Existuje alternatívna Zem, v ktorej si práve ty uznávaný vedec, slávny umelec alebo vrah. Podľa teórie mnohovesmíru je to možné

Teória mnohovesmíru alebo multivesmír, multiverzum pracuje s nekonečným počtom zemí a alternatívnych realít. Vo vedeckom svete teória spôsobuje vášnivé reakcie, získala množstvo priaznivcov aj odporcov a každý z nich je presvedčený o svojej pravde. „Multiverzum je niečo čo prišlo do astronómie a fyziky z rôznych počtov uhľov. Vyzerá to tak, že je veľa problémov vo fyzike a astronómii, ktoré by sa vyriešili, keby tu nebol len jeden vesmír, ale nekonečno vesmírov.“ povedal britský fyzik a astronóm Stuart Clark pre Insider.

Existuje viacero teórií o tom ako by mnohovesmír mohol fungovať. Pre žiadnu však nemáme vedecké dôkazy a aj možnosť ich získania je obmedzená. Teórie sa preto nedajú ani potvrdiť ani vyvrátiť.

Nekonečný vesmír a nekonečný počet zemí

Najjednoduchšia a zároveň aj najrozšírenejšia teória je teória multivesmírov, podľa ktorej sa na náš vesmír pozeráme ako na všetko čo môžeme vidieť alebo v blízkej budúcnosti uvidíme. Naše obzory pri pozorovaní vesmíru sú obmedzené. Vidíme len do miest, do ktorých zvládlo svetlo doputovať od Veľkého tresku, ktorý sa datuje do obdobia pred 13,779 miliardami rokov.

Polomer nášho pozorovateľného vesmíru sa pohybuje na hranici medzi 13 – 14  miliardami svetelných rokov, no vďaka rozpínaniu vesmíru môžeme vidieť svetlo aj vo vzdialenosti 42 miliárd svetelných rokov. Čo sa nachádza za úrovňou pozorovateľného vesmíru nik nevie.

Podľa teórie multivesmírov časopriestor za touto hranicou nekončí a náš pozorovateľný vesmír je len jeho malou časťou. Podľa viacerých vedcov by časopriestor mohol byť nekonečný a vesmír by sa rozprestieral ďalej a ďalej. V tom prípade by sa všetko opakovalo niekoľkokrát, pretože počet usporiadaných častíc je konečný a my by sme mohli nájsť podobnú planétu tej našej. Dokonca by tých planét mohlo byť nekonečno a my by sme tam mali svojich dvojníkov, ktorí by sa od nás možno nelíšili a možno by boli úplne iní. „Budú existovať miesta, v ktorých bude Alan Guth vyzerať a rozmýšľať presne ako ja a tiež mnoho ďalších miest, kde bude Alan Guth uvažovať skoro rovnako ako ja, ale s malými rozdielmi,“ povedal vedec Alan Guth z Massachusettského technologického inštitútu (MIT) pre dokumentárny film Štruktúra vesmíru. V ďalších prípadoch môže naše dvojča byť diabolský sociopat, ktorý bude páchať kriminálne činy.

Teória sa nedá overiť, pretože nato aby sme vedeli čo je za naším časopriestorom by sme museli vedieť cestovať nadsvetelnou rýchlosťou alebo objaviť spôsob aby sme dovideli ešte ďalej.

zdroj: Facebook/NASA

Mnohovesmír pomáhajú popularizovať vedci

Najviac sa teóriou multiverzu zaoberali dvaja vedci Max Tegmark z MIT a Brian Greene z Kolumbijskej univerzity. Tegmark vo svojej knihe Matematický vesmír uvádza štyri druhy multiverzmu.

Prvá úroveň zodpovedá najrozšírenejšej teórii, ktorú sme si vysvetlili vyššie. Druhá hovorí o bublinovom vesmíre, kde nezávisle na sebe existuje množstvo vesmírov, ktoré vznikli vďaka takzvanej teórii chaotickej inflácie, ktorá je verziou vesmírnej inflácie a tvrdí, že sa rôzne oblasti vesmíru rozpínali rôzne rýchlo a rozpínajú sa doteraz, no niektoré z nich sa prestali rozpínať a vytvorili tak „bublinové“ svety. Tieto svety a vesmíry by mohli mať iné fyzikálne zákony ako naša Zem a vesmír.

Tretia úroveň hovorí o paralelných vesmíroch, ktoré nemôžeme pozorovať. Teória je založená na kvantovej mechanike a pripúšťa možnosť, že existuje viac dimenzií ako tri, ktoré poznáme.

Štvrtá úroveň hovorí o Matematickom vesmíre. Teóriu vyvinul samotný Tegmark a podľa nej náš vesmír a aj iné vesmíry sú len matematické konštrukty.

Greene uvádza až deväť druhov mnohosvetov, pri ktorých sa inšpiroval teóriou strún. Tesne pred smrťou sa záhady mnohovesmíru pokúsil rozlúštiť aj slávny britský astrofyzik Stephen Hawking.

zdroj: Facebook/NASA

Z mnohovesmíru ťaží hlavne pop kultúra

Predstava, že niekde existuje náš dvojník, ktorý môže byť ako my alebo môže mať odlišný osud, je pre spisovateľov a umelcov všeobecne atraktívna. Mnohovesmír inšpiroval množstvo televíznych tvorcov, producentov a spisovateľov, ktorí preferujú žáner sci-fi alebo fantazy. Mnohovesmír sa objavil v seriáloch Star Trek, Pán Času, seriáloch Arrowverse, filme Narnia ale i v mnohých komiksoch.

Najviac populárny je mnohovesmír vďaka seriálom Arrowverse stanice CW, ktoré obsahujú tituly Arow, Batwoman, Black Lightning, Legends of Tomorrow, Supergirl a The Flash. Mnohovesmír bol predstavený v prvej sérii Supergirl z roku 2015, kde hlavnú postavu Karu Danvers (Supergirl) navštívil ďalší superhrdina z  paralelného sveta Barry Alen (Flash) a spoločne bojovali proti jej nepriateľom.Barry Allen vtedy vysvetlil teóriu veľmi zjednodušene ako mnohovesmír, v ktorom každý svet vibruje na inej frekvencii a preto sú pre seba neviditeľné.

Od spoločného stretnutia Supergirl a Flasha býva každoročne vysielaný crossover, v ktorom sa stretnú predstavitelia väčšiny titulov Arrowverse a napriek rozdielnym svetom bojujú bok po boku. V jednom crossoveri chceli Barryho svet ovládnuť Kara a Green Arrow (Oliver Queen) z iného sveta, kde nacisti vyhrali druhú svetovú vojnu a Oliver sa stal novým vodcom nacistickej ideológie. Osud samotného Barryho Alena bol vo viacerých svetoch rozdielny, niekde bol stále superhrdina, v ďalšom kriminálnik a v ďalšom obyčajný forenzný technik.

Arrowverse vychádza z komiksových predlôh DC Comics. Mnohovesmír DC Comics má  52 svetov a tvorcom komiksov tak umožňuje pracovať s rôznymi scenármi. V príbehu Injustice sa po smrti manželky Superman zbláznil a začal svetu vládnuť ako diktátor, zastaviť ho môže len Batman. V úspešnom príbehu Bombshells nacisti zbierajú magické artefakty, s ktorými chcú ovládnuť svet a zastaviť ich môže jedine ženská liga superhrdiniek.  V ďalšom titule DCeased je do sveta vypustený zombie vírus, ktorý sa šíri pomocou televízie a internetu.

Či existuje mnohovesmír alebo nie sa možno nikdy nedozvieme, isté je, že bude inšpiráciou pre mnohých umelcov ešte dlhú dobu.