EXKLUZÍVNE: Takto rezort „zbrojí“ proti povodniam: Slovensko sa extrémnemu počasiu nevyhne, varujú odborníci

Britský portál píše, že druh zrážok, ktoré spôsobila búrka Boris, nie je bežný, ale skôr ojedinelý jav. Odborníci predpokladajú, že takéto zrážky sa vyskytnú približne raz za 100 až 300 rokov v dnešnej klíme, ktorá sa v dôsledku emisií skleníkových plynov oteplila asi o 1,3 °C.

Ak však oteplenie dosiahne 2 °C, podobné epizódy budú o ďalších 5 % intenzívnejšie a o 50 % častejšie, odkazuje na štúdiu WWA BBC. Očakávajú, že bez ambicióznejších opatrení v oblasti klímy dosiahne globálne otepľovanie do konca storočia približne 3 °C. „Toto je určite to, čoho v budúcnosti uvidíme oveľa viac,“ povedala na margo povodní Friederike Otto, senior lektorka klimatickej vedy na Imperial College London a spoluautorka štúdie WWA.

Dodala, že teplotné rekordy aktuálne prekonávame s veľkou rezervou. Pripomína, že Európa je najrýchlejšie sa otepľujúci kontinent. Podľa klimatickej služby Copernicus bolo posledných päť rokov v priemere o 2,3 °C teplejších ako v druhej polovici 19. storočia.

To prináša nielen oveľa častejšie a intenzívnejšie horúčavy, ale aj extrémnejšie zrážky, najmä v severnej a strednej Európe. V južnej Európe je obraz komplikovanejší v dôsledku posunov vo veľkom meradle poveternostných vzorcov. Najjednoduchším dôvodom intenzívnejších zrážok v teplejšom svete je, že teplejšia atmosféra dokáže zadržať viac vlhkosti – asi 7 % na každý jeden stupeň. Táto dodatočná vlhkosť môže viesť k výdatnejším zrážkam.

Situácia bude eskalovať

Pred zhoršujúcou situáciou varujú aj odborníci z EEA. Pripomínajú, že minulé leto bolo zatiaľ najhorúcejšie v histórii. V dôsledku globálneho otepľovania lesné požiare za rok 2023 zničili viac ako 460 000 hektárov lesa. Najnovšie údaje za apríl a máj 2024 ukazujú, že aj tento rok by sme mohli prekonať nové rekordy.

Klimatické zmeny prispievajú k prírodným katastrofám, ako sú extrémne suchá, lesné požiare, horúčavy, búrky a silné dažde, ktoré majú na svedomí aj povodne. Súčasný stav napovedá, že do budúcnosti to lepšie nebude.

Situácia v kultúre eskaluje: Pod Šimkovičovou stále „padajú hlavy". Spomína sa aj rušenie kultúrnych inštitúcií

Niektoré časti Európy zažívajú intenzívne lejaky, niekedy v priebehu niekoľkých minút zaplavia budovy a poškodia majetok a infraštruktúru. Pobrežné oblasti budú ohrozené častejšími búrkovými vlnami, ktoré budú mať za následok aj zatopenie budov alebo poľnohospodárskej pôdy. Rýchlosť vetra dosahuje úroveň, akú Európa ešte nevidela, čo spôsobuje nehody a vážne škody na majetku, varuje EEA.

Dodávajú, že všetko spomínané sa stalo viac-menej európskou normou. Napríklad máj 2024 bol 12. mesiac po sebe s rekordne vysokými teplotami, píšu s odvolaním na Copernicus Climate Change Service (C3S). Júnové záplavy si zas v Nemecku vyžiadali nielen obete na životoch, ale aj značné hospodárske škody.

Desivé výsledky

Environmentálna agentúra minulý rok zverejnila štúdiu s názvom Reakcia na vplyv zmeny klímy na ľudské zdravie v Európe: zamerať sa na povodne, suchá a kvalitu vody. Cieľom tejto správy je zvýšiť povedomie o rozsahu rizík pre ľudské zdravie spojených so zmenami množstva a kvality vody v meniacej sa klíme.

Hodnotia pripravenosť krajín na prebiehajúce a budúce vplyvy skúmaním súčasného politického prostredia v Európe. Zároveň sa snažia krajiny inšpirovať k činnosti tým, že ukazuje príklady praktických opatrení realizovaných naprieč rôznymi sektormi a na rôznych úrovniach v členských a spolupracujúcich krajinách EEA.

„Bez rýchlych a systémových opatrení na zvýšenie odolnosti spoločnosti sa zdravotné dopady meniacej sa klímy prostredníctvom povodne, sucha a zhoršenej kvality vody zhoršia,“ varuje agentúra. V spomínanej správe figuruje aj Slovensko, len nie práve v dobrom slova zmysle.

Podľa nepublikovanej analýzy agentúry EEA žilo v roku 2021 52,5 milióna Európanov, čo predstavuje cca 12,1 % populácie, v oblastiach s výskytom riečnych záplav. Práve tu sa spomína naša krajina, sme na druhom mieste z Európskych krajín, kde bolo riziko najvyššie.

Najvyššie percento povodní bolo v Holandsku (23,4 %), na Slovensku (21,7 %) a Rakúsku (20,6 %). Je to spôsobené polohou veľkých miest v blízkosti riek, kde sa vysoká hustota obyvateľstva zhoduje s potenciálnym rizikom povodní, vysvetľuje EEA. Ročne je 172 000 ľudí v EÚ a Spojenom kráľovstve vystavených záplavám riek, odvolávajú sa na Dottoriho publikáciu z roku 2020.

Agentúra vyzýva, aby krajiny okamžite konali. Inak sa budú nebezpečné javy len stupňovať. Ohrozí to potom nielen planétu a úrodu, ale aj samotné obyvateľstvo.

Slovensko stáli povodne milióny, čo pripravuje vláda?