EXKLUZÍVNE: Takto rezort „zbrojí“ proti povodniam: Slovensko sa extrémnemu počasiu nevyhne, varujú odborníci

Minulý mesiac si si nemohol nevšimnúť, že našu krajinu zasiahli ničivé povodne. Náš región a Európu doslova zaliala voda. Brala domy, zaplavila ulice a mnohé mestá boli donútené vyhlásiť mimoriadnu situáciu. Ešte horšie ako na Slovensku to vyzeralo u našich susedov v Českej republike a Poľsku.

Nejde o nejaký jednorazový problém, odborníci upozorňujú, že počasie bude témou aj nasledujúce roky. Európska environmentálna agentúra (EEA) nepíše len o povodniach, ale aj o extrémnych obdobiach sucha či vlnách horúčav. Európu tak čakajú neľahké časy, na ktoré sa treba pripraviť.

Podľa nedávno zverejnenej správy ministerstva životného prostredia totiž musel rezort v roku 2023 na povodne vyčleniť viac ako 7 miliónov eur. Informoval o tom Voda portál.

Startitup preto v súvislosti s prognózami oslovil zainteresovaných a pýtal sa, ako sa bude s počasím nasledujúce roky vyrovnávať práve naša krajina.

Nezastaviteľné zmeny

Ak sa o životné prostredie aspoň trochu zaujímaš, nebude pre teba prekvapením, že to s našou planétou nevyzerá práve najlepšie. K povodniam, ktoré Európu postihli v septembri, veľkou mierou prispela klimatická kríza, píše BBC. Keďže klíma sa mení, povodne to ešte zhoršilo. Vedci hovoria, že vďaka udalostiam z minulého mesiaca máme jasný pohľad na to, ako bude vyzerať budúcnosť najrýchlejšie otepľujúceho sa kontinentu na svete.

Európske krajiny ako Poľsko, Česko, Rakúsko či Taliansko pustošila najmä búrka Boris. Následky povodní vyčíslili Briti na miliardy libier. World Weather Attribution (WWA) uviedla, že nedávne štvordňové obdobie bolo vôbec najdaždivejšie zaznamenané v strednej Európe.

Susedná Česká republika bola na povodne pomerne dobre pripravená. Vyhli sa tak stratám na životoch, utrpeli „len“ majetky. Český minister Vít Rakúšan s dostatočným predstihom odporúčal obyvateľom, aby si pripravili evakuačné batožiny, písali Aktuality.

Politológovia o koaličnej kríze: „Peter Pellegrini povedal iba to, čo si väčšina Slovenska myslí“

Vedci z WWA zisťovali, akú veľkú úlohu zohrali klimatické zmeny v extrémnych poveternostných udalostiach, a to porovnaním s modelom toho, aké zlé mohli byť búrky, suchá alebo horúčavy vo svete, kde ľudia takmer nespaľovali fosílne palivá.

Nebezpečných javov pribudne

Britský portál píše, že druh zrážok, ktoré spôsobila búrka Boris, nie je bežný, ale skôr ojedinelý jav. Odborníci predpokladajú, že takéto zrážky sa vyskytnú približne raz za 100 až 300 rokov v dnešnej klíme, ktorá sa v dôsledku emisií skleníkových plynov oteplila asi o 1,3 °C.

Ak však oteplenie dosiahne 2 °C, podobné epizódy budú o ďalších 5 % intenzívnejšie a o 50 % častejšie, odkazuje na štúdiu WWA BBC. Očakávajú, že bez ambicióznejších opatrení v oblasti klímy dosiahne globálne otepľovanie do konca storočia približne 3 °C. „Toto je určite to, čoho v budúcnosti uvidíme oveľa viac,“ povedala na margo povodní Friederike Otto, senior lektorka klimatickej vedy na Imperial College London a spoluautorka štúdie WWA.

Dodala, že teplotné rekordy aktuálne prekonávame s veľkou rezervou. Pripomína, že Európa je najrýchlejšie sa otepľujúci kontinent. Podľa klimatickej služby Copernicus bolo posledných päť rokov v priemere o 2,3 °C teplejších ako v druhej polovici 19. storočia.

To prináša nielen oveľa častejšie a intenzívnejšie horúčavy, ale aj extrémnejšie zrážky, najmä v severnej a strednej Európe. V južnej Európe je obraz komplikovanejší v dôsledku posunov vo veľkom meradle poveternostných vzorcov. Najjednoduchším dôvodom intenzívnejších zrážok v teplejšom svete je, že teplejšia atmosféra dokáže zadržať viac vlhkosti – asi 7 % na každý jeden stupeň. Táto dodatočná vlhkosť môže viesť k výdatnejším zrážkam.

Situácia bude eskalovať

Pred zhoršujúcou situáciou varujú aj odborníci z EEA. Pripomínajú, že minulé leto bolo zatiaľ najhorúcejšie v histórii. V dôsledku globálneho otepľovania lesné požiare za rok 2023 zničili viac ako 460 000 hektárov lesa. Najnovšie údaje za apríl a máj 2024 ukazujú, že aj tento rok by sme mohli prekonať nové rekordy.

Klimatické zmeny prispievajú k prírodným katastrofám, ako sú extrémne suchá, lesné požiare, horúčavy, búrky a silné dažde, ktoré majú na svedomí aj povodne. Súčasný stav napovedá, že do budúcnosti to lepšie nebude.

Situácia v kultúre eskaluje: Pod Šimkovičovou stále „padajú hlavy". Spomína sa aj rušenie kultúrnych inštitúcií

Niektoré časti Európy zažívajú intenzívne lejaky, niekedy v priebehu niekoľkých minút zaplavia budovy a poškodia majetok a infraštruktúru. Pobrežné oblasti budú ohrozené častejšími búrkovými vlnami, ktoré budú mať za následok aj zatopenie budov alebo poľnohospodárskej pôdy. Rýchlosť vetra dosahuje úroveň, akú Európa ešte nevidela, čo spôsobuje nehody a vážne škody na majetku, varuje EEA.

Dodávajú, že všetko spomínané sa stalo viac-menej európskou normou. Napríklad máj 2024 bol 12. mesiac po sebe s rekordne vysokými teplotami, píšu s odvolaním na Copernicus Climate Change Service (C3S). Júnové záplavy si zas v Nemecku vyžiadali nielen obete na životoch, ale aj značné hospodárske škody.

Desivé výsledky

Environmentálna agentúra minulý rok zverejnila štúdiu s názvom Reakcia na vplyv zmeny klímy na ľudské zdravie v Európe: zamerať sa na povodne, suchá a kvalitu vody. Cieľom tejto správy je zvýšiť povedomie o rozsahu rizík pre ľudské zdravie spojených so zmenami množstva a kvality vody v meniacej sa klíme.

Hodnotia pripravenosť krajín na prebiehajúce a budúce vplyvy skúmaním súčasného politického prostredia v Európe. Zároveň sa snažia krajiny inšpirovať k činnosti tým, že ukazuje príklady praktických opatrení realizovaných naprieč rôznymi sektormi a na rôznych úrovniach v členských a spolupracujúcich krajinách EEA.

„Bez rýchlych a systémových opatrení na zvýšenie odolnosti spoločnosti sa zdravotné dopady meniacej sa klímy prostredníctvom povodne, sucha a zhoršenej kvality vody zhoršia,“ varuje agentúra. V spomínanej správe figuruje aj Slovensko, len nie práve v dobrom slova zmysle.

Podľa nepublikovanej analýzy agentúry EEA žilo v roku 2021 52,5 milióna Európanov, čo predstavuje cca 12,1 % populácie, v oblastiach s výskytom riečnych záplav. Práve tu sa spomína naša krajina, sme na druhom mieste z Európskych krajín, kde bolo riziko najvyššie.

Najvyššie percento povodní bolo v Holandsku (23,4 %), na Slovensku (21,7 %) a Rakúsku (20,6 %). Je to spôsobené polohou veľkých miest v blízkosti riek, kde sa vysoká hustota obyvateľstva zhoduje s potenciálnym rizikom povodní, vysvetľuje EEA. Ročne je 172 000 ľudí v EÚ a Spojenom kráľovstve vystavených záplavám riek, odvolávajú sa na Dottoriho publikáciu z roku 2020.

Agentúra vyzýva, aby krajiny okamžite konali. Inak sa budú nebezpečné javy len stupňovať. Ohrozí to potom nielen planétu a úrodu, ale aj samotné obyvateľstvo.

Slovensko stáli povodne milióny, čo pripravuje vláda?

Na Slovensku pochopiteľne nešlo o prvé povodne. Ako sme ťa už informovali v tomto článku, naša krajina si ich už pamätá viac. Snáď jednou z najničivejších bola povodeň v júli 1998, ktorá zasiahla východ krajiny. V obci Jarovnice si vyžiadala 50 obetí, čo ju radí medzi najtragickejšie v novodobej histórii Slovenska. Postihla vtedy približne 10 000 obyvateľov v 86 obciach, pričom voda zničila alebo výrazne poškodila 357 domov.

AKTUÁLNE: Koalícia zostáva jednotná, zhodla sa na podpore konsolidačného balíčka

Ďalšie ničivé povodne si zažilo Slovensko aj po roku 2000, konkrétne to bolo v roku 2002. Napriek škodám vo výške 1,5 miliardy slovenských korún sa výrazne osvedčilo vodné dielo Gabčíkovo, ktoré pomohlo zmierniť následky povodne.

Šťastný nebol ani rok 2010. Najprv v júni rieka Rajčianka zaplavila približne 30 domov v Rajeckých Tepliciach, Váh sa vylial v obci Stankovany a rieka Žitava spôsobila škody v oblasti Požitavia. V okrese Košice-okolie škody presiahli 2 milióny eur. Avšak horšie to bolo v auguste, TASR písala o tisícročnej vode. Prírodná katastrofa sa vtedy prehnala vodnými tokmi hornej Nitry, pričom najviac zasiahla mesto Handlová a obce Handlovskej doliny.

Nielen roky dozadu, ale aj minulý rok vyčlenil štát na povodne astronomické sumy. Na odstránenie škôd povodní a opatrenia s povodňami spojené išlo vlani až 7 miliónov eur. Voda portál sa odvoláva na údaje od ministerstva životného prostredia. Z údajov vyplýva, že pôvodný report za prvý polrok 2023 počítal so sumou 2,43 miliónov eur.

K nemu ale následne pripočítalo 911-tisíc eur, čo sú „dodatočne verifikované povodňové škody na majetku Prešovského samosprávneho kraja“. Ministerstvo vyčíslilo aj „dodatočne verifikované výdavky na povodňové zabezpečovacie práce, ktoré boli vynaložené počas povodní v prvom polroku 2023 vo výške 133 492,43 eur“.

K týmto nákladom pribudli počas druhého polroka 2023 ďalšie výdavky v objeme 3,9 milióna eur. Dohromady vyčíslenie za rok 2023 dosahuje 7,4 mil. eur.

Septembrové povodne sme zvládli

V súvislosti so všetkým vyššie uvedeným sme sa pýtali ministerstva životného prostredia na posledné povodne. Z tlačového odboru nám odpísali, že rezort pod vedením Tomáša Tarabu sa začal na septembrové povodne pripravovať s dostatočným predstihom.

Drucker začal boj proti šikane na školách: Jeho „nežná revolúcia“ podľa odborníčky nestačí

Svoje konanie považujú za dostatočné. Uviedli, že Slovensko urobilo vďaka zodpovedným a rýchlym opatreniam vodohospodárov aj ďalších krízových zložiek veľmi dobré rozhodnutie. Pripomínajú, že už v predstihu, 12. septembra, keď ešte nič nenasvedčovalo tomu, aký bude rozsah povodní, vyhlásilo tretí stupeň povodňovej aktivity, tým pádom získali drahocenný čas. Tarabu vtedy kritizovali za to, že straší, prvotné prognózy totiž nenaznačovali príchod tisícročnej vody.

„Vďaka zmysluplnému manažmentu skontrolovali vodohospodári v predstihu stabilitu priehrad, dali do správneho režimu VD Gabčíkovo, rovnako ukončili servisné práce. Dôležitá bola tiež aktívna komunikácia so všetkými krízovými zložkami, tiež sa nám podarilo vďaka účinným opatreniam stabilizovať rieku Morava,“ dodáva ministerstvo.

Rezort bude konať

Napriek tomu, že Dunaj zaplavil Devínsku Novú Ves a museli evakuovať, si ministerstvo svoje počínanie pochvaľuje. Argumentujú tým, že vďaka včasným a účinným rozhodnutiam sú škody po povodniach v porovnaní s okolitými štátmi násobne nižšie. „Na druhej strane, ak má niekto záhradku v záplavovej oblasti, musí rátať s tým, že dôjde k zaplaveniu aj určitým materiálnym škodám,“ doplnili z tlačového odboru.

Pre Startitup uviedli, že pre vicepremiéra Tarabu „je kľúčové, že ako Slováci máme byť na čo hrdí“. Vodozádržné opatrenia považujú za obrovskú výhodu Slovenska. Dôležité podľa rezortu je, aby fungovalo vodné dielo Gabčíkovo, kde je 8 turbín.

„Jedna je, žiaľ, do konca roka servisovaná. Predošlé vlády zanedbali akékoľvek zmysluplné investície do tejto oblasti,“ skritizovali svojich predchodcov.

Rezort životného prostredia hovorí, že je nesmierne dôležité investovať do účinných protipovodňových opatrení, pravidelne čistiť vodné toky a posilňovať vodárenskú infraštruktúru.

Na podobné situácie majú v pláne pripraviť plán. „Faktom tiež je, že Slovensku pomôže napraviť škody po septembrových povodniach 1 miliarda eur z kohéznych fondov EÚ. Envirorezort tiež v spolupráci s kľúčovými hráčmi chce pomôcť ľuďom v záplavových oblastiach, konkrétne opatrenia predstaví v krátkom čase,“ uzavreli.

Je potrebná transformácia prietokov

Povodne boli vzhľadom na hydrologickú situáciu dobre zvládnuté aj podľa Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP). Hovorca Marián Bocák z kancelárie generálneho riaditeľa pre Startitup uviedol, že pracovníci a mechanizácia boli na predpokladaný nepriaznivý vývoj hydrologickej situácie pripravení a v pohotovosti. V dostatočnom časovom predstihu boli podľa neho postavené aj mobilné hradenia. 

SVP hovorí, že pravidelne aktualizuje povodňový plán zabezpečovacích prác a vykonáva minimálne raz ročne koordinačné cvičenia so svojimi pracovníkmi aj za účasti hasičského a záchranného zboru.

„Aby bolo čo najmenej oblastí zaplavených, je potrebné uvažovať s transformáciou povodňových prietokov v územiach s prirodzeným retenčným potenciálom a ich zachovaním, realizovať úpravy vodných tokov, výstavby ochranných hrádzí, nádrží, suchých poldrov a vykonávať opatrenia už v lesoch a na poľnohospodárskej pôde a v urbanizovanom území. Samozrejme, je nevyhnutné zabezpečiť aj dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie opráv a údržieb vodných tokov, aby bola zabezpečená ich projektovaná prietoková kapacita,“ priblížil Bocák.

Potrebujú viac peňazí

Štátny podnik predpokladá, že vzhľadom na súčasnú klimatickú zmenu budú pribúdať takzvané bleskové povodne na menších územiach s výraznými zrážkovými úhrnmi a následným lokálnymi vyliatiami vodných tokov. „Povodne tu vždy boli a budú, nedá sa im úplne zabrániť. Dokážeme ich eliminovať vhodnými opatreniami,“ uviedli zo SVP.

Spomínajú povodne, ktoré sa vyskytli na Slovensku v mesiaci máj a jún 2010, ktoré, ako sme písali vyššie, zasiahli územie celého Slovenska. Spôsobili pretrhnutie hrádzí, podmytie ciest, zosuvy pôdy, zničenie mostov, zbúranie domov alebo ich čiastočné zničenie, boli zaplavené pivnice a podzemné priestory (garáže), kontaminovala sa pitná voda v studniach, boli zaplavené železničné trate a poľnohospodárska pôda a následne zničená úroda.

Také zlé ako pred 14 rokmi to podľa štátneho podniku nebolo. „Povodne v mesiaci september sa s uvedenými čo do rozsahu zasiahnutého územia nedajú porovnať, keďže bola zasiahnutá len časť územia západného a severného Slovenska,“ vysvetlili.

Na záver dodávajú, že s rezortom životného prostredia komunikujú. SVP š. p. na základe pridelených finančných prostriedkov v spolupráci s MŽP SR plánuje v rámci preventívnych protipovodňových opatreniach vykonať prečistene a odstránenie nánosov z korýt vodných tokov v Malokarpatskej oblasti.

„Zo strany MŽP SR je potrebné v budúcich rokoch zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na realizáciu preventívnych protipovodňových opatrení v rámci celého Slovenska,“ uzavreli.

Čítajte viac z kategórie: Zo Slovenska