá provokácia je odôvodnením toho, čo je zamýšľané a plánované dopredu, a preto sa na to veľmi pozorne pozeráme,“ vysvetlil obavy USA.

Rusko sa môže pokúsiť zopakovať inváziu na Ukrajinu. Postačí mu zámienka, že bolo vyprovokované

Bielemu domu vadí aj „tvrdá“ rétorika zo strany Ruska 

Pri hraniciach z Ukrajinou sa nachádza takmer 100-tisíc ruských vojakov potvrdil minister zahraničia Ukrajiny. Vojsko sa má nachádzať len 260 kilometrov od ukrajinských hraníc.

Znepokojenie vyjadril aj Biely dom, ktorý považuje eskaláciu za dôvod na „obavy“ pre USA, vadí im aj „tvrdá“ rétorika zo strany Ruska voči Ukrajine.

„Eskalačné alebo agresívne akcie Ruska by boli pre Spojené štáty veľkým znepokojením. Vyzývame na okamžité obnovenie prímeria z júla 2020. A stojíme za naším partnerom, Ukrajinou, a odsudzujeme ruskú agresiu proti Ukrajine vo všetkých formách,“ povedala hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová.

Dodala, že riaditeľ Ústrednej spravodajskej služby (CIA) William Burns komunikoval obavy Spojených štátov pri telefonáte s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Obavy má aj Európska únia 

Okrem USA vyjadrila obavy aj Európska únia a jednotlivé jej krajiny. Európska únia v piatok uviedla, že je znepokojená aktivitami ruskej armády v blízkosti hraníc s Ukrajinou, uvádza TASR.

„Naďalej sledujeme situáciu a informácie, ktoré sme dosiaľ zhromaždili, sú dosť znepokojujúce,“ povedal novinárom hovorca diplomacie EÚ Peter Stano.

Je im zima, nemajú vodu ani jedlo. Migranti uviazli v pasci, za útokom má byť Putin s cieľom rozdeliť EÚ

Spresnil, že 27-členná Únia monitoruje situáciu spolu s partnermi vrátane Spojených štátov a Británie. „Sme otvorení úvahám o ďalších krokoch, ak budú potrebné,“ dodal Stano.

Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uviedla, že predstavitelia EÚ „plne podporujú územnú celistvosť Ukrajiny“.

Šéf NATO varoval Rusko pred agresívnymi krokmi na hraniciach Ukrajiny

Šéf Severoatlantickej aliancie (NATO) Jens Stoltenberg v pondelok varoval Moskvu pred „agresiou“ voči Ukrajine. Reagoval tak na „rozsiahle a neobvyklé zhromažďovanie ruských ozbrojených síl“, ktoré spozorovali v posledných týždňoch na ukrajinskej hranici, uvádza. 

„NATO je ostražité. Veľmi pozorne túto situáciu monitorujeme,“ povedal Stoltenberg po stretnutí s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Dmytrom Kulebom.

„Akákoľvek ďalšia provokácia alebo agresívne akcie Ruska v nás vyvolajú vážne znepokojenie. Vyzývame Rusko, aby bolo vo svojich vojenských aktivitách transparentné,“ doplnil Stoltenberg.

Dodal, že je „dôležité zabrániť ďalšej eskalácii situácie a zmierniť napätie“.

Rusko nikoho neohrozuje, ozýva sa z Kremľa 

Rusko tvrdí, že presuny vojakov a vojenskej techniky na jeho území sú jeho vnútornou záležitosťou a popiera akékoľvek agresívne úmysly.

„Rusko nikoho neohrozuje,“ cituje hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova agentúra AP. „Pohyb vojsk na našom území by nemal nikoho znepokojovať.“

Moskva, naopak, obvinila Spojené štáty z provokácie, keď sa minulý týždeň americké vojnové lode v Čiernom mori plavili v blízkosti ruského územia.

zdroj: TASR/Sputnik/Alexei Druzhinin

„Skutočným cieľom amerických aktivít v čiernomorskom regióne je preskúmanie operačného priestoru v prípade pokusov Kyjeva o urovnanie konfliktu na juhovýchode násilím,“ uviedlo ruské ministerstvo obrany.

Podobné napätie vypuklo aj na jar tohto roku, keď USA a Severoatlantická aliancia obvinili Rusko z toho, že k hraniciam s Ukrajinou presunulo až 100 000 vojakov, tankov a bojových lietadiel.

Táto kríza sa zmiernila po tom, čo americký prezident Joe Biden navrhol ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi stretnutie, ktoré sa konalo v júni v Ženeve, uvádza TASR.