EXKLUZÍVNE Naď pre Startitup: Fico ohrozuje zahraničné smerovanie Slovenska
Autor komentáru je minister obrany za hnutie OĽANO.
Rok vojny nám ukázal, že Slovensko sa môže v ťažkých časoch oprieť o svojich spojencov. Rok vojny tiež odhalil, ako veľmi sme problematiku obrany a bezpečnosti doteraz na Slovensku podceňovali. A rok vojny napokon na Slovensku aj potvrdil, kto je kto v slovenskej politike: komu ide o vlastný záujem a komu o našu krajinu.
Bol to náročný, ale objavný rok. Bol to rok, na ktorom Slovensko musí ďalej stavať, pripravenejšie a rozhodnejšie čeliť výzvam čoraz nebezpečnejšieho sveta. 24. február 2022 vojde do dejín ako deň, keď sa do Európy vrátila vojna. Ruská agresia na Ukrajine, ktorá aj po roku naďalej trvá, je najväčším otvoreným vojenským konfliktom na európskej pôde od konca Druhej svetovej vojny.
Skúška dospelosti a štátnosti
Je najväčším vojenským konfliktom, aký naša generácia dosiaľ zažila a zažíva. O to živšie to cítime na Slovensku, v tesnom susedstve Ukrajiny. Vojna na Ukrajine zastihla Slovensko v roku 30. výročia našej samostatnosti. Pre našu vlasť, pre Slovenskú republiku je aj pokračujúcou skúškou dospelosti – alebo ak chcete štátnosti – pretože zaručiť bezpečnosť svojich občanov je základnou úlohou každého moderného štátu.
Rok po vypuknutí konfliktu, sa môžeme obzrieť, čo nám vojna na Ukrajine ukázala o Slovensku, o nás samých, o našich spojencoch. Vojna na Ukrajine nám v prvom rade ukázala, že Slovensko je v bezpečí, pretože Slovensko je členom NATO, členom najsilnejšej obrannej aliancie v dejinách. A ukázala nám, že na svojich spojencov sa môžeme spoľahnúť.
Historický míľnik
Vstup do NATO bol popri vstupe do EÚ historickým míľnikom pre samostatné Slovensko a vo svetle posledného roka hmatateľne vidíme prečo. Po ruskej invázií na Ukrajinu sa nám podarilo doslova v priebehu niekoľkých týždňov sformovať na Slovensku mnohonárodnú bojovú skupinu, v ktorej sa prestriedala už viac než tisícka vojakov šiestich národností.
Slovensko dnes chráni systém protivzdušnej obrany Patriot, ktorý by sme si ešte roky nemohli sami dovoliť. Slovenské nebo dnes chránia bojové lietadlá našich spojencov z NATO a najbližších regionálnych partnerov, Poľska a Česka, čoskoro sa k nim pridá aj Maďarsko. Na Slovensku už máme prvý z pätnástich očakávaných nemeckých tankov Leopard.
Za pomoc Ukrajine sme z Európskeho mierového mechanizmu dostali naspäť už 81 miliónov eur a od Spojených štátov amerických grantovú podporu v hodnote 200 miliónov dolárov. Hoci dnes žijeme v nebezpečnejšom svete, Slovensko je bezpečnejším miestom. Aj vďaka týmto prostriedkom od našich spojencov robíme všetko preto, aby naše vlastné obranné kapacity ďalej rástli.
V tomto trende musíme vytrvať
Vojna na Ukrajine však rovnako ukázala, že máme, čo robiť. Vojna na Ukrajine naplno odhalila, aké neprezieravé bolo odsúvať agendu rezortu obrany na vedľajšiu koľaj, aké nezodpovedné bolo zanedbať modernizáciu techniky, infraštruktúry a výstroje Ozbrojených síl Slovenskej republiky.
Ba čo horšie, spraviť z tých pár modernizačných projektov, do ktorých sa predošlé vlády púšťali, dojné kravy pre „našich ľudí“. A z toho, čo ostalo, „našim ľuďom“ doslova techniku rozdávať. Slovenská republika v roku ruskej invázie na Ukrajinu druhý krát po sebe vynaložila na obranu 2 percentá HDP. Taký kolos, akým je obrana a slovenský obranno-bezpečnostný priemysel sa nedá oživiť z roka na rok, robíme však všetko preto, aby sme ho rozhýbali. Toto je správny trend. Trend, v ktorom musíme vytrvať. Trend, ktorý verím, nebude zvrátený akokoľvek dopadnú predčasné voľby, ktoré nás tento rok na Slovensku čakajú.
Slovensko nežije vo vákuu
Členské štáty NATO v Európe čelia pred výzvou prebrať väčšiu zodpovednosť za svoju vlastnú bezpečnosť a zásadne rozšíriť svoje obranné kapacity. Táto potreba bude o to väčšia, o čo bude podľa očakávaní narastať napätie medzi Spojenými štátmi a Čínou v Pacifiku.
Poľsko začiatkom roka 2023 oznámilo svoj úmysel zvýšiť výdavky na obranu na 4 percentá HDP. Ako sa k týmto otázkam bude stavať Slovensko? Začnime tým, že v ére, ktorá sa začala ruským konfliktom na Ukrajine, budú obranné výdavky na úrovni 2 percent HDP nie výnimkou, ale minimom.
Vlastný krk či dobro krajiny
Vojna na Ukrajine napokon na Slovensku ukázala, kto je kto. Komu ide o vlastný krk a komu o dobro krajiny. Niežeby sme to už dávno netušili. Za posledný rok však Robert Fico, trojnásobný slovenský premiér, vyhodil v záujme vlastného návratu k moci von oknom základný kompas spôsobom, ktorý ohrozuje základné záujmy štátu a najmä základné zahranično-politické smerovanie Slovenskej republiky.
Spomeňme jeho pokus o zablokovanie Dohody o obrannej spolupráci so Spojenými štátmi, kedy nás uisťoval, že Rusko žiadnu vojnu na Ukrajine nevyvolá. Spomeňme jeho pokus o „prezradenie“ presunu slovenského systému S-300 na Ukrajinu.
Spomeňme jeho porovnanie kvality tankov Leopard a tankov T-72, kedy sa strápnil medzi všetkými, ktorý vojenskej technike aspoň trochu rozumejú. A spomeňme jeho súčasnú kritiku diskusie o možnosti presunu lietadiel MiG-29 na Ukrajinu: tých lietadiel, ktoré sú dnes na Slovensku v podstate nepoužiteľné napriek štedrým servisným zmluvám, ktoré na ich opravy uzatvorili podnikatelia blízky osobne Robertovi Ficovi.
Vojna na Ukrajine je skúškou predovšetkým pre ukrajinský ľud, ktorý naďalej zápasí o svoju slobodu. Že zápasí úspešne, to najsilnejšie potvrdzuje symbolická návšteva amerického prezidenta Joe Bidena v Kyjeve začiatkom tohto týždňa. Rok po začiatku vojny na Ukrajine však vidíme, že je nepriamo skúškou aj pre nás, pre náš štát. Ako poverený minister obrany budem robiť aj naďalej všetko preto, aby sme v nej obstáli.
Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.
Čítajte viac z kategórie: Názory a komentáre