EXKLUZÍVNE: Takto rezort „zbrojí“ proti povodniam: Slovensko sa extrémnemu počasiu nevyhne, varujú odborníci

Napriek tomu, že Dunaj zaplavil Devínsku Novú Ves a museli evakuovať, si ministerstvo svoje počínanie pochvaľuje. Argumentujú tým, že vďaka včasným a účinným rozhodnutiam sú škody po povodniach v porovnaní s okolitými štátmi násobne nižšie. „Na druhej strane, ak má niekto záhradku v záplavovej oblasti, musí rátať s tým, že dôjde k zaplaveniu aj určitým materiálnym škodám,“ doplnili z tlačového odboru.

Pre Startitup uviedli, že pre vicepremiéra Tarabu „je kľúčové, že ako Slováci máme byť na čo hrdí“. Vodozádržné opatrenia považujú za obrovskú výhodu Slovenska. Dôležité podľa rezortu je, aby fungovalo vodné dielo Gabčíkovo, kde je 8 turbín.

„Jedna je, žiaľ, do konca roka servisovaná. Predošlé vlády zanedbali akékoľvek zmysluplné investície do tejto oblasti,“ skritizovali svojich predchodcov.

Rezort životného prostredia hovorí, že je nesmierne dôležité investovať do účinných protipovodňových opatrení, pravidelne čistiť vodné toky a posilňovať vodárenskú infraštruktúru.

Na podobné situácie majú v pláne pripraviť plán. „Faktom tiež je, že Slovensku pomôže napraviť škody po septembrových povodniach 1 miliarda eur z kohéznych fondov EÚ. Envirorezort tiež v spolupráci s kľúčovými hráčmi chce pomôcť ľuďom v záplavových oblastiach, konkrétne opatrenia predstaví v krátkom čase,“ uzavreli.

Je potrebná transformácia prietokov

Povodne boli vzhľadom na hydrologickú situáciu dobre zvládnuté aj podľa Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP). Hovorca Marián Bocák z kancelárie generálneho riaditeľa pre Startitup uviedol, že pracovníci a mechanizácia boli na predpokladaný nepriaznivý vývoj hydrologickej situácie pripravení a v pohotovosti.  V dostatočnom časovom predstihu boli podľa neho postavené aj mobilné hradenia. 

SVP hovorí, že pravidelne aktualizuje povodňový plán zabezpečovacích prác a vykonáva minimálne raz ročne koordinačné cvičenia so svojimi pracovníkmi aj za účasti hasičského a záchranného zboru.

„Aby bolo čo najmenej oblastí zaplavených, je potrebné uvažovať s transformáciou povodňových prietokov v územiach s prirodzeným retenčným potenciálom a ich zachovaním, realizovať úpravy vodných tokov, výstavby ochranných hrádzí, nádrží, suchých poldrov a vykonávať opatrenia už v lesoch a na poľnohospodárskej pôde a v urbanizovanom území. Samozrejme, je nevyhnutné zabezpečiť aj dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie opráv a údržieb vodných tokov, aby bola zabezpečená ich projektovaná prietoková kapacita,“ priblížil Bocák.

Potrebujú viac peňazí

Štátny podnik predpokladá, že vzhľadom na súčasnú klimatickú zmenu budú pribúdať takzvané bleskové povodne na menších územiach s výraznými zrážkovými úhrnmi a následným lokálnymi vyliatiami vodných tokov. „Povodne tu vždy boli a budú, nedá sa im úplne zabrániť. Dokážeme ich eliminovať vhodnými opatreniami,“ uviedli zo SVP.

Spomínajú povodne, ktoré sa vyskytli na Slovensku v mesiaci máj a jún 2010, ktoré, ako sme písali vyššie, zasiahli územie celého Slovenska. Spôsobili pretrhnutie hrádzí, podmytie ciest, zosuvy pôdy, zničenie mostov, zbúranie domov alebo ich čiastočné zničenie, boli zaplavené pivnice a podzemné priestory (garáže), kontaminovala sa pitná voda v studniach, boli zaplavené železničné trate a poľnohospodárska pôda a následne zničená úroda.

Také zlé ako pred 14 rokmi to podľa štátneho podniku nebolo. „Povodne v mesiaci september sa s uvedenými čo do rozsahu zasiahnutého územia nedajú porovnať, keďže bola zasiahnutá len časť územia západného a severného Slovenska,“ vysvetlili.

Na záver dodávajú, že s rezortom životného prostredia komunikujú. SVP š. p. na základe pridelených finančných prostriedkov v spolupráci s MŽP SR plánuje v rámci preventívnych protipovodňových opatreniach vykonať prečistene a odstránenie nánosov z korýt vodných tokov v Malokarpatskej oblasti.

„Zo strany MŽP SR je potrebné v budúcich rokoch zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na realizáciu preventívnych protipovodňových opatrení v rámci celého Slovenska,“ uzavreli.